Pred 170 rokmi 7. novembra vzniklo jedinečné katolícke periodikum. Katolícke noviny založil Šimon Klempa, farár slovenských katolíckych veriacich v Jozefove, dnes VIII. obvode hlavného mesta Maďarska.

Presne v deň vzniku novín, pri príležitosti 170. výročia ich založenia, sa v spolupráci so Slovenským spolkom Identita, s redakciou súčasného týždenníka Katolícke noviny a Slovenským inštitútom v Budapešti konala pamätná omša, pietne kladenie vencov a sympózium o niekdajšom, súčasnom a budúcom týždenníku, tradičných novinách súčasného slovenského kresťana.

V septembri prišla do Budapešti delegácia Katolíckych novín, aby navštívila miesta vzniku tohto periodika. Reprezentanti 170-ročného týždenníka sa pochopiteľne stretli s našou najznámejšou kulturologičkou, fundovanou odborníčkou na kultúrno-historické poznatky o Budapešti a jej slovenských obyvateľoch, Annou Kováčovou. Okrem vedkyne privítala hostí zo Slovenska objavujúcich minulosť jedinečného katolíckeho periodika aj predsedníčka Slovenského spolku Identita Karola Klauszová. Septembrové stretnutie malo pokračovanie 7. novembra, presne v deň založenia Katolíckych novín kaplánom Kostola sv. Jozefa na námestí M. Horvátha v Budapešti, Šimonom Klempom v roku 1849.

Slovákom sa darilo

Klempa bol duchovným slovenských aj nemeckých veriacich v dobe, keď žilo v Budapešti viac Slovákov ako v Prešporku. V prevažne nemeckom meste viac, než 5000. Na ulici za Kostolom sv. Jozefa, pôsobisku kaplána Klempu, kde pred ním slúžil aj ďalší významný dejateľ slovenského národa Štefan Moyzes, ktorý sa neskôr stal biskupom v Banskej Bystrici, sa nie náhodou nazývala slovenskou, veď v nej bývalo veľa Slovákov. Redakcia, ktorá sa nachádzala na fare, ba ani samotná fara, dnes už neexistuje, lebo kedysi prízemné budovy nahradili v druhej polovici 19. storočia postavené honosnejšie viacposchodové budovy. Tie sú tam dodnes, i keď v súčasnosti skôr spustnuté, než honosné. Na prvého redaktora Katolíckych novín tam ostala len spomienka vo forme dvoch pamätných tabúľ – vďaka Slovenskej samospráve VIII. obvodu Budapešti –, ktoré pripomínajú jeho pôsobenie v Jozefove. Aj o Šimonovi Klempovi hovoril vo svojej mimoriadne pútavej kázni počas svätej omše šéfredaktor periodika, zároveň tiež aktívny duchovný, Igor Hanko. Hľadal paralely medzi pánom Ježišom, ktorý chcel svojou láskou zachrániť tých, ktorí sa považovali za zlých a dôstojnýmpánom Klempom. „Tí, čo sa považovali za spravodlivých, si vôbec neuvedomovali, že oni sú tými stratenými ovečkami. Pretože, ak sú ďaleko od Krista, čo majú zo života?“ povedal Igor Hanko. „Ježiš je ten, kto nás učí láske. Láske k Bohu a láske k ľuďom. Práve túto dôležitú vec učil kedysi veľmi dávno kňaz, ktorý pôsobil v tomto kostole 13 rokov a volal sa Šimon Klempa,“ prihováral sa dôstojný otec nielen slovenským veriacim z viacerých Slovákmi obývaných obvodov súčasnej Budapešti, ale aj deťom, žiakom Katolíckej základnej školy svätého Jána z Dabašu-Šáre, účastníkom letného Biblického tábora v Marianke, organizovanom Spolkom Identita. Klempa učil tunajších Slovákov, že byť kresťanom znamená milovať Boha. Hneď po štúdiách ako novokňaz, v roku 1836, dostal za úlohu ísť slúžiť do Pešti. Keď v roku 1849 založil noviny, ktorých redakcia bola na fare, chcel vplývať na svoje ovečky, vzdelávať ich, pozdvihovať ich národné povedomie a odhovárať od alkoholu. Keď bol preložený do Terezína, do Kostola sv. Terézie z Avily, redakciu Katolíckych novín bral so sebou. Napokon pobudol v Pešťbudíne 50 rokov. Do deväťdesiatky pracoval ešte v Spolku sv. Vojtecha. Nech však pracoval v akomkoľvek jazyku, Nemcov po nemecky, Maďarov po maďarsky a Slovákov po slovensky učil učeniu biblie, ako sa má stať človek človeku bratom. „Vďaka Katolíckym novinám, ktoré založil farár Klempa, jeho nástupcovi Palárikovi a Palárikovmu nástupcovi Andrejovi Radlinskému, vďaka všetkým trom kňazom, ktorí pôsobili tu a v okolitých farnostiach, sa mohli všetci tí, ktorí vedeli po slovensky, učiť kresťanstvo, jazyku lásky. Vďaka horlivosti týchto slovenských kňazov sme sa aj my mohli dožiť tohto slávnostného dňa,“ povedal otec Igor Hanko.

