Pred rodným kaštieľom Františka II. Rákócziho v Borši na východnom Slovensku stojí viac ako 50 rokov jeho busta, ktorá vznikla už v roku 1907. Odkiaľ „pripochodovala“? V roku 1906 pochovali kniežacie ostatky v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Ich návrat a prevoz po železnici z rumunského prístavu Constanta prerástol do veľkolepej ceremónie.

Čítať ďalej: hiSTORkY – Rákócziho „pochod“ podľa Manuckého

Horúčavy nepretržite trvajú, úroda vyschýna na poliach, ľudia sa snažia čo najmenej sa pohybovať na slnku. Samozrejme, okrem tých, ktorí trávia svoju zaslúženú dovolenku v blízkosti vody. Ako vidno z predpovedí vedcov, na podobné letá si budeme musieť v budúcnosti zvyknúť, lebo dá sa očakávať, že otepľovanie v našich zemepisných šírkach bude pokračovať, a bude stále iba horšie. Vraj proti otepľovaniu sa môžeme aspoň čiastočne chrániť, ak sa vo svojom okolí staráme o prírodu, o zeleň. A to tak, že trávu nekosíme každý druhý týždeň až po koreň, a postaráme sa aj o to, aby okolo nášho bydliska rástlo čo najviac stromov.

Čítať ďalej: Zápisky hovorcu (34/2022)

Život sa stále mení. A neustála zmena je život. Nie vždy znášame zmeny rovnakou mierou. Ten môj sa zase raz mení v trošku väčšej miere, ako som očakával. Vyše dvanásť rokov svojho života som strávil v budapeštianskej slovenskej škole. Absolvoval som tu materskú školu, základnú školu, aj gymnázium. Potom som navštevoval univerzitu v Nitre. Nemôžem na sto percent povedať, že som tam študoval, bola pandémia a dištančné vyučovanie, preto som možno nesprávne použil slovo – navštevoval.

Čítať ďalej: Namiesto editoriálu – Stále sa mení

Pred 60 rokmi: Spisovateľ Jozef Gregor Tajovský v Kestúci

Roku 1904 pilíšska obec Kestúc (Kesztölc) privítala vzácneho hosťa. Navštívil ju vynikajúci slovenský spisovateľ a horlivý muzeológ z Martina, Jozef Gregor Tajovský s Andrejom Halašom „na pesničky“, to jest zbierať ľudové piesne, získať etnografické znalosti v tejto slovenskej obci. Milé zážitky z cesty Tajovský zvečnil v cestopise „Z Martina na Kestúc“ (https://zlatyfond.sme.sk/dielo/650/Tajovsky_Uhrabky/3). V obci na fare privítal hostí slovenský farár, rodák z Liptova, Jozef Šrobár. Jeho otec a sestra boli v liptovskom kroji. Zavolali bývalého richtára „Geliš báčiho". On im mnoho rozprával o živote v Kestúci. Tajovského v obci prekvapila vzorná čistota: „Domy sú všetko čistučko biele, alebo modrou farbou pri spodku a pri vrchu pomaľované...“ (9. augusta 1962)

Čítať ďalej: V zrkadle času (33/2022)