Aj v tomto roku začiatkom novembra medzinárodný knižný veľtrh Bibliotéka priniesol do Bratislavy prezentáciu domácej aj zahraničnej literárnej tvorby a množstvo knižných noviniek. Vďaka žánrovej rozmanitosti si prišli na svoje fanúšikovia literatúry faktu, ženských románov, detektívok, náboženskej literatúry aj poézie.

Veľtrh, ktorý sa uskutočnil v dňoch 7. až 10. novembra, mal podľa organizátorov skôr festivalový charakter. V rámci sprievodného programu sa návštevníci mohli stretnúť s autormi svojich obľúbených kníh, zúčastniť sa skupinového čítania, alebo si vyskúšať tvorivé workshopy. V poradí 31. ročník Bibliotéky bol špecifický tým, že bol žánrovo veľmi rozmanitý. Vystavených bolo takmer stotisíc kníh – keby sme ich naskladali na seba, tak by bola táto veža až trojnásobne vyššia ako najvyššia budova na svete. Novinkou bol festival spoločenských hier, nakoľko medzi 70 vystavovateľmi sa mnohí zameriavajú na deti a mládež. Medzi čitateľmi sú spoločenské hry veľmi populárne, lebo ich svety sa často prelínajú: známe príbehy Pána Prsteňov alebo Harryho Pottera sa premietajú do hier.

Okrem Bibliotéky sa v Inchebe konali aj veľtrh interiérového dizajnu ModDom a Minerály Bratislava.

Na Bibliotéke sa predstavili vydavateľstvá a kníhkupci zo Slovenska, Česka, Estónska, Rakúska, Rumunska a Ukrajiny. Zastúpení boli Slováci z Maďarska, Rumunska a zo Srbska. Okolo stánku v hale D bolo stále rušno.

Krajania v Bratislave

Ďalšou novinkou tohtoročného knižného veľtrhu bolo, že Slováci spoza hraníc mali možnosť predstaviť sa dokonca viackrát. Hneď v prvý deň sa uskutočnila prezentácia vydavateľskej produkcie Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku – garanta účasti Slovákov z Dolnej zeme na veľtrhu – a vybraných noviniek. Prezentoval Pavel Hlásznik a medzi knižkami sme našli aj najnovšiu publikáciu Knižnice Dolnozemského Slováka, monografiu Patrika Šenkára o Michalovi Hrivnákovi. Kniha s názvom Prozaik Michal Hrivnák sa skladá z deviatich kapitol a rozoberá život a dielo nášho spisovateľa a aktivistu z viacerých aspektov. Cez identitu, vzdelávanie, kultúru a literatúru Slovákov v Maďarsku, až po jeho životné osudy a literárne aktivity. Knihu podrobnejšie predstavíme v jednom z ďalších čísiel nášho týždenníka.

Po Rumunsku sa dostali k slovu Slováci vo Vojvodine, keď sa uskutočnila prezentácia noviniek z vydavateľskej produkcie Matice slovenskej v Srbsku, MOMS Petrovec, MOMS Selenča a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Svoje publikácie prezentovali aj Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku a Verejnoprospešná spoločnosť SlovakUm. Prezentácie sa uskutočnili pod záštitou predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbety Hollerovej Račkovej.

Najnovší diel Národopisu Slovákov v Maďarsku predstavil etnograf, emeritný profesor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Ján Botík. Ako povedal, s 26. zväzkom hovoríme o polstoročnej histórii, lebo prvá časť Národopisu vyšla v roku 1975. „Hoci názov tejto edície naznačuje, že sa orientuje na národopis, od samotného počiatku sa usilovala o širší, multidisciplinárny, čiže komplexnejší obraz slovenskej minority v Maďarsku,“ povedal. Poznamenal, že doteraz boli v najväčšej miere zastúpené príspevky o národopise, ale vždy v ňom publikovali aj historici, jazykovedci, folkloristi a iní vedci. Podobne je to aj v najnovšom zväzku, ktorý obsahuje osem príspevkov zameraných na problematiku jazykovednej onomastiky, sociológie spoločenstva a noriem správania minoritnej komunity, folklorizáciu historických udalostí, etnomuzikologickú charakteristiku ľudovej hudby a etnologické príspevky o tradičnej dedine, ľudovom odeve a remeselnej modrotlači.