Po bohoslužbe sa uskutočnil pietny akt kladenia vencov k mramorovej tabuli zachovávajúcej pamiatku na Šimona Klempu a založenia prvého slovenského katolíckeho periodika. Veniec položili okrem kňazov Hanka a kapucínskeho rehoľného brata Jakubrafaela Blahoslava Pataya, aj predsedníčka Slovenského spolku Identita Karola Klauszová, a tiež reprezentanti národnostných samospráv V., VIII., IX. a XI. obvodu Budapešti. Veriaci a predstavitelia slovenských volených zborov sa po pietnom akte presunuli do kultúrneho stánku Slovenska v Maďarsku, aby pokračovali na pamätnom sympóziu v skúmaní otcom Hankom nastolených otázok.

Sympózium v SIB

Výmenu odborných názorov začala v Slovenskom inštitúte svojou fundovanou prednáškou Anna Kováčová. Svoje obdivuhodne obsiahle vedomosti zhustila do krátkej štvrťhodiny. V slovách vedkyne ožíval Pešťbudín devätnásteho storočia. Priam akoby na širokej ulici pred inštitútom zastal konfliš, aby priviezol nové vydanie Katolíckych novín. Anna Kováčová popísala Pešťbudín a neskôr po zlúčení troch miest Budapešť, ako multietnické mesto 19. storočia, ktoré „sa postupne formovalo ako hlavné politické, hospodárske, priemyselné, vzdelanostné a kultúrne centrum Uhorska.“ Periodiká a knižné publikácie sa vydávali v nemeckom, srbskom, slovenskom, rumunskom a chorvátskom jazyku. Dvojjazyčné plagáty divadelných programov, koncertov, robotníckych demonštrácií a iných aktivít poukazujú na existenciu národov žijúcich v hlavnom meste. Za jedno storočie sa počet obyvateľstva zvýšil viac ako desaťnásobne, zo 60250 na 880371. Avšak uhorský „kotol národov“, sa z multietnického mesta zmenil za storočie na maďarské. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia žilo v Pešťbudíne 8000 Slovákov, o desať rokov neskôr oficiálne už len 5 a pol tisíc. Pešť bola vďaka rozvoju priemyslu a výstavbe železničnej trate príťažlivým miestom na nový životný začiatok. Povedané slovami Jána Palárika: „Každý Slovák, najmě vycvičenější, ktorý je tuná usilovný, rozvažný, ... statočne tuná i s čeľaďou vyžije, a často za pár rokov i zbohatne.“ (Cyrill a Method, 17.7. 1858). Podľa tvrdenia J. Palárika z r. 1858 sa v meste počas sezóny zdržiavalo až 50 tisíc Slovákov. Oficiálna štatistika z r. 1880-1900 uvádza 20-25 tisíc Slovákov, ale reálny počet mohol byť troj– až štvornásobne vyšší. Ku koncu prvej polovice 19. storočia výrazne ožil slovenský duch. Za čias Šimona Klempu či Jána Palárika sa v Pešti vytvorili inštitúcie a vydavateľstvá, ktoré do mesta prilákali aj inteligenciu – kňazov i redaktorov. Toto obdobie bolo pozoruhodným obdobím slovenského politického a duchovného života. Vychádzali tu rôzne časopisy a noviny, humorné, politické, cirkevné, literárne a zábavné, ďalej kalendáre a almanachy, aby upevňovali nielen vlastenecké cítenie tu žijúcich Slovákov, ale aj používanie jazyka.

