Čudný to výmysel! Vyzerá to tak, akoby sme chceli z dreva zhotoviť železnú obruč. Napriek tomu idea zostaviť spoločnú volebnú listinu lákala nominujúce organizácie.

Čoskoro však vysvitlo, že rozchodné názory sa nepodarí zosúladiť, tak že nemáme inú možnosť, len sa pripravovať na „ozajstné“ voľby. Z hľadiska našej národnosti by bolo účelné, keby sa zrodili najmenej tri-štyri celoštátne listiny, ktoré by účinnejšie mohli rozptýliť to napätie, ktoré umelo vytvárajú jednotlivé zoskupenia. V danej situácii je najhorším riešením „súboj“ dvoch listín, lebo by len konzervoval neblahý stav, ktorý panoval v minulom cykle, keď poslanci na Valnom zhromaždení Celoštátnej slovenskej samosprávy „zazerali“ jeden na druhého ako na nepriateľa.

Už len s istou nostalgiou môžeme myslieť na tie časy, keď voliť mohol každý maďarský občan s volebným právom, ba mohol sa stať aj kandidátom na post slovenského menšinového poslanca. Tento spôsob ani menšinám, ani vládnym orgánom nevyhovoval, lebo hocikto sa mohol bez akejkoľvek kontroly dostať do menšinovej samosprávy. Aj na našu žiadosť sa zrodil dnešný systém, podľa ktorého menšiny môžu pomocou vlastných spoločenských organizácií usmerňovať proces volieb zastupiteľských zborov svojej národnosti. Nadmieru angažovaní aktivisti však čoskoro zistili v systéme i možnosť manipulácie. Presvedčili sme sa o tom už i pri minulých voľbách. Nič sme sa nepoučili z vtedajších chýb, ba nadnes sme ich zveľadili.

Etický kódex sem, etický kódex tam, nominujúce organizácie všetkými možnými prostriedkami sa snažia o to, aby získali čo najviac kandidátov. V našom slovenskom verejnom živote tým napodobňujeme rozdelenosť maďarskej spoločnosti, čo nám spôsobuje obrovské škody. Pričom najjednoduchším riešením by bolo to, keby si miestne voľby vzali na svoje plecia tí, ktorí najlepšie poznajú miestne pomery a vonkajší zásah si nevyžadujú ani voľby na úrovni župy. Celoštátna dohoda by bola potrebná jedine vo veci počtu delegátov jednotlivých žúp do celoštátnej samosprávy. Oproti tomu sa podarilo nepremyslene rozbúriť celú slovenskú verejnosť, vytvoriť nekaždodenný zmätok v hlavách voličov a urobiť možno nenapraviteľné chyby. Pokladám za nesprávne, aby jedna nominačná organizácia zverejnila svoj návrh na osobu predsedu nášho najvyššieho voleného zboru vtedy, keď sa ešte ani nezačalo nominovanie kandidátov do miestnych samospráv. Som presvedčený o tom, že keby súčasný predseda CSS mal odvahu uchádzať sa o toto kreslo na základe výsledkov, ktoré dosiahla CSS pod jeho vedením, vysoko by voľby vyhral. Môže ich, samozrejme, vyhrať aj za terajších okolností, ale bude to drahé pre nás všetkých, tak i pre neho. Slováci z Budapešti a z okolia ho doteraz kritizovali najmä kvôli tomu, že nič nepodnikol pre záchranu slovenskej školy v Budapešti. Teraz sa však môže stať, že jeho osoba bude zámienkou pre rozbitie slovenskej komunity v Budapešti. Tej komunity, ktorá by pri náležitej podpore na základe svojej činnosti mohla byť jedným z najaktívnejších slovenských regiónov v Maďarsku. Je to zároveň netaktný zásah do života tej Budapešti, ktorá bola po dlhé stáročia i hlavným mestom Slovákov a kde sa nahromadilo veľké množstvo hmotných i duchovných pamiatok, na ktoré by mali byť hrdí všetci Slováci.

A na záver ešte niečo. Iste je veľkou pravdou, že len prostredníctvom statočných volieb sa môže zrodiť taký vedúci, ktorý bude schopný suverénne riadiť život danej komunity. Verím, že to platí i pre nás a veľmi ľutujem, že sme si to natoľko pokazili.

Ladislav Petro