Pred 60 rokmi: Predseda družstva v Jači machinoval s peniazmi

Redakcia nášho týždenníka sa snažila v Jači (Acsa) vypátrať, prečo odstránili predsedu miestneho poľnohospodárskeho družstva Štefana Lajtoša. Družstevníci upozornili okresné úrady na to, že „niektorí vedúci nedodržiavajú družstevnú demokraciu a vyvlastňujú zárobok družstevníkov“.

Chovateľ teliat Ján Lajtoš redaktorovi Ľudových novín povedal: – Veľa nespravodlivosti sme videli u bývalého predsedu. Robil výnimky s daktorými družstevníkmi, k mnohým bol zasa nespravodlivý, drzý, kričal na nich. Okrem toho sme mali pocit, že traja vedúci: predseda, agronóm a účtovník majú za čo chodiť do krčmy a my už dva mesiace nedostaneme od družstva ani halier. (5. decembra 1963)

Pred 30 rokmi: Michal Pluhár hrdinom Slovákov v Békešskej Čabe

Uvedomelému Slovákovi v horthyovskom Maďarsku nebolo ľahko. K tým, ktorí aj vo vtedajších pomeroch obetavo udržiavali slovenského ducha v Békešskej Čabe, patril Michal Pluhár (1885-1938). Mládež sa u neho po večeroch schádzavala čítať slovenskú literatúru a spievať slovenské piesne. Z jeho iniciatívy sa na Čabe nacvičovali slovenské divadlá. Kultúrna a národno-uvedomovacia činnosť Michala Pluhára sa dostala do pozornosti horthyovskej polície. Robili mu domové prehliadky, na vypočúvanie ho vodili teatrálnym spôsobom – sputnaného po meste v čase trhu, keď tam bol najväčší ruch. Usilovali sa ho existenčne znemožniť, až ho doviedli na mizinu, k strate majetku na dražbe. Napokon ho zatkli a surovým spôsobom vypočúvali, odviedli ho do segedínskej väznice, kde ho bez súdu držali dva roky. (2. decembra 1993)

Pred 25 rokmi: Trpké spomienky repatriantov z Maďarska

Mária Ďurovková: – V roku 1945 sa objavili ľudia, ktorí prišli agitovať za presídlenie. V mnohých prípadoch sa roztrhali manželstvá. Manželova rodina sa prihlásila, zapísal sa aj on. Manželkina ostala, ostala aj ona. Deti obyčajne ostávali s matkou. Boli to nesmieme ťažké roky. Začala sa ozývať slovenčina na ulici a tu sa začalo triediť obyvateľstvo na Slovákov, čo sa hlásili na Slovensko, a „Maďarov”, ktorí ostali tam. Už v roku 1945 asi 20 – 25 študentov a žiakov išlo v lete na Slovensko učiť sa slovenčinu, lebo v Maďarsku sme ani nepočuli, čo je mäkké a tvrdé i-y. V lete 1946 sa vrátili domov a na jeseň, práve v deň 200. výročia príchodu Slovákov na Dolnú zem, odchádzali študenti, ktorí už v Maďarsku nemohli chodiť do školy. S nimi išli aj bezmajetní, ktorí na Dolniakoch nemali prácu. Masové presídlenie sa však začalo až v apríli 1947. (10. decembra 1998)

FotoMOMENTKY z našej minulosti

Mesto Elek takpovediac odjakživa obývajú príslušníci rôznych národností, v posledných storočiach najmä Nemci, Rómovia, Rumuni, Slováci a, samozrejme, Maďari. Ich mladých potomkov koncom novembra 1960 v národnostných krojoch zachytil fotograf F. Fehérváry v osvetovom dome pred vystúpením. (mti)

9. decembra 1960 na zastávke na Hlavnej ulici v Balašských Ďarmotách ženy čakajú na autobus. (mti)

Békeščabiansky gymnazista, oduševnený člen vlastivedného krúžku Gabriel Martinček 22. decembra 1962 nahráva na magnetofón ľudové piesne prednesené pani J. Adamčikovou a jej priateľkou L. Dobrovou. (mti)

Zostavil: Imrich Fuhl