Slováci v Kestúci, pilíšskej dedine ležiacej blízko Ostrihomu, majú svoju zanietenú reprezentantku vo vedení obce. Paula Radovičová je vicestarostkou a je aj mimoriadne agilnou zástankyňou slovenskej veci v dedine, do ktorej sa v ostatných rokoch prisťahovalo množstvo príslušníkov väčšinového národa. Priznajme si, nemálo je medzi prisťahovalcami takých, ktorí si neuvedomujú, že Kestúc založili a aj v ňom dodnes žijú potomkovia Slovákov v Maďarsku. Akosi nepotrebujú slovenské dedičstvo Kestúca.

Výčitka na úvod

– Netrpezlivo sme vás čakali na jeseň, – povedala mi hneď na úvod Paula Radovičová s jemnou výčitkou, hoci ja som sa chcela povypytovať na novinky v dedine. – Veru, čakali, lebo sme svojpomocne zrekonštruovali Mariánsku kaplnku, lurdskú. Vlani na jar ju odplavila voda, zostali z nej len ruiny, ale ľudia v dedine sa zomkli, aby kaplnku opravili. Predovšetkým tí si zobrali vec k srdcu, ktorí chodia pravidelne do kostola. Naše dve Mariánske kaplnky sú na Hlbokej ceste, jedna na hornom, druhá na dolnom konci. Sú veľmi pekné a keď voda a blato odplavili jednu z nich, lurdskú, bolo ju potrebné vybudovať znova. Začala som ľudí aktivizovať. Poskladali sa najmä starší, ale aj mladí. Zozbierali sme takmer 500 tisíc forintov. Z tejto sumy sa kaplnku podarilo úplne zrekonštruovať. Jedni prispeli na materiál, ďalší, medzi nimi aj mladší, ponúkli svoje ruky. Úplne zadarmo urobili murárske, aj iné práce. Podaktorí kestúcki podnikatelia nakúpili materiál a to bol ich príspevok k oprave. Bola postavená vo svojej pôvodnej podobe, ale bolo ju treba úplne odznovu postaviť. Neuveriteľné bolo sledovať, ako zo dňa na deň rastie kaplnka do krásy. Potom bolo ešte treba dať do poriadku okolie. Odpratať stavebný odpad. Zase prišli mnohí pomáhať. Preto som na to nesmierne hrdá, lebo obyvatelia obce sa postavili za svoju kaplnku úplne bez pomoci vedenia dediny, bez príspevku, bez forintu z iných zdrojov, zo štátnych alebo samosprávnych financií. Z toho vidieť, ako veľmi má väčšina občanov obce rada svoje okolie, svoje historické pamiatky, poklady minulosti. To sa stalo na jeseň.

Zo súbehu rozšíri slovenský zbor oblastný dom

– Potom sa naskytla možnosť, aby sa obecná samospráva zúčastnila súbehu Ministerstva ľudských zdrojov na získanie prázdnych nehnuteľností vhodných na verejné použitie. Za oblastným domom je jedna obytná časť, ktorú sme vďaka súbehu mohli nadobudnúť. Samospráva obce získala necelých 6 miliónov forintov. Slovenská samospráva sa snaží rozširovať priestory oblastného domu. Žiaľ, technický stav budovy je žalostný, teraz tam bol statik, aby preskúmal, či sa ju vôbec oplatí opravovať alebo je nutné budovu zbúrať. V rámci programu Maďarská dedina sme sa tiež uchádzali o podporu Fondov Gábora Bethlena, aby sme získali zdroje na rozširovanie a rozvoj oblastného domu. Budeme sa snažiť nielen dať do poriadku dvor, ktorý sa môže hrdiť významnou zbierkou historických strojov. Tieto mašiny stoja pod prístreškom, akoby šopy, ktorá tiež nie je v najlepšom stave. V záujme záchrany predmetov z dávnych čias musíme spevniť prístrešok. Z týchto financií to bude možné. Je tu napríklad najstaršia hasičská striekačka obce, najstarší traktor, či najstarší lis a podobné veci. Ak sa nám to podarí vyriešiť vo forme zastrešenej šopy, mysleli sme na to, že popri umiestnení strojov, by sa mohol dať vydláždiť dvor, aby bol vhodný na organizovanie rôznych spoločenských podujatí, napríklad tanečnej zábavy, obecných bálov. Plánujeme postaviť na dvore pec, aby sa tam dal piecť chlieb. Teraz už aj miesto budeme mať, aj možnosť na modernizáciu.

