Počas celého roka 2017 si na rôznych fórach mnohé naše mestá, obce, organizácie a inštitúcie pripomenuli 70. výročie výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom po druhej svetovej vojne. Oprávnene môžeme nazvať vyvrcholením týchto spomienkových udalostí medzinárodnú konferenciu Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM), ktorú usporiadal v polovici novembra v priestoroch Knižnice Békešskej župy v Békešskej Čabe.

Vedecká konferencia niesla názov Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom v rokoch 1946-1948 a jej následky na ľudské osudy, ktorú slávnostne otvorila riaditeľka našej vedeckej dielne Tünde Tušková. Ako uviedla, dejiskom konferencie si ústav vybral Békešskú Čabu zámerne preto, lebo v rokoch 1946-1948 sa do Československa presídlilo najviac Slovákov práve z Békešskej a z vtedajšej Čanádskej župy. Výmena obyvateľstva mala vážne morálne následky, vyostrila problematiku medzi odchádzajúcimi a zostávajúcimi, rozdelila rodiny a priateľstvá. Boli takí, ktorí si rýchlo zvykli na nový domov, ale aj takí, ktorým sa nepodarilo zabudnúť na prostredie, v ktorom vyrástli a nikdy si neosvojili nový spôsob života... – uviedla na úvod T. Tušková. Podľa predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Alžbety Hollerovej Račkovej o výmene obyvateľstva často sa objavujú rôzne stereotypy, pritom – ako uviedla vo svojom prívete – musíme si uvedomiť, že sa výmena obyvateľstva dotkla nás všetkých: Maďarov, ktorí zostali v Československu, alebo ktorí boli vysídlení, Slovákov, ktorí sa presídlili, resp. nás, ktorí sme zostali v našom rodisku. Táto konferencia, a mnohé ďalšie spomienkové podujatia určite vo veľkej miere prispievajú k sebapoznaniu a poznaniu tej mikrodimenzie, toho všetkého, čo sa pred sedemdesiatimi rokmi udialo – prízvukovala A. Hollerová Račková. Predseda maďarského parlamentného Výboru pre národnosti, slovenský hovorca Ján Fuzik sa vo svojom prejave podelil s prítomnými aj o svoje spomienky z detstva. Ako uviedol, prvý raz sa s otázkou výmeny obyvateľstva stretol v šesťdesiatych rokoch, keď sa v jeho rodnej obci, v Kestúci objavili deti, ktoré hovorili inou slovenčinou, než Kestúčania. Vysvitlo, že to boli maďarské deti zo Slovenska, ktoré boli so svojimi rodinami presídlené z Československa. Ján Fuzik – ktorý v rámci konferencie mal aj prednášku na tému náborovej kampane medzi Slovákmi v Maďarsku – zároveň uviedol, že detailnejšie sa tejto téme začal venovať, keď ako študent žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vo svojej diplomovej práci spracoval slovenskú národnostnú tlač v Maďarsku v rokoch 1945-1960. Neskôr, ako vedúci redaktor slovenskej relácie Maďarskej televízie pri príležitosti 50. výročia podpísania dohody o výmene obyvateľstva dôkladne spracoval túto tematiku vo filme „Mať volá!“. Účastníci konferencie si mohli pozrieť aj putovnú výstavu Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku na danú tematiku. So zákulisím prípravy exhibície, či o pátraní v archívoch oboznámil jej kurátor, historik Anton Paulik (putovnú výstavu vám v blízkej budúcnosti predstavíme v osobitnom príspevku).

