V úvodnej časti najnovšieho čísla Slovenčinára čitateľ si môže pozrieť niekoľko záberov zo VII. stretnutia slovenských dolnozemských učiteľov v Békešskej Čabe, ktoré sa konalo spolu s odovzdávaním Ceny Samuela Tešedíka v októbri minulého roka.

Úvodník s titulom „Praví dediči Samuela Tešedíka“ predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbety Hollerovej Račkovej je venovaný jednak „narodeninám“, 20. čísla jediného slovenského metodického časopisu mimo územia Slovenska, ktorého hlavnou redaktorkou od samých začiatkov jeho vydávania je riaditeľka Čabianskeho slovenského školského centra Edita Pečeňová. Predsedníčka nášho najvyššieho voleného zboru zároveň o slávnostnom odovzdávaní Ceny Samuela Tešedíka uvádza, že „...bol to aj pre mňa, nie pedagogičku, sviatok slovenskej reči, slovenskej pedagogiky, slovenskej kultúry – a úprimného priateľstva.“

Nasleduje zhrnutie životného diela ocenených Pamätným listom Samuela Tešedíka v roku 2016 (Veronika Árendášová – Maďarsko, Darina Poliaková – Srbsko, Mária Štefanková – Rumunsko).

V ďalšej časti Slovenčinára sú uverejnené laudácie na počesť odmenených Cenou S. Tešedíka v minulom roku: na Pavla Hlásnika z Rumunska od autora Michala Babiaka; na Jaroslava Miklovica zo Srbska od Svetlany Zolňanovej; slová uznania Márie Kataríny Hrkľovej patria vyznamenanému Vlatkovi Miksádovi z Chorvátska, pričom zásluhy ocenenej z Maďarska Anny Molnárovej zhrnula Marianna Bajczerová Melegová.

Duchovnému odkazu a dielu osobnosti, po ktorej bola spoločná, prestížna cena dolnozemských Slovákov pomenovaná, je venovaný príspevok Michala Lásika, v ktorom predseda Výchovno-vzdelávacieho výboru CSSM o. i. píše: „Najväčší vplyv naňho mal J. A. Komenský, menovite jeho reč o vzdelávaní občanov, ktorú vydal Tešedík aj knižne. „Nie škole, životu sa učíš“.“

Nasledujú referáty zo stretnutia dolnozemských slovenských učiteľov v plnom znení, ako prvý hlavný referát Ladislava Lenovského z FF Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave na tému podujatia s názvom „Mimoškolské aktivity, etnicita a národnostná identita (pestovanie tradícií a rozvíjanie identity v rámci mimoškolských aktivít)“. Z jeho detailného rozboru tematiky spomeňme jednu z najdôležitejších myšlienok: „Vplyv konkrétnych mimoškolských aktivít na pestovanie tradícií a budovanie národnostného povedomia spočíva v tom, že formujú nielen jednotlivcov, ale celé generácie detí a mládeže.“ Z príspevkov slovenských pedagógov zo zúčastnených štátov o vyššie uvedenej tematike vyberáme tie naše. V práci Judity Molnárovej Pribojszkej s názvom „Slovenskosť, ktorá odlišuje békeščabiansku školu od iných“ čabianska učiteľka popri predstavení pedagogického programu tejto inštitúcie a množstva pestrých aktivít mimo vyučovacích hodín, resp. mimo školy (podujatia Čabianskej organizácie Slovákov, Domu slovenskej kultúry, Oblastného domu a mesta vôbec) uvádza: „Naším cieľom je sprevádzkovanie systému tradícií školy, také stvárnenie slovenskosti, ktoré odlišuje našu školu od iných škôl“. Riaditeľka budapeštianskej slovenskej školy Júlia Szabóová Marloková vo svojej prednáške sa venuje upevňovaniu identity prostredníctvom mimoškolskej činnosti v ich inštitúcii. Z detailného prehľadu a vymenovania konkrétnych aktivít na túto tému vysvitne o. i. to, že kolektív pedagógov aj tejto školy sa snaží o to, aby ich žiaci spoznali naše obce a mestá na vlastné oči, preto už navštívili rad slovenských miest a obcí v Maďarsku. „Pokladám za veľmi dôležité, aby si dnešní mladí ľudia uvedomovali a vážili svoje dedičstvo obohacujúce nielen ich, ale aj ich okolie. Majú ho vnímať ako súčasť svojej identity, veď sú jeho budúcimi ochrancami...“ – píše na záver J. Szabóová Marloková. O úzkej spolupráci Kultúrneho spolku sarvašských Slovákov – Vernosť a miestnej slovenskej školy referuje Zlatica Lišková, podľa ktorej „...Sme odkázaní na vlastné sily a schopnosti, na potenciál našich ľudí, na ich nadšenie a ochotu priložiť ruku k spoločnému dielu. Učí nás to história a sme povinní učiť to aj našu mládež.“

Chcete nás poznať? Poznáte nás? – kladie otázku už v názve svojho príspevku univerzitná docentka na dôchodku Mária Žiláková, v ktorom sa venuje neželaným stereotypom, ktoré sa vytvorili v kruhu niektorých expertov z radov nášho materského národa. „Boli by sme spokojní, keby záujem „s nálepkou“ výskum Slovákov v Maďarsku nepreferoval prevažne individuálne snahy, ale bol vyvážený v tom zmysle, aby ním získala aj naša pospolitosť,“ upozorňuje na dôležitý faktor znalkyňa histórie a kultúry našej národnosti.

csl

Foto: autor