Prvú augustovú nedeľu sa znovu zišli slovenskí veriaci z hlavného mesta v Kostole sv. Jozefa na Námestí Mihálya Horvátha v Budapešti. Slovenská svätá omša sa uskutočnila priam v rodinnej atmosfére, v laviciach sedeli pravidelní účastníci bohoslužieb.

Omša, ktorú slúžil vdp. Attila Kónya, bola po prvý raz „tichou”, ako to povedal farár, konala sa bez kantora, ktorý tentoraz nemohol prísť do Budapešti.

„Ježiš Kristus dáva mnoho odporúčaní,” začal svoju kázeň o bezpodmienečnej viere v Boha A. Kónya. „Vyhýbať sa strachu, predať všetko, čo človek má, kúpiť si „poklad v nebi”... očakávať jeho príchod, ihneď otvoriť, keď zaklope, a so splnením týchto odporúčaní spája nové a veľké prísľuby - vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo, v ktorom vás on sám bude obsluhovať, v ktorom verného služobníka postaví nad iných a neverného prísne potresce podľa miery uvedomovania si zla, ktoré spáchal, podľa miery milosti, ktorú dostal. Sú to veľké slová,” poznamenal, „aká je však istota, že sa to stane? Malo by stačiť, že to hovorí Boh, ktorý pravdivosť svojich výrokov potvrdzuje zázrakmi,” upozornil farár svojich veriacich.

Nasledovné agapé sa konalo na fare, v obnovených priestoroch. Budapeštianski Slováci mohli pri prestretom stole pozdraviť vzácnych hostí zo Slovenska, bývalého riaditeľa Slovenského inštitútu v Budapešti Milana Resutíkaa jeho manželku Danielua rodinu známej blogerky Diány Maroszovej, ktorá sa vydala za Slováka a presťahovala sa z Budapešti do malej dedinky pri Žiline, kde pracuje ako zbormajsterka a prekladateľka. Vo svojom blogu pravidelne píše o slovenskej i maďarskej kultúre, jazyku a o vzťahu dvoch národov. Prítomným, ako je to už 17 rokov zvykom, sa prihovoril predseda hostiteľskej Slovenskej samosprávy VIII. obvodu a organizátor slovenských svätých omší v Budapešti Kazimír Kápolnai, ktorý v týchto dňoch oslávil okrúhle životné jubileum.

Predseda zboru v Jozefove má slovenské korene, siahajú na Oravu. Starý otec z matkinej strany sa presťahoval do Boršodskej župy, kde sa narodil Kazimír, ktorý od svojich rodičov počul iba slovenské slovo. V roku 1959 sa dostal do Budapešti, kde vyštudoval jemnú mechaniku. Čoskoro zistil, že to nie je jeho svet a tak sa zamestnal v oblasti cestovného ruchu. Vyše 40 rokov pracoval v cestovnej kancelárii a sprevádzal skupiny turistov – hlavne po pamätihodnostiach Maďarska, ale chodieval aj do zahraničia. Zaujíma sa o religiózne pamiatky na Slovensku. Kazimírovi Kápolnaimu blahoželáme k životnému jubileu a prajeme mu veľa síl a elánu do ďalšej záslužnej práce.

(kan)

Foto: autorka