Sviatok knihy v Bratislave

25. ročník knižného veľtrhu Bibliotéka 2017 v Bratislave, v rámci ktorého sa už tradične prezentovala aj naša slovenská Dolná zem, poskytla návštevníkom počas štyroch novembrových dní bohatý program. Na svoje si prišli všetky vekové kategórie, či už išlo o stretnutia s obľúbenými autormi, autogramiády, krsty kníh alebo dramatizované čítania či tvorivé dielne pre deti. Bibliotéka sa aj tentoraz konala súbežne s výstavou vzdelávania a didaktickej techniky Pedagogika. Knižný veľtrh Bibliotéka je sviatkom pre tých, ktorí sa podieľajú na tvorbe knižných diel a pre tých, ktorí majú knihy radi a kupujú ich. Jubilejný ročník veľtrhu – vrátane spoločného stánku krajanov z Vojvodiny, Rumunska, Maďarska a Chorvátska – sa tešil naozaj veľkému záujmu viac než 40-tisíc priaznivcov literatúry.

Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci sa prezentovalo pestrým výberom zo svojej vydavateľskej produkcie a vybranými novinkami za prítomnosti riaditeľa centra Vladimíra Valentíka. Išlo najmä o knižku so slovenskou ľudovou slovesnosťou pre deti v Srbsku (Katarína Mosnáková Bagľašová: Enike benike krikel bé), ktorú ilustroval Miroslav Cipár, o preklady veršov Ľubomíra Feldeka do srbčiny (Nasmejani otac) a o poviedky pre deti (Bajka o Andersenu a dunavskoj vili). K predstaveniu knižnej produkcie Slovákov v Rumunsku z dielne Vydavateľstva Ivan Krasko v Nadlaku došlo pod taktovkou predsedu Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku, básnika Ivana Miroslava Ambruša. Docent Michal Babiak potom za účasti autora predviedol záujemcom vedeckú monografiu profesora Ladislava Lenovského Naši vo svete 2 s podtitulom Slováci južne od hranice Slovenska.

Listy, piesne a jazyk

– pod týmto zhrňujúcim názvom sa konala prezentácia odborných publikácií Slovákov v Maďarsku za účasti autorov, na ktorú nadväzovali „Slovenské múzy v Maďarsku“ predstavením svojej knižnej novinky. S potešením sme konštatovali, že záujem o hostí z Maďarska z roka na rok rastie. Tentoraz ich poctili svojou prítomnosťou aj takí ich dávni priatelia a priaznivci ako významný hungarista, literárny vedec a bývalý veľvyslanec Rudolf Chmel, historik a diplomat s bánhedešskými koreňmiJán Hovorka alebo riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, profesor Slavomír Ondrejovič.

Moderátorkou programu Slovákov z Maďarska bola predsedníčka občianskeho združenia Dotyk ľudskosti Mária Katarína Hrkľová, záujemcov prišla pozdraviť predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM). Alžbeta Hollerová Račková vyzdvihla význam spolupráce slovenských komunít na Dolnej zemi, ktorá prináša svoje plody aj v podobe spoločného stánku na tomto knižnom veľtrhu. Predsedníčka CSSM poukázala aj nato, že je dôležité pravidelne sa sprítomňovať v materskej krajine a vyjadrila svoje potešenie nad tým, že prezentované knihy tentoraz pokrývajú všetky kľúčové oblasti: vedu, poéziu, krásnu literatúru a národopis.

„F kestúckem šírem poli...”

je titulok novej publikácie, jej autorkou je Katarína Király. O jej zrode a inšpirácii prezradila, že raz ju pozvali do jednej poroty, kde počula iné piesne ako dovtedy, a chcela, aby sa ich naučili aj mladí tanečníci. Medzi svojimi predchodcami nezabudla spomenúť Bélu Kálmánfiho, Gregora Papučka a Alexandra Kormoša, ktorí zbierali tiež pilíšske ľudové piesne a napokon ich aj knižne vydali. K. Király sa aj na univerzite zaujímala o dialektiku, lákalo ju aj tvrdé kestúcke nárečie. „Ľudia boli veľmi milí, ochotní, aj to vedeli, odkiaľ pochádzajú jednotlivé piesne,“ povedala autorka novej knihy, ktorá obsahuje aj veľmi užitočný nárečový slovník, no a v neposlednom rade uspávanky a piesne, ktoré sa inak bežne veľmi ani nespievali. K. Király povedala, že v knihe uviedla aj umelecké zbory, lebo bez ich práce by nemala čo skúmať a zaspomínala aj na vynikajúceho bádateľa národopisu, zvykov a ľudovej slovesnosti našej národnosti Štefana Lamiho. K. Király v súčasnosti pracuje paralelne na dvoch knihách, ide o náboženské piesne pripeštianskeho, ečerského regiónu a piesne z Jače, resp. povodia Galgy. Knihu „F kestúckem šírem poli...” na prezentácii pokrstil G. Papuček.

