Od marca 2025 funkciu generálneho konzula Slovenskej republiky v Békešskej Čabe zastáva Richard Kmeť. Narodil sa v Dunajskej Strede kde, podobne ako v Békešskej Čabe, sa prelína slovenská a maďarská národnosť. Rodina R. Kmeťa je toho príkladom, keďže jeho manželka je maďarskej národnosti a ich deti dokonale ovládajú oba jazyky.

Na Slovensku organizoval pravidelne charitatívne podujatia na podporu slovensko-maďarského spolužitia, je aktívnym členom mnohých organizácií a držiteľom viacerých ocenení ako napríklad najvyššie vyznamenanie Slovenského červeného kríža „Za humanitu, obetavosť a dobrovoľnú službu“.

– Aké sú vaše hlavné priority vo funkcii generálneho konzula v Békešskej Čabe?

– Príslušný organizačný útvar ministerstva v Slovenskej republike, diplomatická misia a konzulárny úrad vykonávajú konzulárne činnosti v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná právom Európskej únie, všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a vnútroštátnymi právnymi predpismi prijímacieho štátu. Práca generálneho konzulátu sa delí na dve zásadné časti a to konzulárnu funkciu a konzulárnu ochranu. Konzulárna činnosť zahrňuje širokú škálu služieb, ako je napríklad vydávanie cestovných dokladov, overovanie dokumentov, činnosť na úseku správnych poplatkov, či iné zverené konzulárne funkcie. Konzulárna ochrana je súbor opatrení, úkonov a konaní, ktorými diplomatická misia a konzulárny úrad zabezpečuje podporu, pomoc a ochranu v núdzi a v krízovej situácii. Mojou prioritou bude zabezpečovať maximálne profesionálne tieto služby. Samozrejme, generálny konzulát v Békešskej Čabe je špecifický, jeho činnosť sa zakladá aj na maximálnej podpore tu žijúcej slovenskej menšiny. Jednou z našich priorít je i nadväzovanie a hlavne upevňovanie cezhraničných vzťahov. Práve táto spolupráca vytvorí priestor pre investície na zlepšenie technického stavu prírodných a kultúrnych pamiatok, na rozšírenie kultúrnych vzťahov. Uvedomujem si, že mojou úlohou je i prispieť k upevňovaniu postavenia existujúcich spoločných tradícií, podporou kultúrnych aktivít, čím by sa samozrejme prispelo k zvýšeniu atraktivity regiónu a rozvoju kultúrnych tradícií pre ďalšie generácie. Na tomto úseku som spravil už i prvé kroky. Inicioval som stretnutia podpredsedu Trnavského samosprávneho kraja Józsefa Berényiho a dvoch poslancov trnavského samosprávneho kraja primátora Ivána Fenesa a starostu Ladislava Poláka so zástupcami Békešskej župy a mesta Békešská Čaba. Diskutovalo sa o projektoch, ktoré podporia slovenskú identitu a vyjadrená bola aj potreba hľadať nové spôsoby, ako zapojiť mladé generácie a zabezpečiť pokračovanie bohatých tradícií a národnostných aktivít Slovákov žijúcich tu v Békešskej župe, dúfam že výsledkom tohto stretnutia bude podpísanie memoranda o vzájomnej spolupráci a následne aktívna cezhraničná spolupráca.

– Ako plánujete spolupracovať so slovenskými školami v regióne?

– Školstvo zohráva rozhodujúcu úlohu v živote Slovákov v Maďarsku. Tým, že sa pozícia rodiny pri odovzdávaní slovenčiny nasledujúcej generácii v súčasnosti čoraz viac oslabuje, treba väčší dôraz klásť na školstvo. Chcel by som prispieť k vnímaniu statusu slovenského národnostného školstva a záujmu o výučbu slovenčiny u žiakov a rodičov slovenskými pedagógmi v Maďarsku. Uvedomujem si, že súčasné slovenské školstvo v Maďarsku zápasí s množstvom problémov, ako je napríklad menšia atraktivita výučby slovenského jazyka, napriek tomu som rád, že učitelia vnímajú status slovenského školstva, ale aj svoj vlastný status a záujem o výučbu slovenčiny pozitívne. Školstvo je najdôležitejšou inštitúciou prežitia národov a ich kultúry a identity. Preto sa budem snažiť úzko spolupracovať s tunajšími školami, s ich vedením, viem presne čo tieto školy potrebujú, budem hľadať možnosti na vylepšenie ich situácie. Viem, že musíme byť vždy krok pred konkurenčnými školami, aby sme mohli nielen udržať, ale aj zlepšiť súčasné postavenie slovenského školstva v Maďarsku. Vynasnažím sa nájsť kontakty na takých ľudí, ktorí nám budú vedieť napomôcť k splneniu našich cieľov.

– Plánujete iniciovať nové kultúrne alebo spoločenské podujatia, ktoré by posilnili identitu Slovákov v Maďarsku?