Výmena obyvateľstva v medzinárodnom kontexte a osud Maďarov na Slovensku

V rámci plenárnej prednášky s názvom Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom v kontexte formovania povojnovej Európy renomovaný znalec tematiky Štefan Šutaj upriamil pozornosť aj na to, že sa na ňu nemôžeme pozerať izolovane, veď skúmaný jav bol organickou súčasťou širších udalostí v európskom kontexte. Na európskej „šachovnici“ pri riešení globálnych záležitostí osudy tých, ktorých sa výmena obyvateľstva osobne dotkla, bola pre politikov v skutočnosti druhoradou témou – dodal Š. Šutaj. Ďalší znalec histórie dvoch národov László Szarka záverom svojej prednášky – ktorá skúmala miesto danej tematiky vo vnútornej a zahraničnej politike zainteresovaných – skonštatoval: Niet inej cesty, iba cesta zmierenia (...) a ak obidve naše vládne reprezentácie nevidia nevyhnutnosť urobiť minimálne aspoň také kroky, aké urobili biskupské zbory katolíckej a evanjelickej cirkvi, tak je to hanba...

Vysídlenie Maďarov zo Slovenska do Maďarska, resp. do Čiech, do dedín sudetských Nemcov, resp. ich reslovakizácia bolo predmetom prednášky Árpáda Popélya.

Propagačná kampaň a náborová činnosť medzi Slovákmi

Viacerí prednášatelia sa venovali vo svojich prednáškach propagačnej kampani a náborovej činnosti medzi Slovákmi v Maďarsku, či už vo forme analýzy súdobej tlače, predovšetkým čísel Slobody (Ján Fuzik, Lucia Heldáková), alebo činnosti Antifašistického frontu Slovanov v Maďarsku, resp. Československo-maďarskej zmiešanej komisie pre výmenu obyvateľstva, alebo Československej presídľovacej komisie (Anton Paulik, Barbara Kacerová). Propagačnú akciu „Mať volá“ predstavila Soňa Polónyová, ako aj Miroslav Kmeť, ktorý ju rozoberal cez lupu dolnozemských Slovákov zo štyroch štátov (Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Juhoslávia). Prednášatelia podrobne rozoberali formy náborovej činnosti, akými boli propagačné materiály, tematické zošity, plagáty, letáky, ďalej masové a slávnostné zhromaždenia so slovenskými delegáciami, kultúrne zájazdy so zámerom posilňovania národného povedomia, rekreácie krajanských detí na Slovensku, resp. rozhlasové vysielania, ale aj osobné presvedčovania, ako aj tzv. „šepkaná“, neoficiálna propaganda.

Osudy našich rodákov

Príčiny a motivácie našich rodákov na presídlenie, priebeh celého procesu, ako aj jeho vplyv na zloženie obyvateľstva v našich mestách a dedinách rozoberali ďalší odborníci. Presídľovanie slovenských baníkov z okolia Ostrihomu skúmala Anna Kováčová, ktorá ako dcéra prinavrátených presídlencov zo Šarišápu má informácie aj z prvej ruky. Na podklade rodinnej korešpondencie vplyv presídlenia na zmenu národnostného zloženia svojej rodnej obce predstavilaMária Žiláková: kým pred výmenou obyvateľstva Veľký Bánhedeš bol obývaný zväčša Slovákmi, dnes v tejto obci naši rodáci tvoria iba 1/7 obyvateľstva. Ako zasahovala výmena obyvateľstva do vývoja Slovenského Komlóša, toto skúmala z rôznych aspektov Krisztina Szudová. Predmetom prednášky Marianny Bagyinszkej boli integračné následky výmeny obyvateľstva nielen Medešu v Maďarsku, ale aj Kolárova na Slovensku.

Účastníci si okrem odborných prednášok mohli pozrieť aj dokumentárny film Jána Bencsika o presídlených Komlóšanoch a ich potomkoch a ich väzbách na svoje rodisko. Dokument pripravil redaktor slovenskej relácie MTVA pred desiatimi rokmi pri príležitosti 60. výročia výmeny obyvateľstva.

Účastníkom konferencie sa naskytla tiež možnosť vymeniť si názory na danú tematiku aj v rámci neformálnych rozhovorov. Z príspevkov, ktoré odzneli na konferencii VÚSM plánuje vydať zborník.

Cs. Lampert

Foto: autor