V budove Slovenského inštitútu v Budapešti (SIB) sa 17. októbra uskutočnila vedecká konferencia o maďarskej recepcii slovenskej literatúry po roku 1990. Organizovali ju Ústav svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV) a Literárnovedný ústav Maďarskej akadémie vied (MAV).

V rokoch 2016 a 2017 maďarský knižný trh zaplavili maďarské preklady slovenských kníh, predovšetkým z oblasti krásnej literatúry. Vyšlo približne 50 nových titulov, čo je obrovský nárast v porovnaní s predošlými rokmi. V roku 2016 sa Slovensko stalo čestným hosťom na Medzinárodnom knižnom festivale v Budapešti, rok na to na prestížnom maďarskom literárnom festivale boli čestnými hosťami vyšehradské krajiny. Obidva prípady poskytli zatiaľ bezprecedentnú možnosť na to, aby sa súčasná slovenská literatúra zviditeľnila, jeho tvorcovia predstavili maďarskej odbornej a laickej verejnosti, čím by sa priblížilo aj slovenské rozmýšľanie maďarskému publiku. Akú ozvenu mali čestné hosťovania? Aké ohlasy prišli na slovenské knihy? Ostáva tento rozmach naďalej, podarí sa niektorým slovenským spisovateľom získať maďarské publikum? Na tieto a podobné otázky hľadali odpovede účastníci konferencie o maďarskej recepcii slovenskej literatúry po roku 1990.

Po úvodných slovách riaditeľky Slovenského inštitútu Ildikó Síposovej a organizátorky konferencie Judit Görözdiovej nasledovali príspevky prednášajúcich, ktoré boli prezentované v štyroch sekciách. Prvá sekcia bola úvodom do myšlienkového sveta slovenského národa. Východiskom analýz literárnych vedcov z Literárnovedného ústavu MAV, Magdolny Balogh a Tamása Berkesa boli podoby slovenskej identity v publikáciách v maďarskom jazyku vydavateľstva Kalligram a spoločenské či politologické eseje v zbierke Slovenská otázka dnes, ktorú zostavil Rudolf Chmel. Vydavateľstvo Kalligram od svojho založenia zohráva dôležitú úlohu, hlavne v rozšírení stredoeurópskej myšlienky v Maďarsku a na Slovensku, je mostom medzi maďarskou a slovenskou, nielen literárnou inteligenciou. Na prvé dve prednášky nadviazala aj Anikó Dušíková z Katedry maďarského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave rozborom podôb obrazov slovenskej identity v súčasných literárnych dielach.

Čerstvá absolventka doktorandského štúdia Ústavu svetovej literatúry SAV Lívia Paszmárová a prekladateľka maďarskej literatúry a bývalá spolupracovníčka SIB Renáta Deákovávo svojich príspevkoch priblížili maďarskú recepciu slovenskej literatúry počnúc rokom 1990 až po súčasnosť. Lívia Paszmárová pripravila štatistický prehľad, z ktorého vysvitlo, že v 90-tych rokoch 20. storočia vyšlo iba sedem slovenských kníh v maďarčine z oblasti krásnej literatúry, a ani na začiatku 21. storočia nebola situácia ružovejšia, priemerne vyšli jeden alebo dva nové tituly, v žiadnom roku počet slovenských kníh v maďarčine neprekročil hranicu desať. Počas dvoch čestných hosťovaní na knižnom festivale na zozname slovenských kníh preložených do maďarského jazyka pribudlo približne 50 nových titulov. Od roku 1990 boli preložené knihy viac ako 50 slovenských autorov, asi desiati z nich majú preložené viaceré svoje zväzky do maďarčiny. Najviac prekladov majú spisovatelia Pavel Vilikovský, Veronika Šikulová, Dušan Šimko, Uršuľa Kovalyk, Pavol Rankov, Jana Juráňováa Petra Nagyová Džengerová. Renáta Deáková je organizátorkou viacerých podujatí, ktoré podporujú vzájomné spojenie medzi slovenským a maďarským literárnym životom. Vo svojom príspevku sa zmienila o tom, aké prípravy predchádzali čestnému hosťovaniu na Medzinárodnom knižnom festivale v roku 2016. Od roku 2014 pravidelne organizovala Salón prekladateľov, na ktorom sa stretávali prekladatelia slovenskej literatúry do maďarčiny, spolu s prekladateľmi pripravila v roku 2015 prvú burzu slovenských kníh pre maďarské vydavateľstvá. Pripravujúc sa na medzinárodný knižný festival vytvorila sériu podujatí pod názvom Literárna oáza, kde sa stretli predstavitelia súčasnej slovenskej a maďarskej literatúry. Podujatia sa uskutočnili v SIB za vedenia Gabriela Hushegyiho.

Spolupracovníčka Literárnovedného ústavu MAV Sarolta Deczki sa venovala dielu Daniely Kapitáňovej Samko Tále: Kniha o cintoríne. Základ jej výskumu tvorila otázka motívu udavačstva v próze autorky a taktiež poukázala na paralely tohto motívu v literatúrach stredoeurópskeho regiónu. Zoltán Németh z Ústavu maďarskej jazykovedy a literárnej vedy Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre prezentoval fenomén transkulturalizmu v dielach slovenských autorov, pričom skúmal aj problematiku bilingvizmu. Doktorandka ÚSvL SAV Judit Dobry poskytla prehľad literárnej recepcie troch prozaických zbierok Veroniky Šikulovej (Domček jedným ťahom, Miesta v sieti, Medzerový plod), ktoré boli publikované v maďarskom preklade, pričom sa pokúsila venovať aj prekladateľským stratégiám použitým v spomínaných dielach.

Na tento aspekt nadviazala prekladateľka slovenskej literatúry Tímea Pénzes, ktorá vo svojom príspevku analyzovala translatologické metódy na základe prekladov Moniky Kompaníkovej. Konferenciu uzatváral príspevok literárnej vedkyne z ÚSvL SAV Judit Görözdi, venovaný recepcii diel Pavla Vilikovského, ktorý je najmarkantnejším predstaviteľom slovenskej postmodernej literatúry.

Počas debát sa viac ráz vynorila otázka, akým smerom ide ďalej slovenská literatúra v Maďarsku: či sa jej podarí osloviť maďarských kritikov a čitateľov, či sa ustália aspoň niektorí slovenskí spisovatelia na maďarskom knižnom trhu, alebo upadá slovenská literatúra do ľahostajnosti. Odpovede sa zatiaľ nenašli, no názory sa zhodli v tom, že malé národy a jazyky v celej Európe čelia ťažkostiam, ak ide o preklady ich literatúry, a práve preto v tomto procese zohráva kľúčovú úlohu kultúrna diplomacia.

(kan)

Foto: autorka