…či skôr ihla a niť. A samozrejme, to, čo sa nimi dá vytvoriť. Vďaka svojej bývalej učiteľke Anne Illésovej Boťánskej sa ako deväťročná zoznámila s technikou vyšívania. Svoju prvú záložku vyšila ako 10-ročná.

Hoci spomedzi ľudovo-umeleckých techník si osvojila aj tkanie a hrnčiarstvo, najviac sa jej do srdca vrylo vyšívanie. Raz-dva sa naučila vzory rôznych regiónov. Povyšívala ich na obrusy, obliečky, na okrasné vankúše či záclony. Počas základnej a strednej školy, ktoré absolvovala v Békešskej Čabe po slovensky, sa zúčastňovala jednej súťaže za druhou a niekedy sama, inokedy v tvorivej skupine so spolužiačkami aj vyhrávala rôzne ocenenia. To vyhrávanie jej zostalo údelom do dnešných čias, keď je učiteľkou národnostnej materskej školy v Békešskej Čabe. Na celoštátnej prehliadke folkTrend 2019 sa dostala do užšieho výberu ocenených a jej zrealizované návrhy súčasnej módy s prvkami ľudovo-umeleckej tvorby, so sarvašskými výšivkami, boli súčasťou módnej prehliadky na javisku Slávnosti remesiel v auguste minulého roku. Stretli sme sa na Budínskom hrade. Monika vyšívala a zároveň s úsmevom odpovedala na otázky Ľudových novín.

– Môžeme aj po slovensky?

– Môžeme, prečo nie. Po slovensky som sa naučila ešte na základnej škole a na slovenskom gymnáziu v Békešskej Čabe som pokračovala. Tak dôkladne nás naši učitelia pripravili zo slovenčiny, že na vysokej škole pedagogickej v Sarvaši sme dokonca písali aj príhovory pre svojich vyučujúcich. Žiaľ, potom sa moja dobrá slovenská prax pozastavila, lebo som viac ako desať rokov učila v maďarských materských školách. Až ostatných sedem rokov vyučujem na národnostnom poli, v škôlke békeščabianskej slovenskej školskej inštitúcie. Mám veľmi rada svoju prácu, ale najviac ma baví robiť s deťmi kreatívne veci. Takpovediac „vyučovanie“ ma až tak veľmi neuchvátilo. Hoci, keď robíme všelijaké tvorivé aktivity, aj tomu ich treba naučiť, – povedala smejúc sa.

Učí aj sa rozvíja na ľudovo-umeleckom poli

Po skončení Vysokej školy pre pedagógov materských škôl v Sarvaši sa neuspokojila so svojimi vedomosťami, najmä s tým, že ľudové umenie ju neustále „zamestnáva“. Preto si osvojila aj schopnosť učiť. V umeleckej škole sa naučila ako viesť ľudové hry, aj ako ich naučiť záujemcov. Pridala k tomu diplom o ukončení štúdia umeleckej ručnej, aj strojovej výšivkárky. Rada sa zúčastňuje odborných konferencií a zapája sa do výziev na súťaž, prezentáciu hotových diel. Odbornú prácu na záver štúdia ľudovoumeleckej výšivky venovala kožušníckej výšivke Sarvaša, Poľného Berinčoku, Békešskej Čaby a Gyuly, kedysi a dnes. Preto v jej rukách vznikajú nádherné doplnky, ba aj celé róby. Monikine úchvatne zrealizované, vlastnoručne vyšívané nápady mohli obdivovať návštevníci módnych dní v Berlíne, ale aj v New Yorku. Vlani napríklad dôvtipné, pozoruhodné šaty so sarvašskou kožušníckou výšivkou ocenili odborníci súťaže a následnej prehliadky folkTrend. Na jar Monikine skvostne navrhnuté a profesionálne zrealizované nápady ručne vyšívaných rúšok mohli vidieť aj naši čitatelia. Na ďalší folkTrend, pre tento rok, vznikli návrhy vlneného kabáta s vlnenou výšivkou.

Kedysi nešili kožuchy pre ženy...

– Pandémia spomalila na niekoľko mesiacov život okolo nás. Využili ste čas, keď ste mohli, ba aj museli byť, takpovediac, izolovaná doma? – pokračovali sme v rozhovore začiatkom tohto leta.

– Vzhľadom na to, že škôlky boli zavreté, museli sme „dovolenkovať“. Nikoho sme nenavštevovali, aby sme ani my, ani nikto okolo nás nebol ohrozený. Porobili sme také veci, ktoré by sme zrejme stihli aj popri práci. Ani vyšívania som si nepridala, veď som sa plánovane chystala na tohtoročný Deň remesiel na Budínskom hrade a výstavu folkTrend 2020.

– Ako členka Spolku ľudového umenia Békešskej župy sa podieľate na jednotlivých súbehových prácach, ktoré sú pravidelne oceňované.

– Áno a čoskoro sa máme v Spolku poradiť, kto sa s čím chystá na ľudovoumeleckú prehliadku na hrade. Ja mám nové šaty. Okrem toho som vyhotovila množstvo vzoriek. Odštartovala som totiž svoju webovú stránku s názvom Vyši si sám/sama (Hímezdmagad). Tá je nová, vlastne je to môj najnovší projekt. O tom sme sa pri našom ostatnom stretnutí nerozprávali. Je to online predajňa, doplnená o odborno-populárne príspevky znalcov jednotlivých folklórnych regiónov. Konkrétne si v obchode môžu fanúšikovia vyšívania kúpiť všetko na vyšitie toho-ktorého motívu z tohto regiónu. Spolu s popismi, aj potrebnými pomôckami. Napríklad nemusí si záujemca vyberať, ktorú žltú potrebuje na vyšívanie napríklad kaločajského vzoru, ale dostane konkrétny návod. Látky sú pokreslené vzormi a pridané sú všetky pomôcky. Odborníci v určitom regióne mi prezradili, na aké látky vyšívajú a s čím. Podľa ich vedomostí sa snažím o autentickosť, presné označenie s číslom farby. Chcem pozbierať vzorky a farby, k tomu prislúchajúci materiál, cverny, nite patričných farieb, príznačných pre jednotlivé regióny niekdajšieho Uhorska. Postupne budem pridávať aj tie, ktoré sú dnes na Slovensku, či v krajinách bývalej Juhoslávie alebo Rumunsku.

– Srdce mi zapišťalo na slovné spojenie „nové šaty“. Aké sú?

– Navrhla som šaty, troje koktejlky, ale aj kabáty. Tie v duchu starodávnych ženských kožuchov po novom. Zaujímavosťou je, že v našom dolnozemskom regióne kedysi neveľmi šili kožuchy pre ženy. Dominujú na ňom farby ako je ružová, modrastá. Vzory výšiviek som použila na návrhy troch kabátov, v téme kožucha s A-líniou. Dokonca jeden má široký golier ako tanier. Snažila som sa zachovať okrem výšivky trochu aj tvar kožucha. Použila som vlnenú látku, aj výšivka je urobená vlnenou niťou.

Rozhovor s Monikou Mišikovou by mohol pokračovať na festivale ľudovo-umeleckej tvorby na Budínskom hrade v auguste. Avšak pandémia koronavírusu nového typu opäť zasiahla. Populárne podujatie, ktoré organizujú v Budíne viac ako dve desaťročia, bolo tento rok odvolané. Zatiaľ aspoň v našich novinách si môžete pozrieť, aké Monikine modely sa špacírovali na móle módnej prehliadky folkTrend v Budíne vlani a aké sa mali v roku 2020.

Erika Trenková

Foto: archív umelkyne