Meno Alexandra Rudnayho je hlboko zapísané v zozname slovenských národovcov a pripomína nám ho aj historická stavba Ostrihomskej baziliky, týčiacej sa na pravom brehu Dunaja. A nielen to. Pri prechádzke historickou južnou časťou mesta Ostrihom sa dostaneme na Rudnayho námestie, kde našu pozornosť upúta nádherný kostol okrúhleho tvaru postavený v klasicistickom štýle. Je to Kostol sv. Anny, známy aj pod menom Okrúhly kostol.

Dôsledne si prezrieme sochy anjelov, nachádzajúce sa pred hlavným vchodom, a poprechádzame sa okolo budovy, kde objavíme ďalšiu sochu – sv. Vendelína. Na jednej z bočných stien kostola upúta našu pozornosť slovensko-maďarská pamätná tabuľa s textom: „Na tomto námestí 16. mája 1820 Ostrihomčania vítali arcibiskupa – prímasa Alexandra Rudnaya, ktorý vrátil cirkevné sídlo krajiny z Trnavy do Ostrihomu. Pamätnú tabuľu osadil Kultúrny a ochranársky spolok Alexandra Rudnaya na pamäť znovuvybudovania mesta a z vďaky tým, ktorí v ťažkých časoch poskytovali domov ostrihomským arcibiskupom. 1995.“

Z historických prameňov sa dozvedáme, že arcibiskup Alexander Rudnay v roku 1820 presťahoval arcibiskupské sídlo z Trnavy späť do Ostrihomu. Do Trnavy ho presťahovali roku 1543 po tom, ako Ostrihom obsadili Turci.

Rudnay sa po návrate rozhodol postaviť kostol na počesť svätej Anny pre veriacich z južnej časti mesta na mieste, kde ho obyvatelia mesta vítali pri jeho príchode. Základný kameň položili 12. mája 1828. Stavbu viedol architekt János Packh. Packh vytvoril projekt podľa Panteónu v Ríme.

Stavba pokračovala rýchlo. Dňa 7. septembra 1831 Rudnay požehnal kríž veľkej kupoly takmer dokončeného kostola. O týždeň na to zomrel. Pochovaný bol v Ostrihome.

Helena Rusnáková

Foto: autorka

Alexander Rudnay sa narodil ako tretie dieťa stoličného úradníka Andreja Rudnaya a Anny, rod. Döryovej. Študoval na gymnáziu v Nitre, na Emerikáne v Bratislave, filozofiu v Trnave, teológiu v Budíne a v generálnom seminári v Bratislave.

Kňazskú vysviacku prijal 12. októbra 1783 v Trnave a začiatkom apríla 1784 bol promovaný za doktora teológie. Pôsobil ako kaplán v Častej, Hronskom Beňadiku, Trnave a Krušovciach. V roku 1805 sa stal ostrihomským kanonikom, o rok neskôr rektorom kňazského seminára v Trnave a profesorom teológie, r. 1808 titulárnym biskupom, ostrihomským generálnym vikárom, miestodržiteľským radcom. Roku 1816 ho ustanovili za sedmohradského biskupa so sídlom v Alba Iulii.

V decembri roku 1819 dostal A. Rudnay pápežskú bulu o menovaní za ostrihomského arcibiskupa a prímasa. Na žiadosť panovníka v roku 1820 presťahoval svoje sídlo spolu s kapitulou z Trnavy do Ostrihomu.

Roku 1826 ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála In Pectore a 15. decembra 1828 bolo menovanie zverejnené. Z tej doby pochádza aj jeho výrok „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem“ („Slavus sum, et si in cathedra Petri forem, Slavus ero“).