A+ A A-

Pohľad zo Slovenska – Pokora k živosti jazyka predkov nech nás oduševňuje po celý rok!

PohSlov2001-01

My, ktorí neprotirečíme prírode, zhovievavo vnímame jej prirodzene i figliarsky predpísané kánony. Život v nás vycibril vôľu nerúhať sa blahodarným fenoménom, nuž tak voľky-nevoľky sa jej múdrostiam s pokorou podriaďujeme. S pribúdajúcimi rokmi v kalendári aj na individuálnych účtoch našich životných činov vari aj preto skúmavejšie meriame kroky v nej i v našich dušiach.

Hľa, prečudesné dvojčísla sa v novom roku na nás zračia: 2020. Kým každému sa z rôznych pohnútok pripomína ich podvedomá symbolika, zväčša nastavená v rodinných prežívaniach a partnerských priblíženiach, predsa ešte jestvuje čosi nadčasové, cnostnejšie. Aj bez prikázaní sme si generačne osvojili vôľu i posolstvá predkov. Ak si odmyslíme všakovaké dedičstvá, skrze ktoré sme si s odbíjaním silvestrovsko-novoročnej polnoci tu i tam usrkli z perlivého na ich večnú spomienku, to večité, čo nám po nich v génoch zostalo, je vedomie prináležitosti, identita. Rečou zľudovenou – „naša slovenská krv“.

Hoci sme ju terminologicky preonačili a z pulzujúceho srdcebitia sme z elixíru v žilách na hodnotový piedestál vystrojili „nehmatateľné“ národné povedomie, predsa sa jeho zmaterializovaná duchovná podoba vyjavuje ako každodenná zmyslami precítená potrebnosť. Vyníma sa ako vznešenosť pre nás najprirodzenejšia, najpotrebnejšia a najvzácnejšia: materinský jazyk, naša slovenská reč. Je pre nás pohladením, polahodou, potechou. Najmä však znakovým kódom, vďaka ktorému Slováci z oboch strán Dunaja sa bratáme, emotívne ba i rodinne splývame.

Nič trvácnejšie a neodňateľnejšie, čo hranice i veky prekoná, nie je ani pre našu Slovač v Maďarsku ľúbezne znejúca, čo ako nárečovo sprítomnená slovenčina. Naopak, práve jej archaická a zajedno vzácna patina nech nás pri našich zblíženiach obohacuje po celý rok. Takáto reč totiž utužuje v poznaní, že to, čo z našich spoločných predkov v nás pretrvalo, chceme a vieme fortieľne ochraňovať a zveľaďovať. Je to viac ako iba symbolicky, v duchu a mlčky, prejavená úcta k vzájomne sa prelínajúcim slovenským rodostromom Hornej i Dolnej zeme. Pretože niet nad dar, čo ševelí na konci jazyka, kým sa z hrdla cez vyšpúlené pery nevyderie hlas, až napokon zazvučí v slovenskej reči.

A tak namiesto obligátnych novoročných želaní dovolím si všetkým našim Slovákom v Maďarsku popriať veršom Jána Smreka, môjho obľúbeného básnika, skvostného kniežaťa trblietavej slovenčiny (z básne V úžase zo zbierky Proti noci): „Keď som bol ešte chlapcom, Kristus Pán za ruku vodieval ma záhradami. Prečo by som mal teraz chodiť sám, keď v biblii sú také slastné slová: Ó, Pane, ostaň s nami!“

Ľudo Pomichal

Oznamy

Laptapir

Oplatí sa nás predplatiť

PredplLuNo15-01

Máj 2025
Po Ut St Št Pi So Ne
28 29 30 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Redakcia | Kontakt

Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

Facebook

 

Nájdite nás

Majiteľ

CSS logo

Vydavateľ

SlovakUm-01

Sponzor

Urad

luno.hu

 OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Redakcia Ľudových novín

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.
Copyright © 2025 luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny. Všetky práva vyhradené.