Mohli by sme vyzdvihnúť Katolícke noviny, taktiež evanjelikmi a katolíkmi redigované štyri ročníky almanachu Zora (1835 – 1840), alebo humoristický časopis Černokňažník (vychádzal v Budíne do roku 1863). V 60. rokoch vychádzali také významné periodiká ako Priateľ školy a literatúry (1859 – 1861), politický denník Priateľ ľudu (1861 – 1868) a jeden z najdôležitejších tlačových orgánov slovenskej politiky

Pešťbudínske vedomosti (1861 – 1870). Konfesionálny, spoločenský a kultúrny život budapeštianskych Slovákov sa sústreďoval predovšetkým na predmestiach Pešti, a to v častiach Terezín a Jozefov. Tento trend, konkrétne na Jozefovskom predmestí, potvrdzujú aj Katolícke noviny zo začiatku 50. rokov: „Už sú tuná celé ulice a kolonnie čisto slovenské.“ Okrem iného A. Kováčová pripomenula, že pri príležitosti 150. výročia vzniku Katolíckych novín (7. nov. 1849, Pešť) vedenie Slovenskej samosprávy VIII. obvodu posvätilo pamätnú tabuľu katolíckemu farárovi a redaktorovi Katolíckych novín Šimonovi Klempovi (1811 – 1903) na Námestí Mihálya Horvátha č. 7, na budove terajšej farnosti pri Kostole sv. Jozefa. „Treba spomenúť aj ten fakt,“ dodala Anna Kováčová na záver, „že mestská časť Jozefov je aj v súčasnosti najužšie spojená s kultúrnou a náboženskou históriou budapeštianskych Slovákov. Pred 20 rokmi v Kostole sv. Jozefa odznela prvá slovenská omša. Odvtedy tu každú prvú nedeľu v mesiaci kážu slovo božie po slovensky, na ktorom sa schádzajú slovenskí veriaci nielen z Budapešti, ale aj z okolitých obcí.“

Po vystúpení A. Kováčovej šéfredaktor Katolíckych novín Igor Hanko vysvetlil súvislosti formovania katolíckeho periodika v minulosti i súčasnosti. Vysoko ocenil spoluprácu Andreja Radlinského – kňaza, redaktora, vydavateľa a zakladateľa Spolku sv. Vojtecha s Katolíckymi novinami, ktorá sa začala v roku 1855. V roku 1990 spolu s obnovením činnosti Spolku sv. Vojtecha sa opätovne vrátili Katolícke noviny pod jeho vydavateľskú starostlivosť. Vedúca členského oddelenia vydavateľa Katolíckych novín – Spolku svätého Vojtecha Slavka Nádaská objasnila úlohu členstva. Archivár Tomáš Čmehíl zaviedol účastníkov sympózia do Trnavy na historickú prehliadku.
Dejiny a perspektívna budúcnosť týždenníka je témou, o ktorej sa dá veľa premýšľať a rozprávať. Nasvedčovala tomu aj živá diskusia po ukončení sympózia v SIB.

E. Trenková

Foto: autorka