Slobodné kráľovské mesto Skalica je preslávené mnohými svojimi rodákmi i osobnosťami tu pôsobiacimi. Dnes sa zmienim o maďarskom básnikovi Gyulovi Juhászovi, ktorý dva roky učil na tunajšom gymnáziu.

Čítať ďalej: hiSTORkY – „Skaličan“ Gyula Juhász

Vďaka skvelej príležitosti a dobrým ľuďom, medzi ktorých patrí rodina Erdélyiová, sme sa mohli s rodinou presťahovať z Ukrajiny. Bolo to dosť ťažké, pretože sme v zahraničí nemali priateľov, ani známych. Dorazili sme do čarovnej obce na strednom Slovensku, ktorú som už spomínala vo svojich článkoch. Mne táto dedinka pripomína mravenisko, kde každý obyvateľ pomáha inému a v kolektíve sa vytvárajú výborné podmienky pre život.

Čítať ďalej: Ďaleko od domova: Pohostinné prijatie v Haliči

Uvádzať svoje meno v slovenskom jazyku na dokladoch podľa mňa nie je celkom zbytočné, bolo by treba aspoň takto, na starnúce kolená, tak som sa horko-ťažko rozhodol, no hneď aj zistil, že v praxi je to ale naozaj nemožné.

Čítať ďalej: „Magyarországon élő magyar“

Začínam tým, čím som predchádzajúce svoje zápisky dokončil. Ako som to vtedy avizoval, pri dvoch návrhoch modifikácií zákonov v mene národnostného výboru som prehovoril ja. V oboch prípadoch som sa sústredil na tie právne predpisy, ktoré sa týkajú hlavne používania osobných mien na oficiálnych dokumentoch. Poukázal som na to, že právne pozadie používania našich mien v národnostnom jazyku je v podstate v poriadku.

Čítať ďalej: Zápisky hovorcu (46/2022)