odpovedá predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Čuvári Csilla Rászosková

– Aký je stav slovenského jazyka, resp. slovenskej kultúry v Čuvári?

– Slováci sa do našej obce prisťahovali začiatkom 18. storočia, žiaľ, to sa nám nepodarilo zistiť, odkiaľ prišli prvé rodiny. Zaujímavé je, že do šesťdesiatych rokov minulého storočia evanjelické bohoslužby sa u nás konali ešte v slovenčine, potom už iba v maďarčine. Až neskôr náš zbor oživil na základe spomienok starších obyvateľov tradíciu slovensko-maďarských služieb Božích, tohto roku na Turíce sme mali v poradí už piatu takúto bohoslužbu. Konala sa za veľkej účasti veriacich, spievali sme náboženské piesne z Tranoscia a kázala na nej Hilda Gulácsiová Fabuľová. Na túto bohoslužbu v každom roku pozveme aj našich rodákov z okolitých obcí, ako napríklad z Guty, alebo z Jače a po bohoslužbe ich pohostíme. V Čuvári sa v základnej škole vždy vyučovala slovenčina, aj v súčasnosti tak v materskej škole, ako aj v nižších ročníkoch základnej školy, ktoré máme tu v obci, sa deťom venujú aj v slovenčine. Žiaľ, máloktorí pokračujú v štúdiu slovenčiny aj vo vyšších ročníkoch, pretože väčšinou chodia do takých škôl v okolí, kde sa slovenčina nevyučuje. Hromadná doprava je lepšia smerom na Vacov, v školách v Penci a vo Vacove nemajú hodiny slovenčiny. Preto sa snažíme zapojiť aj mladšiu generáciu do našich dvoch folklórnych súborov, aby boli v kontakte s našou tradičnou slovenskou kultúrou, hlavne dievčatá sa rady zapoja do pestovania našich tancov a piesní. Tohto roku sa nám vďaka finančnej podpore Správy fondov Ministerstva ľudských zdrojov podarilo usporiadať týždňový slovenský tábor pre deti, projekt vypracovali Gyöngyi Korenová Turánová a Erika Dorozsmaiová. Venovali sa v ňom ľudovým remeslám, hre na citare, detským piesňam a riekankám a navštívili sme s nimi aj Dom tradícií v Budapešti. Našou najdôležitejšou aktivitou je Obecný deň, ktorý organizujeme spolu s Obecnou samosprávou. Náš slovenský zbor má na starosti kultúrny blok. Každý rok naň pozývame kultúrne telesá z rôznych obcí. Samostatným kultúrnym podujatím slovenskej samosprávy je oberačkový sprievod, ktorý organizujeme od roku 2002, odkedy som predsedníčkou zboru. Tohto roku sa uskutoční 1. októbra. Ďalšou našou samostatnou aktivitou je predvianočné adventné stretnutie, na ktorom vyhotovujeme adventné vence, svietniky, pričom základný materiál zabezpečí náš zbor a pred sviatkami je nám spolu dobre. Musím pritom poznamenať, že o našej práci svedčí aj fakt, že počas sčítania ľudu sa k slovenskej národnosti prihlásila približne polovica miestneho obyvateľstva, kým na zoznam národnostných voličov približne jedna tretina. Sme na to hrdí a je to dôkazom aj toho, že našu prácu v obci oceňujú. Podporujeme obidva folklórne súbory, ako aj materskú a základnú školu. Väčšinou sa pýtame v našich výchovnovzdelávacích inštitúciách, čo najviac potrebujú, a v danom roku im to zaobstaráme. Máme podpísané dohody o spolupráci napríklad s evanjelickou cirkvou, s rôznymi orgánmi a nadáciami. Snažíme sa spolupracovať s každým, veď iba spolu môžeme riešiť prípadné problémy. Máme k dispozícii jednu miestnosť, ktorú sme dostali od Obecnej samosprávy. Máme tam stálu výstavu našich pestrých krojov, aj nábytku, ktoré nám buď darovali, alebo sme ich odkúpili od pôvodných majiteľov. Obidva naše súbory vystúpili na tohtoročnom Dni Slovákov v Maďarsku v Alkári a aj my sme mali svoj svadobný pár na folklórnom festivale v Banke.

csl

Foto: autor