Menšinové samosprávy budú iba pre menšiny
- Podrobnosti
- Kategória: Politika
Menšinové samosprávy budú iba pre menšiny
Maďarský parlament schválil zmenu zákona o menšinách. Pozmenený zákon má zabrániť takzvanému etnobiznisu, teda zneužívaniu systému menšinových samospráv a financií, ktoré získavajú zo štátneho rozpočtu. Podľa nového zákona sa na voľbách môže zúčastniť iba ten, kto sa predtým u notára dá zapísať do špeciálneho zoznamu príslušníkov menšín. Kandidátov do menšinových samospráv budú môcť delegovať iba menšinové organizácie.
V Maďarsku žije 13 štátom uznávaných menšín, ktoré majú svoje kultúrne a školské samosprávy. Voľby do menšinových samospráv sa doteraz konali zároveň s komunálnymi voľbami a mohol sa ich na nich zúčastniť ktokoľvek. To sa často zneužívalo. V jednej obci známej dlhodobým konfliktom medzi obecnou samosprávou a miestnou rómskou samosprávou napríklad rómsku samosprávu neutralizovali tak, že do nej maďarská väčšina navolila vlastných ľudí. Menšinové samosprávy nárokujúce si štátne dotácie vznikli v obciach, kde o danej menšine nikto nikdy nepočul. „Asi desať percent našich vidieckych samospráv je takých, ktoré nezaložili Slováci,” povedal pre bratislavský denník SME predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik. Nejasnosti okolo samospráv roky spochybňovali ich legitimitu aj vážnosť. Na zabezpečenie toho, aby menšinové samosprávy volili iba príslušníci menšín, nakoniec parlament zaviazalo aj rozhodnutie maďarského ústavného súdu. Zmene zákona predchádzali roky rokovaní medzi parlamentnými stranami a menšinami. Nakoniec za ňu v parlamente hlasovalo 90 percent poslancov. Jedným z problémov bol práve odpor menšín voči tomu, aby existovali zoznamy ich príslušníkov. Na základe historických skúseností sa obávali, že by bolo možné takéto zoznamy zneužiť. Podľa nového zákona budú zoznamy okamžite po voľbách zničené.
SME (Peter Morvay)
Parlament schválil novelu menšinového a volebného zákona
Národné zhromaždenie MR výraznou väčšinou schválilo novelu menšinového a volebného zákona, ktorá by mala eliminovať vo voľbách do menšinových samospráv tzv. etnobiznis. Ide o zákony, ktorých novela si vyžaduje v parlamente dvojtretinovú väčšinu. Podarilo sa ju schváliť vďaka dohode dvoch najväčších strán, vládnych socialistov (MSZP) a opozičného Fideszu. Jej podstatou je, aby menšinové samosprávy nemohol voliť ktokoľvek, a aby ani volený nemohol byť hocikto. Preto sa zavádza istý druh registrácie menšinových voličov formou vyhlásenia o príslušnosti k danej národnostnej menšine, ale aj kandidát musí prejaviť znalosti z menšinového jazyka. Predstavitelia celoštátnych menšinových samospráv (s výnimkou srbskej) vyjadrili v zásade súhlas s novelou, zároveň upozorňujú na to, že parlamentné zastúpenie menšín naďalej nie je vyriešené.
Nový zákon o menšinách
Maďarský parlament v pondelok schválil zmenu zákona o menšinách, pretože zákon v pôvodnom znení bol ľahko zneužiteľný. Podľa novely budú môcť vo voľbách do menšinových samospráv kandidovať len občania, ktorí sú oficiálne zaregistrovaní, ako príslušníci niektorej z 13 oficiálne uznaných menšín. Maďarský parlament v pondelok schválil zmenu zákona o menšinách, pretože zákon v pôvodnom znení bol ľahko zneužiteľný. Podľa novely budú môcť vo voľbách do menšinových samospráv kandidovať len občania, ktorí sú oficiálne zaregistrovaní, ako príslušníci niektorej z 13 oficiálne uznaných menšín. Predseda nemeckej menšinovej samosprávy Otto Heinek zmenu zákona privítal. V rozhovore pre Maďarský rozhlas však kritizoval, že menšiny stále nemajú zastúpenie v maďarskom parlamente. „Je nepochopiteľné, že Maďarsko dlhé roky nevie vyriešiť otázku zastúpenia menšín v parlamente. To by sa v členskom štáte Európskej únie nemalo stať,” vyhlásil. V Maďarsku žije aj slovenská menšina, ktorá taktiež nemá zastúpenie v parlamente. V minulom volebnom období sa dostala k poslaneckému mandátu jedna Slovenka Mária Jakabová na kandidátke Maďarskej socialistickej strany. Na kandidátke pravicovej strany FIDESZ v roku 2002 figurovalo niekoľko Rómov a dvaja z nich získali poslanecký mandát. Oficiálne však menšiny v maďarskom parlamente nikto nezastupuje. Záujmy menšín na regionálnej úrovni zastupujú tzv. menšinové samosprávy. V minulosti sa často stávalo, že vo voľbách do menšinových samospráv kandidoval Maďar, ktorý o sebe tvrdil, že je príslušníkom niektorej menšiny. Oficiálne to nemusel potvrdiť žiadnym dokladom, stačilo jeho vyhlásenie. Predovšetkým v prípade rómskych samospráv sa stávalo, že za jej členov boli niekoľkokrát zvolení Maďari nepriateľsky naladení voči Rómom. Týmto krokom sa v danom regióne snažili spochybniť autentickosť a existenciu Rómov ako menšiny. Podobný prípad sa stal v slovenskej samospráve, keď za jej člena kandidoval človek, ktorý mal maďarskú národnosť. Podobne postupovali niektorí občania v prípade nemeckej menšiny, málo početnej menšiny Arménov alebo Grékov. Aj po parlamentných voľbách v roku 2002 sa niektorí neúspešní kandidáti dali zvoliť do menšinových samospráv. Razili tak heslo, že lepšie je byť členom menšinovej samosprávy, než zostať úplne bokom od politiky. Snažili sa týmto spôsobom „prežiť” do ďalších parlamentných volieb, aby potom opäť skúsili šťastie.
HN (Peter Stahl)
Oznamy
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199