– V koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí sú zahrnuté aj aktivity v oblasti rozvoja ľudovej, umeleckej a duchovnej kultúry, tiež ochrany kultúrneho dedičstva, čo sú dôležité činitele národného povedomia a kultúrnej identity v krajanskom svete. V kultúrno-spoločenskom živote krajanských komunít resp. národnostných menšín je kultúra základným a trvalým fenoménom uchovávania a rozvoja národnej a jazykovej identity. Som rád, že skoro všetky slovenské samosprávy sa tu snažia pravidelne organizovať rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, ako napríklad čajové večierky, súťaže vo varení rôznych domácich špecialít, trhy remeselníckych výrobkov. Myslím si však, že by sa malo zorganizovať aj také podujatie, napríklad festival, ktorý by deklaroval súdržnosť Slovákov a bolo by organizované spoločne všetkými slovenskými samosprávami, slovenskými organizáciami a inštitútmi na dolnej zemi - rozprávam o približne 50 subjektoch - a prilákalo by nielen širokú verejnosť z okolia, ale i hostí a návštevníkov zo Slovenska. Cieľom takéhoto podujatia je pestovať súdržnosť a spoluprácu, lebo len tak budeme mať nielen súčasnosť ale aj budúcnosť na Dolnej zemi. Pri organizovaní takejto významnej spoločenskej udalosti budem, samozrejme, nápomocný a budem sa snažiť aj o osobnú podporu svojou účasťou a účasťou významných hostí politického, kultúrneho a spoločenského života zo Slovenska.

– Ako vnímate význam kultúrnej diplomacie?

– Kultúrna diplomacia má pre zahraničných Slovákov zásadný význam, pretože im umožňuje udržiavať a posilňovať ich kultúrnu identitu a zároveň budovať mosty so Slovenskom a ostatným svetom. Podporuje pozitívne vnímanie Slovenska a jeho kultúry, čo môže viesť k upevneniu vzťahov a spolupráce s krajinou pôvodu a tiež k rozvoju ich vlastných komunít. Som rád, že tunajší Slováci sú veľmi aktívni v národnostnom i spoločenskom živote. Ich aktivity sú strategicky dôležité. Organizátorov týchto podujatí musíme maximálne podporovať, patrí im vďaka a naše uznanie, že na úkor svojho voľného času neúnavne pracujú na zachovaní slovenskej identity.

– Vidíte nejaké výzvy alebo problémy, ktorým čelí slovenská komunita v tomto regióne, a ako ich chcete riešiť?

– Ja nie som kompetentný na to, aby som niekoho kritizoval, ale radšej, ak bude možnosť, podám pomocnú ruku a ako príklad by som spomenul napríklad oficiálnu webovú stránku mesta Békešská Čaba, ktorú môžete čítať v anglickom, nemeckom a maďarskom jazyku. Myslím si, že by mohla byť sprístupnená aj v slovenskom jazyku, hlavne preto, lebo veľa Slovákov pokladá práve Békešskú Čabu za hlavné mesto Slovákov žijúcich v Maďarsku. Vidím tu možnosť aktivizovania sa práve slovenskej samosprávy v meste. Na stretnutí s pánom primátorom mesta Petrom Szarvasom som to aj avizoval. Pán primátor, ktorého musím pochváliť za jeho aktívnu pomoc, spolu s vrchným županom Békešskej župy Árpádom Takácsom prisľúbili pomoc aj v tejto záležitosti. Je potrebné tiež zdôrazniť, že Békešskú Čabu navštevuje i mnoho turistov zo Slovenska či už sú to návštevy rodinné, alebo jednoducho ich priťahuje krása mesta a jeho slovenská história.

– Aké boli vaše predchádzajúce skúsenosti s diplomaciou alebo prácou v zahraničí a ako vás pripravili na túto pozíciu?

– Ja som s diplomaciou nemal žiadne skúsenosti. Mám však skúsenosti s vedením kolektívu. Zastával som funkciu prednostu Okresného úradu v Dunajskej Strede. Prednosta je najvyšším predstaviteľom štátnej moci v regióne. Okrem toho, že vedie úrad, je aj predsedom Bezpečnostnej rady okresu a predsedom Krízového štábu okresu. S vedením tohto úradu mám päťročné skúsenosti. Predtým som viedol Úrad sociálnych vecí a rodiny, čo je personálne cca 150 zamestnancov. Takže tie pracovné skúsenosti som mal s vedením úradu, prácou so samosprávami a primátormi. Okrem toho si myslím, že som človek na správnom mieste kvôli tomu, že som členom viacerých organizácií, ako napríklad Matica slovenská alebo Predsedníctvo územnej rady Červeného kríža v okrese a vyrastal som a žijem práve v národnostnom prostredí, teda viem ako sa dá pristupovať k problémom vyvstávajúcim na národnostne zmiešaných územiach. Na túto pozíciu ma pripravovali štandardne na základe určitého protokolárneho postupu. Po absolvovaní bezpečnostných pohovorov a profesijných výberových konaní som 1. marca 2025 bol vymenovaný za Generálneho konzula Slovenskej republiky v Maďarsku. K svojej práci sa vždy budem stavať s maximálnou pracovnou pokorou, aby som čo najkvalitnejšie vedel slúžiť slovenským občanom a slovenskej menšine žijúcej na dolnej zemi.

