Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“

Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký.

Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli.

On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: ‚Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.‘“

Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli. (Mk16, 1-8) 

V dejinách tohto sveta nájdeme mnoho hrobov, ktoré boli privalené kameňom a ktoré strážila a podnes stráži vojenská stráž na znak cti. Ani jeden hrob však nebol v celých dejinách strážený z obavy, aby ten, kto je v ňom pochovaný, náhodou nevstal z mŕtvych, okrem Kristovho hrobu. Aké úbohé opatrenia zvolili veľkňazi oproti Božej vôli, oproti Božím záujmom a plánom. A tým aj sami proti sebe.

Sami nepriatelia akoby čakali na Ježišovo vzkriesenie, kým jeho najbližší priatelia naň nečakali. Tí, ktorí v neho uverili, boli po všetkých tých udalostiach, ktoré sa odohrali, skeptickí. A tí, ktorí nedokázali po tom všetkom, čo vykonal, uveriť, predsa ešte stále nemajú istotu. Ježišovi nepriatelia boli veľmi pozornými poslucháčmi. Neuniklo im totiž to, čo povedal sám o sebe, že na tretí deň vstane z mŕtvych. Nevera človeka dokáže niekedy pozornejšie počúvať ako viera.

Tu sa však končí všetko úsilie neprajných Židov, veľkňazov, farizejov, zákonníkov, ktorí neustále vystupovali proti Ježišovi. Nemajú už nad ním žiadnej moci. Pretože človek nikdy nemôže mať moc nad Bohom, ako si to niekedy myslí a často chce alebo by chcel podľa toho konať. Ježišovo vzkriesenie navždy otriaslo pýchou človeka. V Ježišovom zmŕtvychvstaní sa Boh ukázal v plnosti svojej moci. V tom pravom svetle. Ako víťaz nad všetkou biedou a hriešnosťou ľudstva. Dejiny spásy človeka došli k svojmu zavŕšeniu. K tajomstvu, ktoré je tým najväčším tajomstvom pre človeka. K tajomstvu zmŕtvychvstania.

Sám Boh dovŕšil obnovenie celého ľudského stvorenia. Znova mu navrátil to, k čomu ho na počiatku stvoril ako dielo svojich vlastných rúk. Boh videl všetko, čo urobil a bolo to veľmi dobré.

V evanjeliu sme čítali, že hneď na úsvite prišli k hrobu ženy. Mária Magdaléna a Mária, Jakubova matka. Osoby, ktoré mali niečo spoločné s Ježišom a ktoré zažili prítomnosť Krista na vlastnom živote. Ženy prišli k hrobu s voňavými masťami. A čo našli? Odvalený kameň, prázdny hrob. Sväté písmo nám hovorí, že zostali v rozpakoch. Či zabudli, že Ježiš rozprával o svojom zmŕtvychvstaní? Cesta týchto jeruzalemských žien a ich prvotné sklamanie z prázdneho hrobu – to je výsledok, ak sa človek dokáže dívať na Ježiša v pohľade minulosti.

Prázdny hrob však nie je minulosťou. Je konkrétnou prítomnosťou v živote týchto jeruzalemských žien, konkrétnou prítomnosťou v živote Petra a Jána, ktorí k nemu prichádzajú, je konkrétnou skutočnosťou i pre tých, ktorí k hrobu postavili stráž. A je konkrétnou prítomnosťou aj pre nás. Prítomnosťou, ktorá sa v danom okamihu stáva nekončiacou, prítomnosťou, ktorá sa stáva a premieňa na novú vykúpenú budúcnosť každej ľudskej duše.

Jeruzalemské ženy potrebovali upevniť v danej neistej chvíli svoju vieru. Potrebovali počuť, čo sa skutočne stalo. Boh ich uisťuje v tejto viere prostredníctvom svojich anjelov. Tí oznamujú radostnú zvesť, že Kristus vstal z mŕtvych. Anjel teda znova oznamuje človekovi radostnú zvesť. Tak, ako na počiatku, pri Ježišovom narodení, keď oznamuje Márii Boží plán spásy, keď sa zjavuje vo sne Jozefovi, keď pastierom oznamuje zvesť Ježišovho narodenia. Anjel prichádza človekovi veľakrát na pomoc, aby posilnil jeho vieru.

Jedine Mária je nám vzorom pravej viery. Tá istá, ktorá neváhala povedať anjelovi svoje áno pri zvestovaní, ktorá porodila svetu Krista a bez ktorej by sa nebol uskutočnil Boží plán spásy. Tá, ktorá všetko uchovávala vo svojom srdci, ktorá o všetkom premýšľala. Tá, ktorá sprevádzala Ježiša až pod kríž. Ježišova matka Mária ho sprevádzala na jeho životnej ceste pre spásu sveta. Tá Mária, ktorá ho drží vo svojom náručí pod krížom. Mária, ktorú prenikol meč bolesti tak, ako jej to predpovedal prorok Simeon. Teraz však pri Ježišovom hrobe chýba. Pretože ona vedela, že hrob musí byť prázdny. Ale ani teraz nie je mimo udalostí dejín spásy. Aj teraz zotrváva vo večeradle v spoločenstve ustráchaných apoštolov. Možno práve preto, aby modlitbou posilňovala ich vieru, kým sa im znova nezjaví vzkriesený Kristus.

Aj my sme boli začlenení do Kristovho tela, Cirkvi, skrze krst. Krstom sme boli aj my spolu s Kristom pochovaní v smrť, aby sme tak ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.

Obnovme si preto aj my krstné sľuby, podľa vzoru Máriinej viery. Aby sme aj my boli vždy tam, kde bola ona. Pri Kristovi. Po celý náš život teraz tu a potom v nádeji večnosti tam, kde je vzkriesený Kristus a sedí po pravici Otca. Amen.

sb-vzs