Od 24. januára stojí na čele Slovenskej základnej školy v Mlynkoch Monika Szabová. Medzi Slovákmi v Maďarsku známa a uznávaná odborníčka na školstvo, úradujúca tajomníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku, podpredsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM), predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Čobánke si do zoznamu úloh odteraz môže zapísať aj riadenie školy. Ako sa dá zvládnuť toľko funkcií? Aj to sa dozviete v rozhovore.

– Gratulujem ti k vymenovaniu. Poldruha roka si bola zástupkyňou riaditeľa v Slovenskej škole v Mlynkoch, posledný polrok aj poverená riaditeľka, takže mala si dostatok času na vlastnej koži skúsiť každodenný chod školy. Sú oblasti, ktoré by bolo potrebné posilniť?

– Ďakujem za gratuláciu. Verím tomu, že budem vedieť pokračovať vo zvolenej ceste školy a obohatiť ju ďalším obsahom. Podľa mňa posilnenie jednotlivých oblastí závisí len od kreativity učiteľa. Stále možno vymyslieť nové, hravé úlohy a tým sprestriť daný predmet. Preto by mali byť učitelia nanajvýš kreatívni. Majú ovládať platformy, ktoré sú osožné. Keď pred dvoma rokmi nastala pandémia, zapojila som sa do samovzdelávania. Zaujímalo ma, ako sa dá využívať tento online svet a vyučovať v ňom. Dnešnú mládež viac zaujímajú počítače a novinky. Učitelia musia byť krok pred nimi. My, ako slovenská základná škola chceme zveľaďovať najmä jazyk a kultúru. Keďže už aj tu cítime, že máloktoré dieťa si slovenčinu donesie z domu, alebo nie je v kontakte so slovenčinou každý deň, myslím si, že školy zohrávajú kľúčovú rolu. Celý kolektív musí pracovať na tom, aby sa deti s radosťou zúčastňovali na celoštátnych slovenských súťažiach, napríklad na Slovenských spievankách a veršovačkách, ako aj na jazykových, národopisných súťažiach, či na divadelných programoch. Škola v 21. storočí má mnoho funkcií. My, Slováci v Maďarsku ju musíme vnímať aj z pohľadu toho, čo vie dať našej komunite. Žiak musí byť kreatívny, ale mal by ovládať jazyky. Nielen komunikovať v angličtine ,ale aj hovoriť po slovensky. Okrem toho mal by vedieť pracovať v kolektíve, nadobudnúť kompetenciu prispôsobenia sa novým situáciám. Práve preto by bolo potrebné organizovať viac programov mimo školy, aby dieťa cítilo, že slovenský jazyk je stále aktívny a vhodný na dorozumievanie. Aj doteraz sme usporiadali krúžky a tábory, ale bolo by ich treba viac. Verím, že po pandémii opäť získame odvahu a pustíme deti na akcie, spoločné stretnutia. Vďaka predošlému vedeniu, naši učitelia sú motivovaní a dobre sa cítia v kolektíve. Slovenčinu úplne akceptujú, čo sa odráža na deťoch a rodičoch.

– Aké novinky plánujete zaviesť do školského života v tomto roku?

– Mlynská škola patrí ku konvergenčnému regiónu a nemohla sa uchádzať o mnohé fondy. Museli sme hľadať iné možnosti ako získať učebné pomôcky. Spomeniem napríklad interaktívne tabule (IKT). Tie, ktoré teraz máme v triedach, máme buď z podpory Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku alebo z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Aj v tomto roku sme sa uchádzali o granty. Chceli by sme obnoviť našu slovenskú triedu. Myslím si, že v dnešnej dobe síce nemôžeme stále využívať interaktívnu a modernú techniku, ale musíme ju mať k dispozícií. Keď učiteľ svoju hodinu pripraví tak, že isté percento bude prebiehať pomocou IKT, nemal by byť problém ju odučiť. Stále tvrdím, že frontálne vyučovanie je dôležité, ale rozpracovať jednotlivé témy kooperatívne a individuálne hodnotenie musí byť tiež zastúpené. Koncom minulého roka miestna slovenská samospráva ponúkla finančnú podporu, aby sme dali zhotoviť tabuľky jednotlivých miestností v slovenčine. Chceli by sme aj motivačné slovenské nadpisy, ktoré by sme nalepili na schody. S Obecnou samosprávou a prevádzkovateľom pracujeme na mnohých projektoch. Ešte predchádzajúce vedenie školy začalo plánovanie novej cvičebne. Projekt sa dostal do finišu, výstavba sa začne koncom februára alebo začiatkom marca. V blízkej budúcnosti spolu so starostom plánujeme aj obnovu učiteľských bytov, keďže vieme, že onedlho budú potrebné, lebo mnohí učitelia pôjdu do dôchodku. Pomocou Programu maďarská dedina a školského obvodu by sme chceli dať obnoviť strechu, ktorá je dosť stará. Keďže aj pre učiteľský zbor je dôležité, aby sme zachovali jazyk a kultúru, Nadácia pre mlynskú Slovenskú základnú školu vlani a predvlani podala žiadosť na Fond Gábora Bethlena. Získala financie na postavenie pece a teraz na pec na vypaľovanie keramických predmetov. Verím, že vďaka nim sa nám podarí priblížiť slovenské tradície, kultúru Slovákov v Maďarsku.

– Pracovala si vo waldorfskej škole, ale viedla si aj židovské gymnázium. Teraz pracuješ v štátnej škole. Na ktoré obdobie máš najkrajšie spomienky? Sú prvky, ktoré by bolo potrebné aplikovať na mlynskú slovenskú základnú školu?

