Blížia sa Vianoce, v obchodoch a na vianočných trhoch je čoraz viac ľudí. Kým kúpna sila v určitých spoločenských vrstvách v neuveriteľnom tempe rastie, zatiaľ existuje množstvo rodín, kde Vianoce znamenajú finančnú záťaž. Kedy a ako riešiť zaobstaranie vianočných darčekov? Odpovedalo nám na túto otázku niekoľko našich respondentov.

Aké sú vaše návyky pri nakupovaní vianočných darčekov?

Zástupca riaditeľky ZŠ G. Gárdonyiho Ladislav Lőrik, Ďurka

„Pri výbere darčekov je pre mňa najdôležitejším hľadiskom to, pre koho je určený. Keď to bude niekto z rodiny, alebo blízky priateľ, vtedy si dosť dlho lámem hlavu, aby sa mi podarilo vybrať taký darček, o ktorom viem, že sa mu bude tešiť. A keď je to ešte aj osožný a praktický darček, to znamená pre mňa pri jeho odovzdaní ešte väčšiu radosť. Myslím si, že darček je vtedy skutočným darom, keď pri jeho darovaní cítiť starostlivosť a snahu o spôsobenie radosti, a nie je to iba nejaká povinná úloha, ktorú treba zvládnuť. To podľa mňa aj cítiť na danom darčeku. Ja nezvyknem nakupovať priskoro, obyčajne 1-2 týždne pred sviatkami riešim túto záležitosť. Obvykle kupujem cielene, viem, čo chcem a idem za tým. Samozrejme, už sa mi stalo aj to, že som nevymyslel jeden konkrétny darček, skôr iba jeho typ (napr. kniha, alebo nejaký elektronický tovar) a počas nakupovania som si vybral to, čo sa mi vtedy a tam zapáčilo. Zažil som aj to, že vopred naplánovaný darček som si náhle rozmyslel – obyčajne počas nakupovania – a zmenil som plán, keď som uvidel niečo, o čom som predpokladal, že bude ešte lepším prekvapením. Mám rád veľké nákupné centrá, lebo zvyčajne si tam môžem zaobstarať takmer všetko, čo potrebujem a v prípade konkrétnych darčekov sa vyberiem ihneď do špecializovaného obchodu daného tovaru. Mojím prvoradým cieľom je vždy to, aby som urobil radosť a je síce dôležité aj hľadisko financií, ale v záujme dosiahnutia môjho cieľa som ochotný na to aj zabudnúť.“

Podpredsedníčka Únie slovenských organizácií v Maďarsku Judita Molnárová Pribojszká, Békešská Čaba

„Patrím do tej skupiny kupujúcich, ktorí zaobstarávajú darčeky až v polovici decembra, pretože na jeseň, alebo začiatkom zimy ešte nie som naladená na Vianoce. Začiatkom decembra síce už chodím po obchodoch a prezerám tovary. Keď uvidím niečo také, čo sa mi zapáči a hneď aj viem, komu by som to darovala, tak to kúpim. Nerada nechám nákupy na poslednú chvíľu, lebo neznášam veľký dav, ktorý obyčajne je pred Vianocami v obchodoch. Nehovoriac o tom, že tesne pred Vianocami mám veľa povinnosti a prípravných prác vo svojej domácnosti. Čiže ja si zadelím čas a prácu tak, že začiatkom decembra začnem postupne nakupovať. Hľadám akcie a výpredaje, kde za lepšiu cenu môžem kúpiť niečo kvalitné, niečo pekné. Ak nemám dopredu určené, čo komu darujem, inšpirujem sa v obchode tovarom, ktorý vzbudil môj záujem. Zvyknem kupovať nezvyčajné darčeky a väčšinou dobre odhadnem, čo komu by sa hodilo. Pritom nekupujem finančne veľmi hodnotné darčeky, skôr darujem niečo osobné, hoci aj maličkosť, hlavne aby dotyčný cítil, že je to iba pre neho.“

Člen Finančného výboru Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Zsolt Szilágyi, Budapešť

„Ja som s nákupmi vianočných darčekov – či už rodinným príslušníkom, priateľom, alebo tanečníkom z mojich súborov – na tom tak, že sa snažím nájsť také darčeky, ktoré sú pre daného človeka niečím osobné, blízke. Teda folkloristov obdarúvam nejakým predmetom z ľudovej kultúry, hudobníkom dávam niečo, čo má spoločné s hudobnými nástrojmi atď. Pritom sa snažím nenechať na poslednú chvíľu zaobstaranie týchto darčekov, pretože týždne pred sviatkami je ešte väčšia ponuka v obchodoch, než tesne pred Vianocami.“

Predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy Anna Franková, Sarvaš

„Nie som taký typ, ktorý si naplánuje, komu čo kúpiť. Ale už v polovici novembra začnem o tom rozmýšľať. Najčastejšie kupujem praktické veci, štyrom ľuďom, ktorí sú mi najbližší, dávam väčšie darčeky. Ostatným kamarátom také menšie, lebo, chvalabohu, mám ich veľa. U nás ešte žije ten zvyk, že na Vianoce sa obdarúvame maličkosťami. Ale, samozrejme, nie iba v tento krásny deň si vyjadrujeme vzájomne lásku.“

