Posledné týždne boli o niečo pestrejšie, ako tie po Novom roku. Je síce pravda, že jarná schôdza parlamentu sa začala len minulý pondelok, ale aj takto sme sa stretávali na chodbách parlamentu, či v kancelárskej budove častejšie. Okrem toho, za posledný týždeň dvakrát zasadala aj pracovná skupina pripravujúca modifikáciu národnostného zákona. Obsah pozmeňujúcich návrhov som viac – menej zverejnil vo svojich posledných zápiskoch, takže o týchto zasadnutiach iba toľko, že postupne sa nachádzajú spoločné stanoviská medzi účastníkmi rozhovorov o tom, ktoré návrhy sú opodstatnené, a o ktorých netreba znovu otvárať debaty. Tých posledných je viac.

Čítať ďalej: Zápisky hovorcu (10/2023)

Tento týždeň sme vám, milí čitatelia, k nášmu týždenníku pribalili aj prílohu Lúč. Veľmi sa teším z toho, že už siedmy rok vám môžeme štyrikrát do roka ponúknuť čítanie dva v jednom. Je to také klamlivé, že na titulnej strane sa uvádza rímska osmička, ale viete, rok, keď sme začali pripravovať tieto prílohy, bol prvý a tak aj ročník bol prvý, hoci ešte neprešiel jeden celý rok.

Čítať ďalej: Editoriál: Dva v jednom

Pred 60 rokmi: Rozdiely medzi nárečím a spisovnou slovenčinou

Zoltán Bárkányi: – V Maďarsku slovenčina ako predmet sa vyučuje v tých dedinách, kde obyvatelia hovoria nejakým slovenským nárečím. Žiaci teda ešte doma sa naučia niektorému nárečiu. To je fakt, ktorý si učitelia musia uvedomiť, a o ktorý sa môžu opierať vo svojej vyučovacej práci. Nevýhoda je len tá, a to robí žiakom rôzne ťažkosti, že dnešná spisovná slovenčina je dosť vzdialená od týchto nárečí. Cieľom pedagóga je, aby na základe znalosti nárečia naučil žiakov živej, literárnej slovenčine. Tu môže učiteľ poukázať na rozdiely medzi nárečím a spisovným jazykom. Akiste úspešnejší je vyučovací proces, keď i učiteľ pozná aspoň do určitej miery nárečie dediny, v ktorej vyučuje. (7. marca 1963)

Čítať ďalej: V zrkadle času (9/2023)

Iste mi dáte za pravdu, keď poviem, že v novom priestore človek v prvom rade hľadá známe veci. Ak vycestujem do novej krajiny, mimovoľne hľadám (a väčšinou aj nájdem) niečo známe: či dom, alebo obchod, ale často sú to aj črty tváre. Keď už to mám, teda keď už vidím okolo seba niečo známe, ľahšie sa pustím do poznania nepoznaného. Práve preto som sa veľmi potešila, keď mi kolegyňa oznámila, že do najnovšej prílohy Ľudových novín by rada urobila rozhovor s umelou inteligenciou (AI).

Čítať ďalej: Editoriál: Ostane po nás digitálne skreslená súčasnosť?