– Ako môže konzulát pomôcť mladým ľuďom so slovenskými koreňmi v Maďarsku udržať si jazyk a kontakt so Slovenskom?

– Je nesmierne dôležité podporovať všetky segmenty slovenskej národnostnej kultúry s osobitným zreteľom na mladú generáciu aj prostredníctvom moderných technológií, upevňovať ich národnú a jazykovú identitu a je potrebné tiež systematicky podporovať inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu. K udržiavaniu slovenskosti treba zvoliť systémovejší prístup. Je potrebné zmeniť formu aktivít, napríklad posilňovať škôlky a školy, kde by sa nová generácia mohla učiť slovenčinu. Náš generálny konzulát môže poskytovať informácie o študijných programoch, stážach a pracovných príležitostiach na Slovensku. Budem sa snažiť podporovať šikovných a talentovaných mladých absolventov končiacich svoje štúdia na tunajších slovenských školách a gymnáziu. Napríklad z čabianskeho gymnázia viacero študentov ukončilo úspešne svoje štúdium na elitných vysokých školách na Slovensku. Ako vidíte, potenciál tu je, treba ho využiť a hlavne patrične spropagovať.

– Ako hodnotíte súčasné vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom, najmä z aspektu národností a kultúrnej spolupráce?

– Vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom sú historicky najlepšie za posledné obdobie. Sú mnohostranné, bohaté a intenzívne, čo sa prejavuje v politickej, ekonomickej a kultúrnej spolupráci, ako aj v oblasti medziľudských vzťahov. Treba dávať pozor, aby tieto vzťahy nikto nejakým spôsobom nenarušil. Nie každému vyhovuje, že Maďarsko a Slovensko príkladne spolupracujú. Ja, ako človek, ktorý pochádza zo slovensko-maďarského prostredia, viem zodpovedne vyhlásiť, že medzi obyčajnými ľuďmi nikdy neboli problémy, a nebola otázka či je niekto Slovák alebo Maďar. Tento problém zvyčajne riešia len politici, ale národy žijú spolu už viac ako tisíc rokov, a sú prepojené manželstvami, priateľstvami, rodinami, takže tam nevidím žiadne problémy.

Dovoľte mi na záver využiť možnosť a verejne sa poďakovať každému jednému, ktorý svojou prácou prispieva k uchovaniu slovenskej identity na Dolnej zemi.

Ďakujeme generálnemu konzulovi SR Richardovi Kmeťovi za úprimné odpovede a ochotu podeliť sa o názory, ciele a vízie. Jeho slová naznačujú nielen diplomatický záväzok, ale aj osobné nasadenie a úprimný záujem o prehlbovanie vzťahov medzi našimi národmi a podporu slovenskej komunity v zahraničí. Veríme, že jeho pôsobenie prinesie nový impulz pre vzájomnú spoluprácu v oblastiach kultúry, vzdelávania, hospodárstva, ale aj medziľudských vzťahov. Zvlášť si ceníme otvorenosť v komunikácii s krajanmi a záujem o zachovanie slovenskej identity a tradícií aj mimo územia Slovenskej republiky. Prajeme veľa úspechov v práci, dostatok trpezlivosti pri prekonávaní prekážok, a zároveň radosť z každého pozitívneho výsledku, ktorý jeho snaha prinesie. Tešíme sa na ďalšie stretnutia, spoločné projekty a spoluprácu, ktorá posilní to, čo nás spája.

Generálny konzulát Slovenskej republiky začal oficiálne pôsobiť v Békešskej Čabe 1. septembra 2001. Jeho pôsobnosť sa vzťahuje na župy Békešskú, Boršodsko-abaújsko-zemplínsku, Čongrádsko-čanádsku, Hajdú-biharskú, Jássko-veľkokumánsko-solnockú a Sabolčsko-satmársko-beregskú. Generálny konzulát zastupuje Slovenskú republiku vo viacerých administratívnych záležitostiach v určenom konzulárnom obvode. Medzi jeho úlohy patrí nielen obhajoba, pomoc a podpora záujmov jej občanov a právnických osôb, ale aj vydávanie cestovných dokladov vrátane slovenských občianskych preukazov. Dôležitou úlohou generálneho konzulátu je tiež podpora rozvoja obchodných, hospodárskych, kultúrnych a vedeckých vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom, ako aj podpora komunikácie so slovenskou národnostnou menšinou žijúcou v krajine, najmä v oblasti kultúry, vzdelávania, rozvoja materinského jazyka a zachovávania tradícií.

Greguš

Foto: autor, internet