Členka Kultúrneho a mládežníckeho výboru CSSM Katarína Szabová Tóthová, Malá Tarča

„Ja nakupujem darčeky na Vianoce už od novembra, chystám sa na tieto nákupy systematicky. Ale radšej sa vždy opýtam dcéry, že čo by chceli dostať moje vnúčatá – mám ich tri -, aby mali radosť z darčekov. Dcéra mi teda veľmi pomôže vo výbere darčekov, ale pritom vždy pripravím aj nejaké prekvapenie tak pre vnúčatá, ako aj pre moje deti. Ale radšej sa opýtam aj ich, čo by chceli dostať, lebo už som pochodila tak, že niečo som im kúpila, čo sa mne páčilo a im zase nie. Takto sa chystám ja na Vianoce.“

Podpredsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-ostrihomskej župy Veronika Árendásová, Tardoš

„My sme pomerne malá rodina a na Vianoce kupujeme skôr drobné darčeky a praktické veci. U nás je to s darčekmi skromnejšie, podstata Vianoc je pre nás v tom, aby sme boli spolu v dobrej nálade. Ale rada by som sa podelila s čitateľmi Ľudových novín o jeden zvyk, ktorý som si osvojila kedysi od svojej svokry. Hlavne vtedy žil u nás tento zvyk, keď môj vnuk bol ešte menší. Ide o to, že na Vianoce do jedného veľkého košíka nabalíme, naložíme mak, sušené slivky, orechy, cukor, múku, perníky, rôzne semienka, južné ovocie, všetko, čo je potrebné v kuchyni a každý si z toho vyberie to, na čo má chuť, alebo čo potrebuje, prípadne vnuk rozdá každému to, čo si podľa neho dotyčný „zaslúži“. V košíku nemôžu chýbať sušené slivky, pretože v Tardoši na Štedrý večer varíme slivkovú polievku. No obyčajne sa našli aj ďalšie prekvapenia, pre vnuka napríklad rozprávková knižka. Na stole zase nemôžu chýbať makové a orechové bejgle.“

Učiteľka slovenskej školy v dôchodku Anna Korcsoková, Békešská Čaba

„My sme sa v rodine pred niekoľkými rokmi – keď už naše dcéry vyrástli – dohodli, že už nebudeme kupovať darčeky na Vianoce. Predsa sa v každom roku „objavia“ nejaké prekvapenia pod naším stromčekom, často sú to vlastnoručne zhotovené darčeky. Ja obyčajne pripravím nejakú výšivku, buď obrus, podušku, alebo vrecúška. Rozmer týchto ručných prác závisí od toho, že koľko času mám na ich prípravu. Pritom do vrecúšok dávam voňavé bylinky, ktoré pestujem sama v mojej záhrade. No a nemôže chýbať pod stromčekom ani čokoláda, ktorú všetci zbožňujeme, tú dostanú aj muži v rodine. Keďže dcéry majú rady šperky, kupujem im náhrdelníky a náušnice, obvykle až v poslednej chvíli, keď som už hotová s vlastnoručne pripravenými darčekmi. Veľký dôraz kladieme aj na balenie, vianočné balenie musí byť vždy pekné. Kým dcéry boli malé, na každé Vianoce dostali nejakú knihu, alebo platňu s rozprávkami. Teraz knižky kupujeme už pre mojich dvojročných vnukov, a v tých knihách v každom prípade musia figurovať autá, aj zvieratá. Z nich im potom ich rodičia, aj ja čítame rozprávky.“

Čestná predsedníčka Spolku ochrany dedinskej kultúry a tradícií Anna Kišová, Orosláň

„Vianočné darčeky zvyknem nakupovať až v posledných týždňoch pred Vianocami. To neznamená, že nemyslím na obdarúvanie blízkych a priateľov. Keď mi niečo padne do oka, tak to kúpim. Keď som na takom mieste, napríklad odcestujeme s Betkou Szabovou do Šale a tamojší Klub dôchodcov už povykladá svoje darčeky na predaj, vždy niečo kúpim na pamiatku. Naša rodina sa dopredu dohodne, komu čo chceme podarovať, najmä ak je niečo významné. Pripravujem však darčeky aj sama. Som zanietená záhradkárka, dopestujem si všeličo a potom to suším. Mám na záhrade pec, keď som tam, zakúrim a suším, teraz napríklad jabĺčka, ktoré potom zbieram do zaváraninového pohára. Samozrejme, jablká podarúvam aj čerstvé, nejaké aj nastrúham a zamrazím, ale z tých sušených potom robím drobné darčeky. Než by ste sa ma opýtali, či chystám vlastnoručne pripravené darčeky alebo ich radšej kupujem, odpoviem, že ich radšej pripravujem sama s veľkou radosťou a plné lásky k priateľom. Človek nikdy nevie, čím tomu druhému naozaj ulahodí. Hoci vianočné obdarovanie nie je o tom, aby sme sa pretekali, kto si môže dovoliť nákladnejší darček, nikoho nechcem dostať do situácie, že dostane niečo, čo presahuje jeho rámce alebo predstavy hodnoty, ktoré by sám chcel darovať.“

csl, etre

Foto: autori