To, že slovenskí pltníci sú zakladateľmi XIII. obvodu Budapešti, napísal prvýkrát vo svojej štúdii o národnostiach obývajúcich túto časť mesta Péter Róbert v Miestnohistorických zošitoch v roku 2014.

Vtedy napísal okrem iného aj to, že by si zaslúžili, aby si ich pamiatku pripomenula širšia verejnosť. Postarala sa o to Slovenská samospráva XIII. obvodu Budapešti, keď v roku 2015 usporiadala oslavy pltníctva s odhalením pamätnej tabule, postavením originálnej plte a usporiadaním sympózia, o rok neskôr organizovaním tábora pre deti v Skanzene lodí v Neszmélyi, kde sa dodnes nachádza plť – dar oravskej obce Nižná. Nuž a v roku 2017 vydaním dvojjazyčnej publikácie zostavenej z prednášok sympózia s názvom Pltníctvo v XIII. obvode Budapešti.

Dnes sú teda plte a slovenské pltníctvo – mohli by sme povedať – úzko spojené s touto mestskou časťou, ako aj s voleným zborom tunajších Slovákov. Nový zborník vlani v novembri na požiadanie slovenskej samosprávy predstavil P. Róbert. V priestoroch Osvetového strediska Attilu Józsefa sa zišli nielen Slováci z tohto obvodu, ale aj z celého hlavného mesta, ba aj záujemcovia z radov iných národností. Vypočuli si úvodné slová pisateľky týchto riadkov, ktorá sa poďakovala autorom prednášok: okrem prítomného P. Róberta Anne Kováčovej, Ivete Zuskinoveja Marekovi Regulymu, ako aj prekladateľom Andrei Kiššovej, Csabovi Lampertovia Zlatkovi Papučkovi, vďaka ktorým sa tak slovenská, ako aj maďarská verejnosť dozvedela zaujímavosti o živote slovenských pltníkov. Napríklad to, ako sa vydávali na cestu, plavili sa cez Váh a Dunaj, aby na pltiach priviezli tovar. Po jeho vyložení plte rozobrali a drevo použili v rozrastajúcom sa veľkomeste ako stavebný materiál. Péter Róbert spomenul miestne zaujímavosti: napríklad dodnes sa zachovalo slovenské pomenovanie časti obvodu Lepší, alebo začlenenie sa slovenských pltníkov a robotníkov do života mestskej časti. Mnohí z tých, ktorí sa nevrátili domov, sa stali robotníkmi, viacerí domovníkmi, ženy zasa slúžkami. Hovoril o tom, aký dlhý bol menoslov žiakov v tzv. slovenskej škole na rohu Dózsovej a Lehelovej ulice.

Útla knižočka uvedie čitateľa do tajov pltníctva na Orave a na Liptove, informuje o živote Slovákov v 19. storočí a o stopách, ktoré zanechali v dnešnom XIII. obvode hlavného mesta.

Hoci vyšla v pomerne nízkom náklade – 500 kusov, predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Hollósyová prisľúbila, že ju darujú všetkým školám, v ktorých sa vyučuje slovenčina, aby šírili informácie o tom, aké zásluhy majú Slováci na rozkvete Budapešti.

Zlatým klincom prezentácie bolo premietnutie slovenského dokumentárneho filmu o pltníctve na Orave – vďaka vedúcej slovenského vysielania Maďarskej verejnoprávnej televízie a rozhlasu Zuzany Antalovej opatreného maďarskými titulkami.

Dojímavý bol aj krst publikácie šampanským, ktorý pokračoval nasledujúci deň, keď poslankyne Slovenskej samosprávy XIII. obvodu pustili knižočku dole Dunajom tak, ako kedysi púšťali matky mladých pltníkov: na cestu im pribalili aj pálenku, aby sa vedeli potužiť a načerpať odvahu, keby sa ocitli v núdzi. Možno ju našli niekde pozdĺž toku, možno práve Slováci...

Eva Fábiánová

Foto: Andrea Kiššová, autorka