Ako iste viete, v XVI. obvode Budapešti, v mestskej časti známej aj ako Cinkota, žije veľa obyvateľov, ktorí sa hlásia k svojim slovenským koreňom. Predpokladám, že majú veľkú radosť z toho, že v miestnej evanjelickej farnosti a. v. začala pôsobiť sympatická mladá farárka Anetta Lászlóová Agodová. V nedeľu 11. mája slúžila v Evanjelickom kostole na Ulici Rózsalevél č. 46 svoju prvú bohoslužbu v slovenskom jazyku, na ktorú pozvala veriacich predsedníčka tamojšej slovenskej samosprávy Zuzana Szabová.

Do kostola odprevadil Anettu Lászlóovú Agodovú miestny farár István Vető, pôsobiaci v Cinkote poldruha desaťročia, s ktorým bude pani farárka odteraz spolupracovať a ktorý sa na službách Božích zúčastnil spoločne s veriacimi. V kázni, ktorú sestra farárka viedla najprv v slovenskom a potom v maďarskom jazyku, vravela o tom, že najradostnejšou udalosťou posledného obdobia, ktorá sa nás všetkých dotkla, bola voľba pápeža. Milióny ľudí po celom svete sledovali komín Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne. Po ostrých politických diskusiách a vojnových správach bolo skutočnou úľavou čakať na biely dym. Keď sa konečne vzniesol do výšky, dav prepukol v jasot. „Čítala som správy od katolíkov, evanjelikov, aj neveriacich. Osoba pápeža neznamená pre rôznych ľudí to isté, ale ich radosť bola spoločná. Kiežby sme mohli zažiť viac takejto radosti naprieč národmi a náboženstvami! Kiežby aj náš osobný život bol naplnený radosťou!“ vyslovila svoje prianie sestra farárka.

O radosti bola aj celá kázeň. V Liste Rimanom (14,17) čítame: „Lebo kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom.. ‒ Táto veta nás vedie k pochopeniu skutočnej podstaty života s Bohom,“ povedala Anetta Lászlóová Agodová.

Aj v každodennom živote túžime po radosti. Hoci nás neraz zasiahne nespravodlivosť, bolesť či strata, pravá radosť v Kristovi pretrváva. Nemožno ju zameniť s krátkodobou veselosťou či pôžitkami ako jedlo, ktoré, hoci prináša potešenie, je pominuteľné. Prví kresťania tiež čelili dilemám ohľadom jedla, no apoštol Pavol im pripomínal, že dôležitejšia než vonkajšia forma je vnútorný postoj – ohľaduplnosť, láska a jednota.

Božie kráľovstvo spočíva v spravodlivosti, pokoji a radosti v Duchu Svätom. Božia spravodlivosť je neoddeliteľná od jeho lásky a milosrdenstva – je to dar, ktorý prijímame vierou skrze milosť. Pokoj, ktorý nám Kristus ponúka, nie je len pocitom, ale mocou riešiť každodenné zápasy. A napokon duchovná radosť je ovocím života s Bohom – je trvalá, hlboká a prekonáva aj ťažké chvíle – odznelo v kázni.

„Kristus nás pozýva žiť v tomto kráľovstve už tu na zemi. Kresťanský život má byť životom radosti, pokoja a lásky. Takto môžeme byť svedkami Božej prítomnosti vo svete,“ konštatovala sestra farárka.

„Toto som vám hovoril, aby moja radosť bola vo vás a vaša radosť aby bola úplná.“ (Jn 15,11).

„Pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude hájiť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi,“ požehnala nábožné zhromaždenie na záver Anetta Lászlóová Agodová.

István Vető po ukončení bohoslužby informoval prítomných veriacich, že v takmer tisícročnom cinkotskom kostole kázali slovo Božie od roku 1699 po niekoľko storočí v slovenskom jazyku.

V Dome evanjelického cirkevného zboru sa po bohoslužbe konalo agapé. Hostí privítala predsedníčka Slovenskej samosprávy XVI. obvodu Budapešti Zuzana Szabová, ktorá vo svojom príhovore v krátkosti informovala o minulosti evanjelickej komunity v Cinkote. Posedenie pokračovalo neformálnym priateľským rozhovorom a chutným pohostením.

(ĽF)

Foto autorka