Sarvašský evanjelický farár a náboženský spisovateľ Martin Hamaliar (1750 Bátovce – 1812 Sarvaš) bol superintendentom Banského dištriktu v rokoch 1803 – 1806 v Sarvaši. Vo svojom liste z roku 1804, ktorý sa začína oslovením „Slovutnym v bohu milým evanjelickým cirkvám Békeš-Čanád-Čongrád-Arad-Banátskeho seniorátu“ sa zameral na zvyk konania a priebehu svadieb, ktoré sa uskutočňujú v obciach a mestách dolnozemských cirkevných zborov. Túto obyčaj biskup považuje za príliš škodlivú pre život a prácu členov evanjelickej cirkvi.

V úvode píše, že keď sa svadby konajú v mesiaci september a október, v čase orby a sejby, tento termín znamená pre hospodára, kráľa a krajinu veľké morálne a hospodárske škody. Vtedy sa navyše na svadbách vraj pije nové nevykysnuté víno, z ktorého potom prichádzajú mnohé choroby a z toho aj silní ľudia v polovičnom veku života zomierajú. Z toho dôvodu vydáva nariadenie, ako svadby uskutočňovať. V zdôvodnení poukazuje, že svadby trvajú celý týždeň a konajú sa na dvakrát, vtedy gazda aj na mesiac vypadne z roboty, namiesto toho, aby sa v tom čase venoval činnostiam na zabezpečenie novej úrody. Veľa času nemilobohu strávi na škodu zdravia, mravnosti a cnosti. Svadby už pripravujú v sobotu pri zabíjaní hoviadka, hydiny a iných zvierat. Začínajú potom v nedeľu večer a trvajú do pondelka večera, potom celé dni v utorok, stredu, štvrtok, niekedy aj v piatok a sobotu. Také svadby sú podľa neho príležitosťou k pokazeniu dobrých mravov, k napomáhaniu a rozmáhaniu opilosti a bývajú miestom nezbedných, oplzlých a nečistých činov mládencov a dievčat.

Osobitne uvádza zvyky a obyčaje, ktoré sa používajú v cirkvách za Tisou, kde sa „zdávky“ (zásnuby) veľmi krátko, polroka pred svadbou konajú, čo dáva zasnúbeným akoby nejaké privilégium proti svojmu telu hrešiť. Neučia sa takto nečistote len sami, ale učia k tomu aj iných. Medzi zlé obyčaje v Békešskej stolici, ale aj v cirkvách za Tisou, radí aj to, že mužská čeľaď prichádzajúca sem do služby z „horných strán“ sotva sa zohreje, už sa žení a potom ako ženatí už slúžiť nechcú. Z toho potom vyplýva, že mnohí slúžiť nechcú, do práce sa nemajú a ďalší pýtajú za prácu vysoký plat. Chcú sa živiť len z úkolu, nie však z desiatej, jedenástej či dvanástej čiastky, ale pýtajú si z kosby ôsmu, siedmu a niekedy aj piatu čiastku. „Od toho času, ako ma Božie riadenie na Dolnú zem priviedlo a ja som tieto zlé obyčaje odpozoroval, hneď som na ich skazenú, pevnú hradbu nemravnosti myslel. A keďže som nielen jednej, ale všetkým týmto cirkvám predstavený, zaviazaný som s pomocou Božou o všetkých sa duchovne starať a veci do dobrého poriadku uviesť. Medzi prvými bola moja sarvašská cirkev, kde som začal s poriadkami, že som nariadil, aby svadby na dvoje boli zrušené a trvali len jeden deň. Ten predpis činím a zákon nariaďujem k ochrane majetnosti, mravnosti, uskromneniu vynaložených nákladov a k dosiahnutiu aj iných dobrých cieľov,“ zdôraznil v liste pre dolnozemské cirkevné zbory biskup Martin Hamaliar.

Toto nariadenie zhrnul do siedmich bodov takto:

1. Aby sa sobáše konali vo všetkých cirkvách v utorok predpoludním o 11. hodine, čo sa dá na známosť zvonením na veľkom zvone. Po sobáši všetci svadobníci idú do svadobného domu, kde jedia, hodujú a svoju rozkoš užívajú do 11. alebo 12. polnočnej hodiny. Na druhý deň mladá nevesta stretne sa so ženičkami. Ale v ten deň už nebude žiadna muzika a hodovanie, s výnimkou samotných cezpoľných priateľov.

2. Aby sa zásnuby nekonali predčasne, žiadny pán farár nebude s predčasnými súhlasiť, lebo polroka pred sobášom je málo. Navyše sa nemajú konať v mesiacoch júl, august, september.

3. Čas svadieb môže byť výnimočne v novembri a nie v októbri, kedy ešte prebieha sejba. Dôverne pripomínam, aby sa v novembri čím menej svadieb konalo. V novembri je ešte nevyzreté víno, ktoré mnohých kazí a morí. To dosvedčuje aj pohrebná matrika našej cirkvi. Najvhodnejší je čas konania svadieb od Vianoc po fašiangy a ďalší medzi Veľkou nocou a Turícami, keď ešte poľné práce neprebiehajú.

4. Cudzí a zvlášť sluhovia, nepočítam sem remeselníkov, skôr ako budú pripustení k zásnubám, musia sa dostaviť pred vrchnosť na obecný úrad a priniesť farárovi odporúčajúce svedectvo. Sluha sa môže ženiť len vtedy, keď presvedčí, že dokáže manželku uživiť a keď už bude ženatý, bude musieť v službe zostať.

5. Vdovci môžu byť sobášení kedykoľvek, a to aj v nedeľu bez muziky, ale mimo adventu a pôstu.

6. A keďže sa na svadbách niekedy aj divné verše prečítavajú, vtedy sa také dajú aj vytlačiť a potom po dvoch, troch grajciaroch sa zviazané môžu predávať.

7. Toto vám, milé cirkvi, na srdce dávam, a keď toto k vášmu dobrému, a k dobrému vašim potomkom nariaďujem, zostávam s vašou priateľskou a otcovskou náklonnosťou.

V Sarvaši 29. júla R.P. 1804. Váš, vám priaznivý a verný biskup Martin Hamaliar

Sprac. Ján Jančovic

Zdroj: Protocollum Ecclesia Evangelica Szarvaschiensis 1799 et from... (1819), s. 350-352. Podobný obsah má aj jeho „Pastiersky list Bohu milým cirkvám v slávnej stolici novohradskej“, vydaný v Sarvaši 25. júla 1805.