Možno som staromódny... Nie. Určite som, priznávam a netajím sa tým. A zrejme preto veľa vecí dnešnej doby ma neskutočne vytáča. Jednou z nich sú tzv. „spravodajské” relácie na súkromných televíznych staniciach.

Nie som ten typ, ktorý si rád spôsobuje utrpenie, preto si ich z vlastnej vôle už nepúšťam, ale život prináša situácie, keď počas reklamy narazí na avízo večerného „spravodajstva”, alebo je na cudzom mieste, kde nemôže prepnúť na iný kanál a práve vysielajú takúto reláciu. Ako absolvent žurnalistiky mám dosť jasné predstavy o tom, ako by malo spravodajstvo vyzerať tak tematicky, ako aj obsahovo a preto si myslím, že namiesto honosného pomenovania „Fakty” či „Správy” by pre korektnosť týmto reláciám viac svedčili názvy ako „Pikošky” alebo jednoducho „Večerný bulvár”. Celé popoludnie avizovať nosnú tému (!) spravodajskej relácie vetou „Odkotúľal sa jej liek?”, ktorú viackrát zopakujú aj v samotnej relácii poukazujúc na pedagogičku, ktorá fyzicky zaútočila na žiaka (čo, samozrejme, nie je chvályhodný čin) by mi prišlo prinajmenšom neprofesionálne v prípade, že by nešlo o reláciu, ktorá sa vyslovene vyžíva v ľudských tragédiách, snaží sa pôsobiť čisto na emócie, umelo vytvára senzácie a o dianí vo svete v podstate neinformuje, alebo len okrajovo. Nie som si pritom istý, že sa médiá v snahe o čo najväčšiu sledovanosť (= zisk) majú za každú cenu prispôsobovať požiadavkám prostého ľudu, skôr si myslím, že by mali ľudí svojou serióznosťou trošku pozdvihnúť, lebo, zdá sa mi, že razantnými krokmi kráčame k svetu, aký prezentuje divákom film s názvom Návrat z doby ľadovej, trefnejší je však maďarský názov Hülyék paradicsoma (Raj idiotov). Podporujú to aj údaje o čítanosti periodík, podľa ktorých predajnosť bulvárnych denníkov už dlhoročne mnohonásobne prevyšuje dopyt po serióznej mienkotvornej tlači. Až mám občas dojem, že by sa patrilo prejsť na informovanie o počte narodených mačiatok v našich slovenských obciach, aby sme príliš nevyčnievali.

Zlatko Papuček

Foto: internet