Mládežnícka referentka Katarína Karkušová priamy vzťah k jazyku mala už počas štúdia na základnej škole v Slovenskom Komlóši a na gymnáziu v Békešskej Čabe. Už vtedy sa aktívne zapájala do súťaží a programov. Národnostný svet bývalej poslucháčky študijného programu kulturológia a riadenie kultúry a turizmu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre nebol neznámy, veď dlho bola podpredsedníčkou Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku (OSMM). Od minulého roka je „hlasom” slovenskej mládeže v Maďarsku: mládežníckou referentkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM). Opýtali sme sa Kataríny na náplň jej práce a na plány. Boli sme však zvedaví aj na to, čo si myslí o blížiacom sa sčítaní obyvateľov a identite dnešnej mládeže.

– Aká je náplň práce mládežníckej referentky CSSM?

– Náplň práce spočíva v oblastiach dotýkajúcich sa slovenskej mládeže v Maďarsku. Medzi hlavné úlohy patrí písanie súbehov, ich realizovanie a manažovanie. Okrem toho už niekoľko rokov pripravujeme dve najväčšie podujatia CSSM pre deti a mládež. Ide o biblický tábor každoročne organizovaný na Slovensku a o adventné stretnutie detí. V minulom roku, a ako vidíme aj v tomto roku, nič nejde tak, ako obvykle, a museli sme aj tieto programy upraviť. Napríklad pre protipandemické opatrenia sme za krátky čas museli uskutočniť biblický tábor na území Maďarska. Adventné stretnutie sa tiež nemohlo konať a preto sme si vymysleli inú formu. Do každej školy, kde sa vyučuje slovenčina, sme poslali balík, ktorý obsahoval salónky a materiály ku kreatívnej dielni. Podľa ohlasov, ktoré som dostala, deťom sa veľmi páčila takáto forma spoločnej tvorby. Minuloročná situácia znamenala neplánovanú úlohu aj pre mňa. Výbory nemohli zasadať prezenčne, tak sme to riešili online cez Microsoft Teams. Mala som za úlohu pomôcť členom pri stiahnutí a prihlásení sa do programu a vlastne manažovanie týchto zasadnutí. Okrem týchto úloh pomáham aj pri práci mládežníckeho výboru a mám na starosti aj našu webovú stránku.

– Ako si prijala túto zodpovednú úlohu?

– Začiatkom minulého roka som ešte pracovala v cestovnej agentúre, páčilo sa mi, že som sa mohla vyskúšať aj na poli turizmu. Potom som si všimla výzvu na pozíciu mládežníckeho referenta a zamyslela som sa nad tým, čím by som mohla prispieť v rámci tejto pozície. Chýbala mi aj naša komunita, preto som sa rozhodla, že sa o to pokúsim a prihlásim na toto miesto.

– Mala si obavy?

– Áno, mala som obavy, keďže ide o absolútne novú pozíciu. V tejto oblasti nie je už nejaká vyšľapaná cesta, po ktorej treba kráčať ďalej, alebo iba trocha obnoviť dobre fungujúci systém, ale musím začať vytvárať niečo nové od základov. Nehovoriac o tom, že po dvoch týždňoch po nástupe na toto miesto, sa pre celosvetovú pandémiu všetko zatvorilo a čiastočne sme začali pracovať z domu. Naplánované podujatia boli neisté, nevedeli sme, či ich budeme môcť zorganizovať, vždy sme len čakali na ďalšie nariadenia.

– S akými plánmi si sa ujala tejto úlohy, veď ide o neznámu cestu?

– Pravdupovediac, konkrétne plány som nemala, ale nejaké predstavy áno: čo by sa asi dalo robiť, ale chcela som sa najprv oboznámiť s možnosťami a nástrojmi v rámci tejto pozície na realizáciu týchto predstáv.

– Máš už nejaké konkrétne (krátkodobé a dlhodobé) plány?

– Krátkodobé plány som už mala hneď po nástupe na túto pozíciu. Vypracovala som koncepciu, ktorá sa zameriava na študujúcu mládež v Budapešti. Myslím na mladých, ktorí majú slovenské korene, prípadne chodili do slovenských základných škôl, gymnázií, ale vo svojich vysokoškolských štúdiách sa rozhodli pokračovať na inom poli. Chcela by som, aby sa stretávali, spoznali sa a preto som mala v pláne organizovať pre nich neformálne podujatia, programy vo forme klubových večerov, samozrejme, so slovenským národnostným obsahom. Odborné kolégium už začalo kráčať po tejto ceste, takže mám v pláne s nimi, ako aj s mládežníckou organizáciou spolupracovať. Ako som už spomenula, momentálne nám zostáva iba plánovanie, takže tieto plány vlastne nie sú len krátkodobé, ale aj dlhodobé. Dlhodobou predstavou je aj vytvorenie mládežníckeho parlamentu, kde by deti mohli prezentovať svoje plány, mohli by pre seba organizovať rôzne programy, pomocou ktorých by sme mohli spoznať ich generáciu, záujmy a celoštátne by sme mohli upraviť aj naše podujatia tak, aby sme prilákali týchto mladých do našej komunity.

– Ako absolventka odboru riadenia kultúry a turizmu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a bývalá podpredsedníčka zodpovedná za kultúru OSMM vieš svoje doterajšie vedomosti a skúsenosti zužitkovať? V ktorých oblastiach?

– Myslím si, že vysokoškolské roky, okrem toho, že som sa naučila slovenčinu na vyššej úrovni, hoci stále sa možno zdokonaľovať, ma naučili byť samostatnou, aby som sa vynašla v rôznych situáciách, ktoré sú dôležité nielen pri konkrétnej práci, ale aj v samotnom živote. Počas svojich aktívnych rokov v rámci OSMM som získala mnoho skúseností v organizačných veciach. Okrem písania súbehov som získala skúsenosť pri organizovaní táborov, konferencií, športových akcií. Myslím si, že tieto organizačné skúsenosti, ale aj kontakty, ktoré som nadviazala s mladšou generáciou, viem zužitkovať.

– V máji sa malo konať sčítanie obyvateľov, pre známe príčiny sa však o rok posunulo. Prečo by mali mladí ľudia na jeseň 2022 vyznačiť slovenskú národnosť?

– Bohužiaľ, neviem, ako rozmýšľajú mladí ľudia o sčítaní obyvateľov. Dúfam však, že mladí, ktorí majú slovenské korene, aj keď nehovoria po slovensky, sa budú hlásiť k slovenskej národnosti. Myslím si, že identita nespočíva iba v tom, či hovoríme jazykom našich predkov, ale aj v tom, že sa pamätáme napríklad na halušky starej mamy, alebo na niekoľko slov, ktoré mama preplietala do maďarských viet. Napríklad nezaclaňálj magadnak alebo húzd fel a rukávodat.

– Prihlásiš sa v rámci sčítania obyvateľov k slovenskej národnosti?

– Slovenkou v Maďarsku sa cítim už od detstva, je to pre mňa prirodzené. To, že hovorím po slovensky, ma obohacuje. Inak je veľmi zaujímavé, že keď sa dostanem do nejakej novej spoločnosti a začnem sa rozprávať s neznámymi ľuďmi, po dvoch vetách už hovorím o tom, že som Slovenka v Maďarsku.

Za rozhovor ďakuje Atila Rusnák

Foto: kan