– Môžem sa opýtať, koľko získala národnostná samospráva?

– Na tento účel 10 miliónov forintov.

– Musela prispieť aj obecná samospráva z vlastných zdrojov?

– Nemusela, nebolo to potrebné. Teraz sa plánovaním zaoberá obecný hlavný architekt a dedina bude pomáhať v hľadaní subdodávateľov na realizáciu stavby. V predchádzajúcom volebnom cykle obecná samospráva odovzdala oblastný dom do správy slovenského voleného zboru. Samozrejme, obecný zbor bude finančne pomáhať s prevádzkovými nákladmi, veď národnostná samospráva nemá z čoho pokryť tieto výdavky. Teraz, keď už vlastní aj zadnú časť, máme možnosť sa rozširovať, to znamená vytvoriť aj ďalšie priestory pre sídlo národnostnej samosprávy, skúšobňu pávieho krúžku, či ďalšie cvičebne pre súbory alebo miesto na slovenské jazykové kurzy. Čakáme na stanovisko statika, či môžeme rekonštruovať, alebo budeme musieť budovu zbúrať.

Vydláždené chodníky a dvojjazyčné názvy ulíc

– Dostala sa k nám informácia o zatiaľ nepokrstenej knihe.

– Áno, pripravili sme niečo mimoriadne. Sme nekonečne hrdí na novú publikáciu. Zatiaľ len neviem, kedy budeme môcť predstaviť dvojjazyčnú knižku Kestúcke obrázky zo života. Kniha je výsledkom úspešnej výstavy, na ktorú sa podarilo zozbierať úžasné kestúcke fotografie, ktoré zachytávajú históriu vari aj sto rokov. Na, pravdepodobne, najstarších fotografiách sú napríklad obrázky s otcom Šrobárom, ktorý bol kedysi tunajším farárom. Len odhadujeme vek, veď na rodinné fotografie sa obyčajne nepíše, kedy boli urobené. Publikácia má 178 strán, fotografickú časť zostavila riaditeľka Osvetového domu Ági Klingerová a historický príhovor do knižky som napísala ja, presnejšie ja som ho umiestnila v čase. Do slovenčiny ju preložil Zoltán Bárkányi.

– Dopočula som sa, že v rámci programu Maďarská dedina získal Kestúc päť miliónov forintov aj na obnovu chodníkov.

– Tak je, na jednej, nepárnej strane Ostrihomskej cesty už dláždia kestúcki majstri 260 metrov, a na Ulici sv. Štefana ďalších 230 metrov. Slovenská samospráva si, popri iných predsavzatiach, stanovila za cieľ vyložiť slovenské názvy na ďalších uliciach. Postupne možno v celej obci. Urobili to z vlastných zdrojov. Pri organizácii obecných podujatí národnostná samospráva a obecný volený zbor tesne spolupracujú, či na Martina, či na Vianoce, prakticky nikdy nerozdeľujeme udalosti zvlášť na obecné a zvlášť na slovenské. V dedine so slovenským obyvateľstvom sa to, našťastie, dnes ešte nemusí, hoci ktovie... Čoraz viac ľudí sa nám sem sťahuje a nie vždy pochopia historické súvislosti, – dodala slovenská vicestarostka Kestúca Paula Radovičová.

Erika Trenková

Foto: S. Juhász