– Každá stanica v mojom živote mala svoje pozitíva i negatíva, ale mám na ne dobré spomienky. Získala som veľa skúseností. Keď som vyučovala na Univerzite Petra Pázmánya slovenskú literatúru, národopis a jazykovú kultúru, s radosťou som sledovala, ako dospelí vnímajú jazyk vo svojej plnej kráse. Teraz sa s nimi stretávam už ako s kolegami a vždy sa rada s nimi porozprávam. Potom som pracovala v alternatívnej škole, v ktorej bola celkom iná metodika, ináč sme pristupovali k výučbe. Odtiaľ by som vyzdvihla postup spolupráce s rodičmi, kolektívom a metódu spoločného vedenia školy. Tam som získala tú otvorenosť všetkému. Aj tam fungovala hierarchia, no nikto nebol podradený tomu druhému, všetci sme boli partneri. Židovská škola bola preto zaujímavá, lebo v popredí stála výučba v tom slova zmysle, ako dať dieťaťu vedomosti, aby sa rozvíjali jeho duša, telo a um. Tamojší kolektív trval na tom, aby mládež pripravil na takú cestu životom, z ktorej ani po rokoch nevybočí.

– Ako stíhaš zosúladiť toľko funkcií s osobným životom?

– Je to ťažké, musím si veľmi dobre zadeliť čas. Myslím si, že riešenie je v dobrej organizácii. Považujem sa za rodenú pedagogičku a asi preto školstvo nevnímam ako ťarchu, dokonca ten ruch, ktorý ho obklopuje, ma priťahuje. Síce dvakrát som sa pokúsila stať sa niekým iným, ale vždy som sa vrátila späť k tomuto povolaniu. Zbadala som na sebe, že mi záleží na tom, aby sa dieťa cítilo dobre, aby si svoju cestu naozaj našlo. Láska, ktorú dáva, tiež je plná energie. Silu dodáva aj to, že človek vidí pred sebou formovanie, alebo skôr dozretie identity. Myslím si, že úlohou učiteľa je, aby mu pri výbere poradil a pomohol, nasmeroval ho. Ide o veľmi šľachetnú prácu, lebo pred ním sa rozvíja osobnosť človeka. Pokladám sa za inovatívnu a agilnú osobu, odjakživa som sa zaujímala o nové formy vzdelávania sa. Láka ma, aby som sa naučila, akým spôsobom vyučovať v triedach v 21. storočí. Môj mladší syn stále vraví, že sa mu páči zdokonaľovanie sa z domu: videl, ako sa mamička vždy niečo nové učí. Na to, aby mi vystačili sily, každé ráno cvičím. Rada vstávam skoro ráno okolo druhej alebo tretej. Vtedy je ticho. Dá sa povedať, že na jar a v lete sa zobúdzam s prírodou, keďže prvé vtáčiky začnú štebotať veľmi skoro. Bývam blízko lesa, príroda mi rozkvitá priam pod oknom. Toto ma upokojuje. Absolútne sa však viem vypnúť v rodinnom kruhu a v kuchyni. Veľmi rada pečiem. Rodina sa aj usmieva, keď na väčšie stretnutia pripravím až 18 druhov koláčov. Mojou záľubou je aj čítanie. Ročne preobraciam okolo 50 kníh. Mám však veľmi rada aj teplo a slnko. To ma nabije natoľko, že som nabudená niekoľko týždňov, ba aj mesiace.

– Si autorkou Slovenskej vzdelanosti pre nižší stupeň a teraz ti vyjde Slovenský jazyk pre stredoškolákov. Ako by si charakterizovala aktuálne knihy, v čom sú inšie ako doterajšie jazykové učebnice?

– Na napísanie učebníc a pracovných zošitov ma vďaka doporučeniu CSSM vyhľadalo Ministerstvo školstva. Výučba slovenčiny v dnešnej dobe musí byť na iných základoch, keďže, ako som už spomínala, deti si veľmi málo donesú z domu, nemajú slovnú zásobu. Doteraz sme mohli vyučovať na základe ľudových piesní. Dnes ich dieťa už ani nepozná, nevie s nimi pracovať. Keďže som bola aj v tíme pri vypracovaní nových Rámcových učebných osnov zo slovenského jazyka pre národnostné školy, vedela som, čo treba, aké sú výstupové požiadavky. Pri písaní mi pomohli aj nápady kolegov. Pokúsila som sa s grafikom nájsť príťažlivé fotografie. Čo sa týka formy, mala som na zreteli, aby učebnice boli modernejšie. Myslím si, že formát, farby a texty sú lákavé. Učebnica dozaista pomôže aj kolegom, ktorí pripravujú svojich žiakov na jazykovú skúšku, keďže sú v nej aktuálne témy. Nechcela som napísať ďalšiu knihu slovenskej gramatiky, ale pomôcť v tom, aby sa mládež nebála a s radosťou používala slovenský jazyk pri formálnych i neformálnych stretnutiach.

– Plánuješ nejakú publikáciu v tomto roku?

– Plánov je mnoho. Chcela by som pokračovať v online školení učiteľov o používaní IKT a rôznych aplikácií na výučbu slovenského jazyka, ako aj dokončiť metodickú príručku pre mládež. Verím, že rok 2022 bude rokom splnených a dokončených plánov.

Za rozhovor ďakuje Atila Rusnák

Foto: autor