„Zápletkou mnohých príbehov, či už tých, ktoré sa nám reálne v živote dejú, alebo (...) akýchkoľvek, je častokrát nezriadená túžba po materiálnych statkoch, po peniazoch...“ týmito slovami začal kázeň v prvú augustovú sobotu pán kaplán Mikuláš Michal Šurín zo Štúrova, ktorý pravidelne slúži slovenské katolícke omše prvú nedeľu v mesiaci v VIII. obvode Budapešti.

„...Isté ľudové príslovie hovorí, že peniaze sú koreňom všetkého zla. Áno, človek je schopný kvôli peniazom robiť veľmi mrzké veci, hrozné hriechy. (...) Pritom táto motivácia je povrchná,“ pokračoval dôstojný pán. Zároveň dodal, že na druhej strane človek potrebuje materiálne statky, aby sa mohol zaodieť, najesť, vzdelávať sa a kultivovať. Ale musíme byť Bohu vďační za to, čo nám požehnal a snažiť sa, aby sme to dobre spravovali. „V tomto všetkom sa nám zjavuje Ježiš Kristus ako pravý Boh, ktorý nás aj v tejto veci túži učiť. Učiteľ, ktorý nám dáva jasnú výstrahu a jasné povzbudenie k tomu, čo treba robiť a čoho sa treba vyvarovať.(...) Treba si vedieť upratať v živote priority. Dať Boha na prvé miesto. Dať mu naozaj prvé miesto na piedestáli nášho života. (...) To je práve láska, služba Bohu, blížnemu i sebe samému,“ dodal otec Mikuláš. V ďalšej časti svojej kázne upriamil pozornosť prítomných na to, že sú rôzne možnosti, ktorými môže človek slúžiť Bohu skrz materiálne statky. Je to pomoc nášmu blížnemu. „Nie preto, že by pýtal, nie preto, že by nás chcel zneužívať, ale preto, že to potrebuje. A my našimi materiálnymi statkami túžime robiť dobro. (...) Na druhej strane, aj na nás, ktorí sme Božími deťmi, kresťanmi, číhajú na každom kroku nástrahy chamtivosti a túžby po materiálnych statkoch... Človek je schopný zapredať za peniaze aj svoju dušu. (...) Nevenujme náš čas, našu pozornosť materiálnym statkom viac ako je potrebné. Venujme sa tomu natoľko, nakoľko je to nutné: pre starostlivosť o nás, o našu rodinu, o to, aby sme vedeli našimi materiálnymi statkami robiť dobro.(...) Nezaoberajme sa márnosťami, ale skutočne tým, čo zotrváva až na večnosť. A to sú naše vzťahy, vzťah k Bohu, vzťah k blížnym, to si berieme do večnosti...“ zdôraznil dôstojný pán.

Na svätej omši zo svätého písma čítali Margita Tóthová Urbaničová a Benjamín Rakota, ktorý zároveň miništroval. Na organe hral kantor Štefan Nagy z Kolárova, ktorý po omši prekvapil prítomných prednesom skladby banskobystrického skladateľa Viliama Figuša-Bystrého (1875 – 1937), ktorý istý čas pôsobil ako učiteľ medzi našimi rodákmi v obci Piliš a neskôr aj vo vojvodinskej Padine. Ako sme sa dozvedeli, na augustovej omši popri pravidelných účastníkoch boli aj veriaci z Poľska a zo Slovenska. Ján Hrončák, pôvodom z Popradu, sa o možnosti počúvať v Budapešti Božie slovo vo svojej materčine dozvedel od svojej partnerky. Katalin Vasová na internete zistila, kde sa v hlavnom meste Maďarska konajú slovenské omše.

Na následnom agapé sa v mene organizátorov poďakovala za službu a za účasť na omši predsedníčka slovenského voleného zboru VIII. obvodu Monika Szelényiová.

(CsL)

Foto: autor