Keďže slovenské národnostné obyvateľstvo tradične a podľa údajov z posledných troch sčítaní ľudu najpočetnejšie žije v regióne južnej Veľkej nížiny, je potrebné analyzovať okrem už predstavenej Békešskej župy aj slovenské obyvateľstvo Čongrádsko-čanádskej župy a neskoršie aj Báčsko-malokumánskej župy (najmä Malý Kereš).

V roku 2022 žilo v tomto regióne takmer 21 % slovenského obyvateľstva v Maďarsku.

Kým v roku 2001 sa k slovenskej národnosti hlásilo 12 741 osôb, v roku 2022 ich počet klesol o viac ako polovicu, na 6 180. Z hľadiska hlásenia sa k materinskému jazyku je zmena ešte väčšia, počet osôb so slovenským materinským jazykom klesol takmer na štvrtinu, zo 4 246 v roku 2001 na 1 123 v roku 2022.

Podľa posledných troch sčítaní obyvateľstva celkový počet obyvateľov Čongrádsko-čanádskej župy, ako aj slovenského obyvateľstva župy neustále klesá. V roku 2022 žilo v župe 391 184 obyvateľov. Počet Slovákov v jednotlivých kategóriách bol nasledovný: 546 osôb sa hlásilo k slovenskej národnosti, 461 osôb malo slovenskú národnosť, 178 osôb hovorilo po slovensky ako materinským jazykom a 128 osôb používalo slovenský jazyk v rodine a v kruhu svojich priateľov. Počet osôb, ktoré vedeli alebo hovorili po slovensky, bol 530.

Nasledujúci graf zobrazuje počet osôb so slovenskou národnosťou a slovenským materinským jazykom. Kým v roku 2001 počet osôb so slovenským materinským jazykom prevyšoval počet hlásiacich sa k slovenskej národnosti, v roku 2011 bol počet hlásiacich sa k národnosti dvakrát vyšší ako počet osôb s materinským jazykom a v roku 2022 sa tento rozdiel ešte zvýšil.

Z hľadiska vekového zloženia bolo v roku 2022 najviac osôb patriacich k slovenskej národnosti vo vekovej skupine 50-59 rokov (111 osôb), čo predstavovalo 20 % Slovákov žijúcich v tejto oblasti. Za nimi nasledovala veková skupina 60-69 rokov (104), veková skupina 70-79 rokov (82). Počet osôb mladších ako 10 rokov bol 17.

Pri analýze údajov za roky 2001 – 2011 a 2011 – 2022 sú tieto v zásade totožné s údajmi o 10 rokov starších vekových skupín. V župe bolo 38,6 % obyvateľov patriacich k slovenskej národnosti starších ako 60 rokov (211 osôb).

Ak to porovnáme s údajmi o materinskom jazyku, podiel osôb s materinským jazykom slovenským v župe vo veku 60 a viac rokov bol 57%. Najviac ich bolo vo vekovej skupine 70-79 rokov (51), nasledovala veková skupina 60-69 rokov (37). Počet osôb s materinským jazykom slovenským vo veku do 10 rokov bol 2.

Z hľadiska dosiahnutého vzdelania malo najviac príslušníkov patriacich k slovenskej národnosti vysokoškolské vzdelanie (204), 168 malo stredoškolské vzdelanie s maturitou a 74 ukončilo len základné vzdelanie. Najviac z nich (299) bolo zamestnaných, 27 % (149) poberalo sociálne dávky, 56 bolo závislých, 32 bolo mladších ako 15 rokov a 11 osôb z radov slovenskej národnosti bolo nezamestnaných.

Pri analýze otázok týkajúcich sa náboženstva najväčší počet respondentov (147) uviedol kategóriu „nepatrí k náboženskému spoločenstvu“, pričom 123 respondentov nechcelo na otázku odpovedať. Počet katolíkov bol 83 a evanjelikov 136.

Spomedzi miest a obcí si zaslúžia zmienku Segedín, Pitvaroš a Ambrózka (Ambrózfalva). V prípade Ambrózky sa celkový počet obyvateľov obce znížil, zatiaľ čo počet a podiel Slovákov sa zvýšil, aj keď nie výrazne. V Pitvaroši a Segedíne sa znížil celkový počet obyvateľov aj počet a podiel Slovákov, pričom v prípade otázok používania jazyka bol pokles ešte výraznejší. Pri analýze údajov v Pitvaroši sa ukázalo, že kým v roku 1980 malo slovenský materinský jazyk 14,5 % obyvateľov, v roku 2001 sa tento podiel znížil na 6,6 % a v roku 2022 na 2 %. V Segedíne sa od roku 1990 neustále zvyšuje počet osôb slovenskej národnosti, pričom skok nastal v roku 2011 (290) a v roku 2022 klesol na 206. Pokiaľ ide o deklarácie materinského jazyka, slovenčinu uvádzalo najviac osôb v roku 2001 (126) a tento počet klesol na 82 v roku 2022.

Orsolya Szabó
vedúca kabinetu CSSM

Grafy: autorka