Leto u Slovákov v Maďarsku znamená menej skupinových skúšok a stretnutí a zároveň viac prezentácií na rôznych festivaloch a podujatiach. Začiatkom jesene sa aktivity rozprúdia v našich národnostných školách a miestne slovenské občianske organizácie a samosprávy po období dovoleniek znova pokračujú vo svojej pravidelnej činnosti.

Občianske organizácie majú rôznu zemepisnú pôsobnosť od miestnej úrovne cez teritoriálnu až po celoštátnu. Spolkov s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré fungujú aj ako kandidačné organizácie pri voľbách slovenských samospráv, máme málo. V Slovenskom Komlóši sídli Únia slovenských organizácií v Maďarsku (ďalej Únia), disponujúca sedemnástimi členskými organizáciami zo slovenskej Dolnej zeme, pripeštianskeho regiónu, Bakoňu, Zadunajska, Zemplína, ale aj z takých slovenských „ostrovov“ ako Níreďháza, Malý Kereš alebo Segedín. Predsedom Únie je František Zelman.

Únia organizuje akcie a zároveň dbá na to, aby medzi členskými organizáciami fungovala úzka spolupráca, neprerušený tok informácií a výmena skúseností. Toto je obzvlášť dôležité v prípade vzdialených, od ostatných geograficky odrezaných slovenských komunít, ktoré sa taktiež aktívne podieľajú na prezentovaní a zachovávaní svojej zdedenej slovenskosti. Dobrým príkladom na to je Malý Kereš, ktorý začiatkom septembra každoročne organizuje trojdňové podujatie Dni mesta, z nich jeden je Slovenský deň. Vedúca slovenskej komunity v Malej Tarči Katarína Szabová Tóthová – pochádzajúca zo Slovenského Komlóša, kde pôsobila ako učiteľka, vedúca kultúrneho domu a slovenskej tanečnej skupiny Komlóš – sa o podujatí vyjadrila nasledovne: „Je potešiteľné, že sa v Malom Kereši venuje jeden celý deň prezentovaniu slovenských hodnôt a uzatvárajú sa úzke priateľské kontakty, a o zásluhách Slovákov na živote mesta hovoria na každom fóre vedúci zástupcovia mesta.“ Malý Kereš je mimochodom známy najmä tým, že sa tu slovenským rodičom narodil najslávnejší maďarský básnik Alexander Petrovič – Sándor Petőfi, ďalší styčný bod medzi slovenskou národnosťou a maďarským väčšinovým národom.

Gastronomickou zaujímavosťou je, že Malá Tarča sa na podobných akciách prezentuje s pochúťkou, ktorá na Dolnej zemi nie je až taká známa, ale Malokerešanov neprekvapila. Ide o gerhene (na Slovensku známe ako zemiakové placky) – slanú maškrtu, ktorá vzniká vypražením postrúhaných surových zemiakov zmiešaných s vajcom, soľou, čiernym korením, cesnakom a trochou múky. Chýrne sú aj na podujatiach často ponúkané kvasienke zo Slovenského Komlóša, ktoré sú sladké – skoro ako parené buchty, iba nemajú plnku a sú v pare upečené, potom posypané orechami, makom či tvarohom.

Ďalším dobrým príkladom na úzku spoluprácu členov Únie bol prednedávnom uskutočnený Slovenský deň v rámci X. Medzinárodného festivalu dychových hudieb, ktorý sa konal od 17. do 20. augusta v Slovenskom Komlóši.

Únia okrem akcií sprostredkúva svojim členským organizáciám aj nové kontakty a partnerské vzťahy – pred rokom takto podpísali partnerskú zmluvu medzi Elekom a slovenskou obcou Smižany. Ich spolupráca sa v tomto roku rozbehla natoľko, že na poslednom rokovaní sa dohodli na spoločnom projekte EÚ. Ďalšia členská organizácia, ktorej sa otvorila možnosť na odbornú spoluprácu je Tanečný súbor Zelený veniec z Ečeru, ktorý čoskoro vystúpi v Púchove na folklórnom festivale. Dúfame, že i ďalšie kontakty sa rozšíria a nadobudnú dlhodobú európsku úroveň.

A akú možnosť nosí v sebe ešte členstvo v Únii? Napríklad na poli vydavateľskej činnosti: spracovanie matrík Slovákmi obývaných osád v Maďarsku, z ktorých už viaceré uzreli svetlo sveta, v spolupráci so Združením pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov na čele s Ľubomírom Kmeťom. Ich rady čoskoro rozšíria spracované matriky Veľkého Bánhedeša, ktorých prezentácia sa uskutoční koncom októbra. Podľa aktuálnych informácií čoskoro vyjde aj nástenný kalendár s fotkami a informáciami o členských organizáciách Únie.

To, že existujú spolky, ktoré zastrešujú ďalšie s menšou územnou pôsobnosťou a svojou aktivitou držia svojich členov v kontakte, je nevyhnutné aj v prospech efektívneho uplatnenia sa v širšom územnom resp. cezhraničnom ponímaní, pričom svojou súdržnosťou odzrkadľujú jednotnú spoločenskú snahu Slovákov žijúcich v Maďarsku.

Hajnalka Krajčovičová
vedúca Čabianskeho regionálneho strediska ÚKSM

Foto: autorka