Knižku Moniky Berényiovej Lamiovej Dedičstvo na skle predstavila riaditeľka Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku Katarína Király. Dcéra etnografa Štefana Lamiho sa začala zaoberať maľovaním až po odchode do dôchodku. Na podnet svojho otca, na základe vlastných skúseností a rozprávania začala maľovať dedinské motívy, najmä sedliacke práce, ľudové obyčaje a detské aktivity. K autentickosti so svojimi spomienkami dopomohli starí obyvatelia jej rodnej dediny, Pišpeku. V knižke sú pozbierané kalendárne obyčaje a ku každému jednému je napísaný príbeh, väčšinou opis daného zvyku. Katarína Király na záver hovorila o projekte ÚKSM, v rámci ktorého pripravujú zvukové záznamy slovenských ľudových piesní na CD-nosičoch. Doteraz sú k dispozícii Slovenské ľudové piesne z Baňačky, z povodia Tápió a z povodia Galgy z Jače, v blízkej budúcnosti plánujú vydať piesne z Ečeru a Veľkého Bánhedešu.

Profesor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Miroslav Kmeť predstavil najnovšiu publikáciu VÚSM, ktorá sa zrodila z výskumov interdisciplinárneho tábora s názvom Slovenské inšpirácie z Mlynkov. Je to 37. zborník z výskumných táborov, v ktorom nájdeme zaujímavé témy, ako napríklad historické osobnosti, problematiku migrácie a výskum kolektívnej pamäte. O tejto publikácii sa budeme venovať v jednom z ďalších čísiel Ľudových novín.

O najnovšej publikácii Kataríny Maruzsovej Šebovej Retro/Perspektíva súčasnej slovenskej literatúry v Maďarsku hovoril básnik a konateľ spoločnosti SlovakUm Imrich Fuhl. „Tak ako literatúra nemôže existovať bez čitateľov, ani ozajstný literárny život nemôže jestvovať bez fundovanej literárnej kritiky,“ povedal na okraj opodstatnenosti publikácie a dodal, že „tak dôkladne, systematicky, nadšene a zároveň výsostne profesionálne sa naozaj nikto iný nevenuje literárnej tvorbe Slovákov v Maďarsku,“ ako práve autorka. Podľa I. Fuhla zbierka štúdií znamená akýsi spätný pohľad do budúcnosti alebo o prognostizovaní minulosti v takomto zmysle: „všetko, čo bude, je už za nami a všetko čo bolo, ešte/už/len bude.“ Na záver dodal, že pri čítaní štúdií dospel k záveru, „že by bolo načase položiť bokom všetky skutočné a možno často len vymyslené dôvody „prečo nepísať“, pochlapiť sa a konečne znovu dať niečo na papier, pravda len čosi také, čo má šancu dostať sa o X rokov do druhého zväzku (ne)plánovanej Retro/Perspektívy K. Maruzsovej Šebovej.“

Najnovšiu publikáciu Gregora Papučka Pilíšske anekdoty a ľudová poézia predstavila šéfredaktorka Ľudových novín Eva Fábiánová. Ako povedala, publikácia z dielne spoločnosti SlovakUm vyšla zatiaľ v podobe e-knihy, ale do konca roka uzrie svetlo sveta aj jej tlačená verzia. Narážala na to, že touto knihou sa vlastne uzatvorí kruh, v ktorom Gregor Papuček zmapoval tradičnú slovnú a spevnú kultúru svojej rodnej obce, Mlynkov, veď ako je známe, jeho knižka Zahučali hory, v ktorej zozbieral 316 slovenských ľudových piesní vyšla v roku 1983. Tú potom nasledovala kniha 77 rozprávok Drotár podrotuje slnečko v roku 1999 a dnes tu sú anekdoty, ľudová poézia a detské veršíky. Kniha sa skladá zo štyroch častí: Pilíšske anekdoty, O Huti a Huťanoch, Iné pilíšske príhody v Mlynkoch a Hravé detské veršíky. Podobne ako jeho predošlú knižku, aj túto do tlače pripravil syn autora Zlatko Papuček a vyšla v tlačiarni Multiszolg. Na záver E. Fábiánová pripomenula, že mala problémy, keď chcela vybrať ukážku z diela, nakoľko tam uverejnené anekdoty sú naozaj „prostonárodné“, čo podľa nej na javisko nepatrí. Avšak našla detské veršíky, ktoré predniesla v mlynskom nárečí, v ktorom sú niektoré časti publikácie napísané.

Prítomných pozdravila aj predsedníčka CSSM. Alžbeta Hollerová Račková sa poďakovala Kataríne Hrkľovej za moderovanie a všetkým, ktorí fandia slovenskej literatúre v Maďarsku. Medzi divákmi boli aj poslucháči univerzity ELTE v Budapešti, ktorí prvýkrát hromadne navštívili knižný veľtrh.

(ef)

Foto: Imrich Fuhl

Fotogaléria