V Mlynkoch sa 24. a 25. novembra opäť diskutovalo o súčasnej situácii slovenskej komunity v Maďarsku, o jej problémoch a možných riešeniach.

Konferenciu pod názvom Ako ďalej, Slováci v Maďarsku? doteraz organizoval Zväz Slovákov v Maďarsku, v tomto roku po prvý raz sa k nemu ako spoluorganizátori pridali aj Únia slovenských organizácií v Maďarsku a Organizácia slovenskej mládeže v Maďarsku. Zástupcovia slovenských organizácií, inštitúcií a samospráv v Maďarsku sa na konferencii vždy venujú možnostiam a rezervám našej národnostnej komunity, tentoraz sa do popredia dostali mládež, cirkev a občianska sféra.

V predošlých rokoch sa hovorilo o starostlivosti Slovenska o krajanov, o dôležitosti občianskej sféry, o školstve a o novej školskej koncepcii, no tohtoročná konferencia sa líšila tým, že bola venovaná „vyslovene iba nám, Slovákom v Maďarsku, a nehovoríme o tom, aká je zahraničná a vnútroštátna politika, ale hovoríme o tom, s akými problémami sa pasujeme dnes a na čo by sme sa mali viac sústrediť,“ povedala na začiatku konferencie, ktorá sa uskutočnila v obnovených priestoroch doškoľovacieho strediska Ministerstva spravodlivosti Maďarska v Mlynkoch, hlavná organizátorka podujatia a predsedníčka ZSM Ruženka EgyedováBaráneková. „Keď som rozmýšľala o téme konferencie, a o tom, kde by boli ešte rezervy, odkiaľ by sa dali čerpať nejaké nápady,... prišla mi na um naša mládež, potom cirkev, lebo vieme, že pre veľkú časť Slovákov v Maďarsku je dôležitá viera,“ odôvodnila predsedníčka výber témy a zameranie tohtoročnej veľkej výmeny názorov. Upozornila všetkých na to, že v záujme zachovania našej slovenskosti musíme byť voči sebe kritickí a úprimní, a okrem organizovania množstva podujatí – ktoré však majú svoje miesto a opodstatnenie – by sme mali uvažovať nad našou budúcnosťou, čím je jazyk a mládež. Účastníkov privítal aj starosta obce Márton Peller a moderátor dvojdňového podujatia Imrich Fuhl, ktorý odovzdal mikrofón prednášateľom.

Ako prvý vystúpil vedúci kabinetu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Anton Paulik. Kurátor výstavy CSSM „Výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom očami Slovákov“ v súvislosti s týmto projektom skúmal a odhalil vo svojom príspevku dopad udalostí spred 70 rokov na život Slovákov v Maďarsku. Poukázal na asi najzávažnejší problém, ktorý ovplyvnil našu komunitu: s presídlencami odišla aj značná časť inteligencie Slovákov žijúcich v Maďarsku, odišli farári vo veľkom počte a takmer všetci učitelia, takže práve tí, „ktorí by sa mohli pričiniť o to, aby sa táto národnosť mohla rozvíjať naďalej“. Po roku 1945 sa začalo organizovať slovenské školstvo, slovenský jazyk začali vyučovať vysídlení maďarskí učitelia, čím slovenské povedomie postupne slablo. Ľudské a rodinné väzby boli narušené, medzi slovenským a maďarským obyvateľstvom bola situácia napätá, no na druhej strane Slovákov táto zmenená situácia motivovala k tomu, aby sa aktivizovali a hneď po výmene vznikol aj ZSM a mnohé jeho pobočky. A. Paulik na konci príspevku dodal podnetnú otázku: nebyť výmeny obyvateľstva, aktivizovala by sa vôbec slovenská národnosť?

Predseda Vedeckej radyVýskumného ústavu Slovákov v Maďarsku Matej Šipický zaviedol účastníkov naspäť do prítomnosti. Vo svojej prednáške skúmal, ako pristupuje maďarský a slovenský štát k národnostiam a menšinám žijúcim na území dvoch krajín a ako sa reprezentanti politickej scény vyjadrujú o národnostnej problematike na verejných podujatiach a v rozhovoroch. Kým v preambule Ústavy SR sa národnostné menšiny berú ako partneri väčšinového obyvateľstva, maďarská ústava zakotvuje hlavný cieľ zachovať maďarský národ, a že národnosti sú súčasťou maďarského politického spoločenstva a sú štátotvornými činiteľmi. Ďalší veľký rozdiel je podľa Šipického v tom, aký vzťah majú štáty k svojim krajanom. Kým Základný zákon Maďarska berie pod patronát všetkých Maďarov sveta, zatiaľ Ústava SR venuje iba jednu vetu Slovákom žijúcim mimo územia SR, podľa ktorej SR iba podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov v zahraničí. Hoci národnosti v Maďarsku majú svoje práva a národnostný zákon sa spomína často ako príkladný, ale podmienky a prostriedky na zachovanie, rozvíjanie a prežitie národnostného bytia často chýbajú alebo treba si ich vynútiť, povedal Matej Šipický.

Predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Ondrej Kiszely upriamil pozornosť na základný problém: často zabúdame na to, že aké je byť Slovákom a čo to pre jednotlivých členov komunity znamená v 21. storočí. Podľa predsedu OSMM by bolo potrebné nejakým spôsobom túto identitu definovať, prípadne spraviť aj marketingovú kampaň, ktorá by pobádala Slovákov v Maďarsku k tomu, aby sa nad načrtnutou otázkou zamysleli. Ďalší problém, ktorý O. Kiszely v príspevku spomenul, je opustenosť občianskych združení a organizácií, ktoré by podľa skúsenosti prednášateľa potrebovali pomocnú ruku, hlavne čo sa týka administratívnych záležitostí a súbehov, preto navrhol, aby sa porozmýšľalo o založení Metodologického centra pre občiansku sféru.

Predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková hovorila o blížiacich sa parlamentných voľbách a o ich dôležitosti a význame pre našu komunitu. Skonštatovala, že po štvorročnej skúsenosti „môžeme povedať, že prostriedky, cez ktoré sa môžeme prezentovať a snažiť sa o zachovanie a rozvíjanie toho, čo máme, post parlamentného hovorcu rozšíril“. Práve preto, podľa slov predsedníčky, sa Slováci v Maďarsku musia patrične pripraviť na voľby v roku 2018. Nie je totiž jedno, s koľkými hlasmi sa dostane do parlamentu národnostný hovorca, lebo to určí aj to, ako k nemu budú pristupovať parlamentní poslanci a či ho budú brať za partnera pri stretnutiach a rokovaniach o vážnych veciach. Počet zaregistrovaných slovenských voličov stanovuje aj to, koľko členov bude mať Valné zhromaždenie po národnostných voľbách v roku 2019, koľko peňazí dostanú Slováci na kampaň. Predsedníčka hovorila o iniciatíve Minority SafePack, ktorú sme už aj my predstavili na stránkach našich novín. Túto občiansku iniciatívu odštartovala Federálna únia európskych národnostných menšín v apríli tohto roka v záujme toho, aby sa EÚ venovala národnostným právam na úrovni legislatívy.

Druhý deň konferencie sa začal problematikou náboženstva. Referent za Slovákov pri evanjelickom kostole v Sarvaši Tibor Mótyán v príspevku s názvom „Radosť a beznádejnosť v tej istej duši – Pestujeme alebo iba predstavujeme naše tradície?“ polemizoval o tom, nakoľko je naozaj živá, efektívna práca náboženských zborov a slovenských spolkov. S účastníkmi konferencie sa podelil o svoje skúsenosti v tom, že viaceré slovenské náboženské zbory nemajú viac ako 3-4 členov, a často sa stretáva s tým, že tanečníci, folkloristi, speváci hneď po tom, ako skončia vystúpenie na javisku, začnú rozprávať iba po maďarsky. K myšlienkam T. Mótyána sa pridala v koreferáte evanjelická farárka Alžbeta Nobiková.

Podpredsedníčka OSMM Andrea Kiššová svoju prednášku rozdelila do troch častí: v prvej časti predstavila najväčšiu akciu mládežníckej organizácie v roku Slovenskú mládežnícku akadémiu a zhrnula jej štvorročnú krátku históriu a výsledky, ktoré sa podarilo dosiahnuť. V druhej časti hovorila o spôsobe komunikácie s mladými ľuďmi v 21. storočí, zdôraznila dôležitosť vytvárania vnútornej motivácie u mladých, čo spočíva v tom, aby žiaci a mládež nevykonávali úlohy preto, aby získali odmenu, ale aby si celý proces užívali. Tento spôsob sa dá podľa nej aplikovať aj v národnostnej oblasti. V tretej časti príspevku priniesla konkrétne nápady, návrhy na to, v akých situáciách, do čoho by sa mohli zapojiť mladí ľudia použitím tejto metódy.

Téme mládeže sa venovala aj úradujúca tajomníčka ZSM Monika Szabová v príspevku Deti a mládež v národnostnom dianí. V príspevku člena OSMM Benceho Szeljaka sa účastníci konferencie dozvedeli, ako vidí túto problematiku mladý, nezainteresovaný študent zo slovenskej komunity v Maďarsku. Upozornil na to, že by sme nemali zabúdať na tých mladých Slovákov, ktorí študujú na slovenských univerzitách, a podľa neho by bolo dobré vytvoriť pre nich spolok alebo organizáciu, ktorá by ich združovala.

Podpredseda CSSM a predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku František Zelman spravil krátky štatistický prehľad o tom, akú podporu dostali slovenské národnostné samosprávy od Ministerstva ľudských zdrojov v uplynulých rokoch a snažil sa nájsť odpovede na otázky na základe svojich skúseností, že ako využívajú samosprávy tieto zdroje a na čo. Podľa podpredsedu CSSM existujú dobré i zlé príklady. Stáva sa čoraz častejšie, že na slovenskom podujatí neodznie slovenské slovo, alebo na slovenskom večierku hrá maďarská skupina. Navrhol, aby CSSM podala pomocnú ruku slovenským samosprávam, aby spoločnými silami prišli na to, ako by sa dalo túto prácu zlepšiť.

Počas diskusie dospeli účastníci k tomu, že v záujme zachovania slovenskej národnosti by mala vzniknúť živšia a pružnejšia spolupráca medzi staršími a mladšími generáciami. Predsedníčka ZSM na druhý deň konferencie vo svojom záverečnom slove informovala účastníkov o tom, že nasledujúca konferencia Ako ďalej, Slováci v Maďarsku? sa bude konať v roku 2019.

Andrea Kiššová

Foto: autorka