znela 18. mája v Kostole Povýšenia sv. Kríža v Mlynkoch pieseň sprevádzaná gitarou v podaní katolíckeho farára Radomíra Bodzionyho z farnosti Dedinky v Slovenskom raji. Na slovenskej svätej omši na organe hrala a po slovensky spievala Zuzana Lovászová. „Schádzame sa tu ako jedna rodina. Podobne prežívame veľkonočný čas ako kedysi dávno Ježišovi učeníci, ktorí zažívali radosť, pretože videli zmŕtvychvstalého Krista,” pozdravil domácich veriacich a početných hostí zo spriatelených Mlyniek zo Slovenska, ktorí sa deň predtým zúčastnili na tradičnom výstupe na Pilíš, dôstojný pán.

Prvé čítanie bolo zo Skutkov Apoštolov (Sk 14, 21-27), kde stálo, že Pavol a Barnabáš na svojich cestách posilňovali srdcia učeníkov a povzbudzovali ich. Keď sa vrátili, rozpovedali Cirkvi, aké veľké veci s nimi urobil Boh a pohanom otvoril dvere viery. V čítaní z Knihy zjavenia svätého apoštola Jána (Zjv 21, 3-4) zaznelo: „A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: „Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh – ich Boh – bude s nimi. Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu, ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo.“ V čítaní zo svätého Evanjelia podľa Jána (Jn 13, 31-35) o. i. stálo, že po večeri Ježiš dal učeníkom nové prikázanie, a to o láske. „Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“

Vo výklade Božieho slova pán farár spomenul, že tento svet, v ktorom žijeme, potrebuje, aby sme sa mali radi. „Veľakrát sa stane, že nás niekto urazí, ublíži nám slovom, povie, čo nás vnútorne rozbúši a nahneváme sa na neho. Skúsme práve v týchto ťažkých situáciách povedať: Ježiš, žehnaj tohto človeka napriek tomu, že mi ublížil, pretože chcem byť tvojím učeníkom. Toto je jeho učenie, a nie to, aby sme odplácali zlo zlom. Práve naopak, aby sme zlo dokázali obrátiť na dobro, žehnať človeku aj vtedy, keď je nám možno nesympatický, ublížil nám, je „nepriateľom“. […] Keď budeme odplácať zlo zlým, tak nebudeme Ježišovi učeníci, budeme len ľudia tohto sveta, ktorí nechcú žiť s Bohom, Kristom, a ničia v sebe dobré,” kázal R. Bodziony. Dôstojný pán prerozprával jeden príbeh o dvoch chodcoch. Beloch si povedal, že pôjde rýchlejšie, aby si pozrel všetky končiny, údolia. Indián išiel pomaly a pozorne sa pozeral. Obaja sa stretli v jednom bode. Indián sa opýtal belocha, prečo sa tak ponáhľal. Ten mu odpovedal, že si chcel stihnúť pozrieť všetko. Indián išiel pomaly preto, aby nestratil dušu. „Mnohokrát sa aj my ponáhľame v živote, utekáme. Skúsme spomaliť a viacej si všímať okolo seba tých, ktorí potrebujú našu pomoc. Čas letí veľmi rýchlo. Tí, ktorí sú okolo nás, potrebujú, aby sme si ich všimli,” vyvodil ponaučenie otec Radomír Bodziony a s veriacimi sa rozlúčil v titulku spomenutou piesňou americkej speváčky Jenny Johnsonovej v preklade Bohuša Živčáka.

(ar)

Foto: A. Rusnák