Jar je vtedy, keď nás aj v meste budia vtáky. Ich štebot sa roznáša po sivých námestiach, počuť ho občas aj v autobuse.

Jar je vtedy, keď vietor vyfúka všetky mláky. Už sa nemusíme pozerať pod nohy, lebo vieme, že nevstúpime do nežiaducej studenej vody.

Jar je vtedy, keď si vytiahneme trikolóry. Dvojaké, také naše slovensko-maďarské, veď aj Slováci mali niečo do činenia s revolúciou. Je to príležitosť na to, aby sme rozprávali o našich predkoch aj v tejto súvislosti. Aj našim deťom.

Jar je vtedy, keď nesmieme zabudnúť na slnečné okuliare. Jar je vtedy, keď na dlhšiu prechádzku si zoberieme iba pulóver. Jar je vtedy, keď zeleň vyrastá pod našimi nohami. Jar je vtedy, keď sa všetko vykúpe. Príroda sa ukazuje vo svojej čistote. Nechá nás nazrieť do najjednoduchšieho zložitého procesu svojej každoročnej obnovy.

Jar je vtedy, keď otvoria záhradné reštaurácie. Keď už aj pivo chutí, nielen víno s kamarátmi.

Jar je vtedy, keď sa zahĺbime do seba a čakáme na zmŕtvychvstanie Ježiša. Obetoval sa za nás, ukrižovali ho. Trpel, ale sa nevzdal. Na tretí deň vstal z mŕtvych. Aby sme sa ani my nevzdali nikdy. Ani Jeho, ani nádeje vo vzkriesenie.

Jar je vtedy, keď sa pripravujeme na Veľkú noc. Vyzdobíme byt, po patričnom uprataní tela a duše upraceme aj okolo seba. Už sa tešíme na šunku, novú cibuľku a reďkovku. A na kraslice, ktoré svojou krásou nám prinášajú jar do izieb. Zakúpime alebo vyberieme zo skríň voňavky alebo upletieme korbáče – každý podľa miestneho a rodinného zvyku. Precvičíme si oblievačkové veršíky alebo sa naučíme nové.

Jar je vtedy, keď je viacej úsmevu na tvárach. Aj vďaka pivu. Aj slnku. Aj vtákom. Aj krasliciam, korbáčom a Veľkej noci.

Jar je teraz.

Eva Fábiánová