September je už tu, začína sa škola. Našla som zaujímavý článok o začiatku školského roka v krajinách sveta, takže namiesto toho, aby som deprimovala rodičov nákupom školských potrieb a deti zasa nastávajúcou povinnou dochádzkou, uvediem pár príkladov.
Pred rodným kaštieľom Františka II. Rákócziho v Borši na východnom Slovensku stojí viac ako 50 rokov jeho busta, ktorá vznikla už v roku 1907. Odkiaľ „pripochodovala“? V roku 1906 pochovali kniežacie ostatky v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Ich návrat a prevoz po železnici z rumunského prístavu Constanta prerástol do veľkolepej ceremónie.
Horúčavy nepretržite trvajú, úroda vyschýna na poliach, ľudia sa snažia čo najmenej sa pohybovať na slnku. Samozrejme, okrem tých, ktorí trávia svoju zaslúženú dovolenku v blízkosti vody. Ako vidno z predpovedí vedcov, na podobné letá si budeme musieť v budúcnosti zvyknúť, lebo dá sa očakávať, že otepľovanie v našich zemepisných šírkach bude pokračovať, a bude stále iba horšie. Vraj proti otepľovaniu sa môžeme aspoň čiastočne chrániť, ak sa vo svojom okolí staráme o prírodu, o zeleň. A to tak, že trávu nekosíme každý druhý týždeň až po koreň, a postaráme sa aj o to, aby okolo nášho bydliska rástlo čo najviac stromov.
Život sa stále mení. A neustála zmena je život. Nie vždy znášame zmeny rovnakou mierou. Ten môj sa zase raz mení v trošku väčšej miere, ako som očakával. Vyše dvanásť rokov svojho života som strávil v budapeštianskej slovenskej škole. Absolvoval som tu materskú školu, základnú školu, aj gymnázium. Potom som navštevoval univerzitu v Nitre. Nemôžem na sto percent povedať, že som tam študoval, bola pandémia a dištančné vyučovanie, preto som možno nesprávne použil slovo – navštevoval.
Pred 60 rokmi: Spisovateľ Jozef Gregor Tajovský v Kestúci
Roku 1904 pilíšska obec Kestúc (Kesztölc) privítala vzácneho hosťa. Navštívil ju vynikajúci slovenský spisovateľ a horlivý muzeológ z Martina, Jozef Gregor Tajovský s Andrejom Halašom „na pesničky“, to jest zbierať ľudové piesne, získať etnografické znalosti v tejto slovenskej obci. Milé zážitky z cesty Tajovský zvečnil v cestopise „Z Martina na Kestúc“ (https://zlatyfond.sme.sk/dielo/650/Tajovsky_Uhrabky/3). V obci na fare privítal hostí slovenský farár, rodák z Liptova, Jozef Šrobár. Jeho otec a sestra boli v liptovskom kroji. Zavolali bývalého richtára „Geliš báčiho". On im mnoho rozprával o živote v Kestúci. Tajovského v obci prekvapila vzorná čistota: „Domy sú všetko čistučko biele, alebo modrou farbou pri spodku a pri vrchu pomaľované...“ (9. augusta 1962)
Ďalšie články...
Oznamy
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199