Človek si za normálnych okolností neuvedomuje svoj vek dennodenne, pokladá to za danosť, ktorá v lepšom prípade mu nezabraňuje vykonávať každodenné úlohy, či neprekáža pri normálnom živote.

Sú však udalosti, pri ktorých si jednoducho musíme uvedomiť tempo plynutia času. Takýto pocit som mal 16. novembra, keď sme si v Békešskej Čabe pripomínali 30. výročie založenia Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku. V Dome slovenskej kultúry sa zišlo niekoľko desiatok ľudí, predovšetkým zakladateľov, bývalých a teraz aktívnych členov organizácie. My starší sme si pripomínali zašlé časy, kým terajšia mládež sa zabávala jej vlastným spôsobom. A takto to má byť.

Keď som mal predminulý týždeň stránkové hodiny v Békešskej Čabe, rozmýšľal som nad tým, či táto moja iniciatíva priniesla pre mňa, a samozrejme, pre slovenských voličov to, čo som očakával ja, alebo čo by chceli oni. Treba uznať, že záujem o túto možnosť osobného stretnutia nedosiahol mieru, akú som očakával. Tak som si povedal, že zruším tieto pravidelné stránkové hodiny tak v Budapešti, ako aj v Békešskej Čabe. Veď beztak sa dosť často zúčastňujem na rôznych podujatiach prakticky vo všetkých regiónoch, takže možnosť osobného stretnutia je aj tam. Navyše v posledných mesiacoch som mal ísť viackrát do Békešskej župy, lebo tamojšie slovenské organizácie a samosprávy sú vždy aktívne. Tak som si to rozmyslel. Veď práve teraz sa založili nové slovenské samosprávy, do ktorých bolo zvolených pomerne veľa nových ľudí. A možno, práve oni budú mať na začiatku svojej činnosti väčší záujem o moju pomoc. Takže zostáva všetko po starom, každý prvý piatok mám stránkové hodiny v Budapešti, v sídle CSSM a každý druhý piatok v mesiaci v Békešskej Čabe v Dome slovenskej kultúry.

Za posledné dva týždne Výbor národností Maďarska zasadal dvakrát. Na svojom zasadnutí 12. novembra prerokoval návrh zákona o odbornom školstve v druhom čítaní, a na zasadnutí 18. novembra sme mali možnosť zoznámiť sa s viacerými návrhmi zákonov, z ktorých je pre nás hádam najdôležitejší návrh zákona o modifikácii niektorých zákonov v súvislosti s prijatým zákonom o odbornom školstve. Keďže tento návrh obsahuje okrem iného aj návrh na novelu národnostného zákona a zákona o verejnom školstve, preštudovali sme ho pozorne a na základe dohody členov výboru, vytvorený názor národnostného výboru budem prezentovať ja.

Aby sme nezabudli, že náš výbor má aj svoje podvýbory, trinásteho novembra sa zišli členovia kontrolného podvýboru, aby si vypočuli štátnu tajomníčku zodpovednú za vysoké školstvo o zmenách, ktoré práve prebiehajú v systéme vysokého školstva. Boli sme, samozrejme, zvedaví predovšetkým na budúcnosť národnostných katedier, či národnostných pracovísk jednotlivých univerzít. Štátna tajomníčka nás informovala podrobne a obsažne. Z jej prezentácie sa nám zdalo, že štrukturálne zmeny by nemali mať vplyv na národnostné pracoviská, alebo ak áno, malo by to znamenať zlepšenie ich financovania, predovšetkým v súvislosti so zavedením národnostného štipendijného systému pre poslucháčov národnostných pedagogických katedier. A takto súvisí všetko so všetkým, úsilia a iniciatívy národnostného výboru s financovaním národnostného vysokého školstva.

Anton Paulik