Keď si pozrieme zoznam kandidátov do miestnych slovenských samospráv, nájdeme niekoľko obcí, kde sú prítomné dve nominačné organizácie. Predsedovi Celoštátnej slovenskej samosprávy Jánovi Fuzikovi sme položili otázku, prečo hodnotil kauzu okolo nominovania v Slovenskom Komlóši inak ako ostatné prípady a prečo sa rozhodol reagovať na ňu listom adresovaným predsedníčke zboru Ozvena Zuzane Hollósyovej.

- V Slovenskom Komlóši existuje legitímna registrovaná Organizácia komlóšskych Slovákov, ktorá je členom Únie slovenských organizácií v Maďarsku. Komlóšski Slováci sú teda silne organizovaní, majú svoje predstavy o budúcnosti, dokážu si vybrať svojich kandidátov. Je vždy trochu nezvyčajné, keď sa v takejto komunite objavia iní uchádzači o členstvo v menšinovej samospráve, ako napríklad pred štyrmi rokmi v Sarvaši. Vidíme to aj v Budapešti, kde majú oba nominujúce bloky svojich kandidátov, ktorí sú, nakoľko vieme, Slováci. Prípad budapeštianskych obvodov pokladám za trochu iný, lebo samostatne ani jeden z nich nemá podobne organizovanú občiansku sféru, ako jedno mesto, alebo obec. Okrem toho som mal informácie z prvej ruky, od komlóšskeho viceprimátora. Zavolal mi, že do slovenskej menšinovej samosprávy mienia kandidovať takpovediac aj „svojich ľudí“, aby v nej bola zastúpená aj pravica, ktorá tam doteraz nebola, pričom vychádzal zo straníckych princípov, ktorým sa my vyhýbame. Nikdy sme neskúmali, či sú kandidáti alebo poslanci Valného zhromaždenia CSS v nejakej politickej strane. Komlóšski Slováci mi už predtým signalizovali obavy, že mestu ide o to, aby mohlo nejakým spôsobom ovplyvniť právo súhlasu alebo právo veta menšinovej samosprávy, napríklad vo veci nedávno obnovenej, prosperujúcej slovenskej školy. V Komlóši je totiž veľmi málo detí, vlani sa ich narodilo iba 32, mesto len ťažko dokáže prevádzkovať dve školy. Existujú teda také predstavy, že dve školy treba zlúčiť a vytvoriť veľkú dvojjazyčnú školu, základnú aj strednú. Iba podotýkam, že pred 4-5 rokmi nám to isté sľubovali aj v Malom Kereši, kde zlúčili dve školy, jednu čisto maďarskú a jednu, kde sa slovenčina vyučovala ako predmet. Teraz vychádza posledná ôsma trieda, v ktorej sa učí slovenčinu už iba päť žiakov a budúcim letom výučba slovenčiny v Malom Kereši končí. Čuduj sa svete, medzi novými komlóšskymi kandidátmi je aj riaditeľka maďarskej školy, ktorú osobne poznám, a je pritom slovenskej národnosti a študovala na katedre slovenčiny v Segedíne. Vedel som, že v meste ich žiadosť o nomináciu nepodporia, preto hľadajú nejakú slovenskú nominačnú organizáciu. Zarazilo ma, že ju našli v budapeštianskom zbore Ozvena a klube dôchodcov. Na to po zasadnutí Kabinetu predsedu, teda vedenia CSS a predsedov odborných výborov vznikla reakcia týkajúca sa účasti Ozveny na stretnutí cirkevných zborov. Kauza vyvolala rozruch na celej Dolnej zemi, ale aj v Budapešti, niektorí budapeštianski kandidáti odstúpili, iní prestúpili k druhej nominujúcej organizácii. V súvislosti s listom som dostal rôzne reakcie. Bol medzi nimi aj list podpísaný parlamentným poslancom komlóšskeho volebného obvodu a primátorkou, v ktorom vyjadrujú svoje poľutovanie, zdôrazňujú, že výučba slovenčiny je srdcovou záležitosťou mesta a naďalej budú za to, aby sa v meste vyučovala slovenčina v čo najširšom kruhu. Vo svojej odpovedi som im oznámil, že spomínaný list je stanoviskom jedného zboru, ktorý bral do ohľadu naše skúsenosti, vnútorné národnostné súvislosti a obavy. Myslím si teda, že keď je ohrozená jedna z našich piatich dvojjazyčných škôl, povinnosťou CSS je urobiť rozhodný krok a nakoľko sa dá poukázať na to, že sa deje niečo zlé.

- Keď sa jedna miestna spoločenská organizácia chce počas volieb zviditeľniť a zároveň sa chce zapojiť aj do regionálnych a celoštátnych volieb, musí sa zaregistrovať ako celoštátna nominačná organizácia a musí mať určitý počet poslancov. Zákon teda nielen umožňuje, ale vyslovene podporuje vystupovanie miestnych organizácií v úlohe celoštátnej nominačnej organizácie. Myslíš si, že včasným zverejnením takýchto problémov alebo obáv možno predísť podobným prípadom?

- Možno áno. Myslím si, že keby sa bolo hovorilo verejne o tejto veci a informácie by sa boli dostali k vedúcim nominačných organizácií, možno by sa boli rozhodli inak. Pripúšťam, možno nevedeli o týchto zámeroch, ale práve preto si treba uvedomiť, že právo nominovať je spojené s veľkou zodpovednosťou. Predsedníčka Ozveny mi vo svojej odpovedi napísala, že osobne sa presvedčili o tom, či sú ich kandidáti Slováci. Možno nestačí zisťovať, či sú uchádzači Slováci, ale aj to, aké majú zámery, kto ich na mieste podporuje. Takže publicita by určite pomohla. Keď ide o konkrétne kroky, netajené zámery, ktoré môžu ohrozovať naše práva, treba včas vystúpiť napríklad v médiách a obrátiť sa aj na iné fóra. Ako sa to stalo naposledy v Jači, keď nezohľadnili právo veta pri voľbách riaditeľa národnostnej školy. My sa tamojším Slovákom snažíme pomôcť aj poskytnutím právnej pomoci

- Spolu s týmto rozhovorom vyjdú aj dva príspevky, kriticky rozoberajúce situáciu, ktorá vznikla počas nominačného procesu a jeden z autorov vyslovuje kritiku aj na tvoju adresu.

- Jednak ma teší, že autor článku uznáva, že sa dosiahli výsledky a pripúšťa, že na základe týchto výsledkov by som v druhom kole mohol voľby aj vyhrať. Čo sa týka kritiky, človek sa, samozrejme, môže dopustiť chýb a oprávnene ho môžu za ne kritizovať. Neškodí, keď jeden vedúci, alebo verejný činiteľ dostane aj kritiku, lebo tá ho môže usmerňovať a udržať na správnej ceste. Čo sa týka rámca volieb, ja som nemenil volebné pravidlá, neorganizoval som, kto, kde a koľkých ľudí nominuje, či už ide o Budapešť, alebo o vidiek. Na začiatku koaličných rokovaní sa zdalo, že ide o vážnejší pokus o zostavenie jednej listiny, ale keď sa nemôže hovoriť o tom, kto na nej má byť, podľa môjho názoru niet o čom rokovať. Nie je celkom jasné, prečo sú zástancovia toho, aby boli voľby na miestnej úrovni celkom voľné, vydesení z toho, že v nich budú figurovať aj kandidáti inej nominačnej organizácie. Sú to bežné, normálne voľby a myslím si, že budú aj dôstojné. Napriek niekoľkým konfliktom, ktoré sa vyskytli, nominácia prebehla konsolidovane, pridržiavali sme sa toho, aby sme si zbytočne neubližovali. Celé ovzdušie okolo volieb však poukazuje na to, že sa treba pokúsiť o zmenu pravidiel. Bolo by treba zaviesť priame voľby, aby každý, kto sa zapíše do zoznamu voličov, mal právo odovzdať svoj hlas kandidátom do miestnej, teritoriálnej a celoštátnej samosprávy. Skrátil by sa tak volebný proces, voľby by boli demokratickejšie, otvorenejšie a zbavili by sme sa peripetií spojených s druhým kolom volieb.

Otázky kládla

Alžbeta Račková