Z dielne výskumného ústavu

Osobitný balík noviniek predstavovali odborné publikácie Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM), ktoré predviedol docent Miroslav Kmeť. Riaditeľka ústavu Tünde Tušková pritom zhrnula 27-ročnú históriu inštitúcie, ktorá vydala už 74 samostatných zväzkov a bola spoluvydavateľom vyše 18 publikácií, spomedzi ktorých tri najnovšie boli predstavené publiku na Bibliotéke.

Ku knihe Alžbety Uhrinovej Slovenské písomníctvo v Maďarsku po roku 1989 M. Kmeť poznamenal, že mimoriadne dôležité sú bibliografické diela, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu vo vedeckých výskumoch. Veľakrát počuť, že slovenská komunita v Maďarsku je suchá ratolesť. Aj z tohto diela je vidno, že to nie je pravda. V poslednom období sa v Maďarsku zrodilo veľa slovenských publikácií a je to veru ťažká, náročná práca. Podľa tematiky sú to: historické, kultúrno-historické, národopisné diela, učebnice, odborné a neodborné periodiká a zoznam CD a DVD publikácií. A. Uhrinová dodala, že jej inšpiráciou a motiváciou v deväťdesiatych rokoch, keď písala doktorskú prácu, bola kniha Júliusa Dedinského. Od tých čias sleduje publikácie Slovákov v Maďarsku, ktoré sú dôležitým ukazovateľom životaschopnosti národnosti. Po zmene režimu očividne rástol počet slovenských publikácií v Maďarsku. Na tejto publikácii VÚSM pracovala spolu s Celoštátnou cudzojazyčnou knižnicou (OIK) a ako povedala, nebolo jej cieľom, aby kniha vyhovela všetkým požiadavkám knihovedy. Snažila sa zdokumentovať, zmapovať a spracovať slovenské publikácie, a tým vzbudzovať záujem študentov i učiteľov.

Redaktorom knihy Slovenský kňaz, maďarský historik – Listy a denník Ľudovíta Haana je József Demmel, ktorý zostavil akýsi denník, alebo memoáre zo spisov a listov Ľ. Haana. Úvodná štúdia predstavuje békeščabianskeho kňaza, autora histórie mesta a Békešskej župy s maďarskou, resp. uhorskou identitou. J. Demmel dodal, že Haan po maďarsky písal, ale po slovensky kázal. Kniha je prístupná aj na webovej stránke www.korridor.eu.

Tünde Tušková: Slovenský jazyk v univerzitnom bilingválnom prostredí – táto kniha predstavuje rôzne postoje našich študentov k slovenčine. Respondenti výskumu sú študenti štyroch katedier, kde sa slovenčina v Maďarsku vyučuje: Budapešť, Ostrihom, Sarvaš, Segedín. Grafiky, tabuľky ilustrujú výsledky výskumu: vnímanie, hodnotenie, citové vzťahy k slovenčine. Autorka na predstavení vyzdvihla, že chcela rozšíriť postoj sociolingvistov, zmapovať jazykovú situáciu u poslucháčov slovenčiny. 30 študentov má slovenský pôvod a maďarskú štátnu príslušnosť. Viacerí študujú slovenčinu, ale tí majú maďarský pôvod a slovenskú štátnu príslušnosť.

Papučkove Hviezdne nebesá

V záverečnej časti prezentácie, po pokrstení troch kníh VÚSM, pozornosť sa upriamila na slovenské múzy v Maďarsku, na predstavenie najnovšieho skvostu krásnej literatúry našej Slovače. S autorom básnickej zbierky Hviezdne nebesá – Stošesťdesiat haiku zablyšťalosa porozprával konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl, ktorý napísal do knižky Gregora Papučka aj úvodné slová. Poďakoval sa hlavnej organizátorke spoločnej prezentácie Slovákov v Maďarsku na veľtrhu, riaditeľke Knižnice a dokumentačného centra Slovákov v Maďarsku Anne Szabadošovej a pripomenul, že na minuloročnej Bibliotéke sme krstili básnickú zbierku ďalšieho nášho významného poeta Alexandra Kormoša. Ako povedal, naši básnici sú živým svedomím Slovákov v Maďarsku, citlivo rezonujúcim na stratu identity a odumieranie jazyka. Nová knižka G. Papučka je dôkazom toho, že veľké pravdy sa dajú zhrnúť aj do troch riadkov. Autor knižky hovoril o tom, ako sa až nedávno prvýkrát stretol so žánrom haiku, a zároveň oboznámil záujemcov s pôvodom žánru. Na záver nechýbalo ani autorské čítanie a krstenie knihy docentom Patrikom Šenkárom.

Po prezentácii v spoločnom stane dolnozemských Slovákov pokračovali priateľské rozhovory a autori dedikovali svoje diela.

Veronika Lalušková (-hl)

Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria