Komlóšskych Slovákov pobúrilo, že Slovenský spevácky zbor Ozvena a Klub slovenských dôchodcov nominovali štyroch kandidátov do slovenskej samosprávy v Slovenskom Komlóši, ktorých miestna slovenská organizácia nemienila podporiť. Predsedníčke zboru Ozvena Zuzane Hollósyovej sme položili otázku, ako vlastne došlo k tomu, že dve budapeštianske organizácie sa rozhodli nominovať kandidátov tak ďaleko od Budapešti.

- Bolo to veľmi jednoduché a prekvapujúce aj pre nás. S Ladislavom Petrom sme práve podpisovali žiadosti niekoľkých kandidátov, keď nám zavolali z Komlóša. Povedali nám, že na internete videli, že aj my sme nominujúca organizácia a keďže ich na mieste neboli ochotní nominovať, či by sme to neurobili my. Keďže sme boli obaja prítomní, hneď sme sa poradili, ako ďalej. My sme totiž desiaty bod Etického kódexu chápali tak, že sa nepúšťame do volieb v iných regiónoch. S L. Petrom sme sa zhodli v tom, že nemusíme mať výčitky svedomia, keďže 28 budapeštianskym kandidátom už vtedy v mene Únie slovenských organizácií v Maďarsku podpísal nominovanie práve Komlóšan František Zelman. Nemohli sme dlho uvažovať, veď sa blížil koniec procesu nominovania a my sme potrebovali nahradiť kandidátov, ktorí nám vypadli, aby sme mali šancu založiť budapeštiansku slovenskú samosprávu. Potom som sa opýtala komlóšskych uchádzačov, kto sú, presvedčila som sa o tom, či vedia po slovensky. Náš rozhovor prebiehal, samozrejme, po slovensky. Takto sme sa dozvedeli, že sú to ľudia, ktorí nie sú poprednými činiteľmi komlóšskej slovenskej komunity, ale sú to Slováci. Zákon nám umožňuje, aby sme tomu, o kom sa dozvieme, že je Slovák a nie Rumun, Róm alebo inej národnosti, podpísali žiadosť. Keď prehlási, že patrí k našej národností, pozná našu kultúru a hovoríme s ním po slovensky, prečo by sme mu nemali vyhovieť. Toto jediné nás viedlo k tomu, aby sme ich neodmietli. Na druhý deň nám priviezli tlačivá, ktoré sme podpísali. Medzitým som sa informovala u jednej našej poslankyne, Komlóšanky, ktorá pozná týchto ľudí, či sú to skutočne Slováci. Ona potvrdila, že áno, sú to Slováci, teda naši ľudia.

- Kandidáti vás informovali o tom, aké zámery majú, alebo s akým cieľom chcú ísť do slovenskej samosprávy? Mali ste o tom nejaké informácie?

- Našou povinnosťou nie je pýtať sa, kto je akého vierovyznania alebo členom akej strany, alebo aké plány má do budúcnosti. Zákon to ani nepredpisuje, ani nedovoľuje, aby sme si vyjasňovali takéto veci. Nikdy sme to nerobili, ani v prípade iných kandidátov, a ja si myslím, že je to takto správne. Kto má také ambície, že chce byť poslancom, tomu je možnosť daná. To je iná kapitola, či ho verejnosť, ktorá bude mať právo hlasovať, zvolí, či ho považuje za schopného, aby ju zastupoval. Ja si myslím, že to, či budú hlasovať za nich, je zodpovednosť komlóšskych slovenských voličov.

- Vy ste teda nemali informácie o tom, že sú to poprední miestni predstavitelia istého politického zoskupenia, ktorí aj v uplynulom období boli členmi mestskej samosprávy?

- Absolútne sme o tom neboli informovaní. Ako hovorím, ani nie sme splnomocnení na to, aby sme začali analyzovať, ktorý Slovák je dobrý, alebo menej dobrý. Keď som sa dodatočne dozvedela, komu sme vlastne podpísali nomináciu a keď som dostala šokujúci list od predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, odmietli sme podpísať nominovanie viacerým ďalším osobám, ktoré sa u nás prihlásili z iných žúp.

- Na vysvetlenie treba povedať, že ide o list, v ktorom vám, ako predsedníčke Speváckeho zboru Ozvena Ján Fuzik oznámil, že CSS je nútená odhliadnuť od vašej účasti na ekumenickom stretnutí speváckych zborov. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že ste do slovenskej samosprávy v Slovenskom Komlóši nominovali ľudí, ktorých miestna Slovač nechcela kandidovať a ktorí v prípade svojho zvolenia mienia podporiť zlúčenie maďarskej a slovenskej školy v Slovenskom Komlóši.

- Náš zbor cestoval do Prahy na stretnutie krajanských speváckych zborov. Cestou viacerým členom zboru zavolal pán predseda a oznámil im, že odhliadne od našej účasti na stretnutí v Békešskej Čabe. Dotyční tomu nerozumeli, veď oni nemajú nič spoločného s tým, komu naša organizácia vo volebnom procese podpisuje nominovanie. Boli veľmi prekvapení, že sa politika mieša do kultúrneho života takým spôsobom, že zabraňuje účasť na jednom cirkevnom podujatí. Nikomu sme však nič nevysvetľovali, členom sme oznámili iba toľko, že plánované vystúpenie v Békešskej Čabe sa z technických príčin neuskutoční. Keď sme sa po úspešnom vystúpení vrátili z Prahy, kde sme získali druhú cenu, dostala som do rúk list J. Fuzika. Pobúril ma preto, lebo pán predseda potrestal celý zbor tým, že sa nemohol zúčastniť podujatia, ktoré sme vlastne pred desiatimi rokmi začali organizovať my. Okolo 1. mája sme vždy usporiadali stretnutie speváckych zborov, napr. aj pri príležitosti nášho vstupu do Európskej únie, na ktoré sme pozývali spevácke zbory nielen z Maďarska ale aj zo zahraničia. Pobúrilo ma, že nás niekto vyhostí z tohto stretnutia len preto, lebo máme iné názory, alebo že sme podpísali nominovanie štyrom ľuďom. Zavolala som aj našim kandidátom do Komlóša, že za to, že sme vyhoveli ich žiadosti sme dostali takýto trest od predsedu CSS. Ale podstatou je, že sme sa na Čabu nedostali. Počula som však, že niektorí účastníci, ktorých sme my toho času pozývali na stretnutia, sa pýtali, kde je Ozvena, čo pre mňa to znamená isté zadosťučinenie.

Otázky kládla

Alžbeta Račková