Dorogská slovenská samospráva ● Do povedomia obyvateľov

V susedstve historického mesta Ostrihomu, v baníckom mestečku Dorog, žilo oddávna viac národností. Veď dlhé roky tu prosperovali bane a farmaceutické závody, ktoré sem pritiahli značné množstvo obyvateľov okolitých osád, vrátane Slovákov.

Práce bolo v meste nadostač, slovo nezamestnanosť tunajší obyvatelia v podstate ani nepoznali. Nie ako dnes... Závod ešte ako tak vyrába, ale baňu už dávno zatvorili, vraj nebola produktívna. Týmto sa dostalo na ulicu množstvo živiteľov rodín. Každé zlo je však na niečo dobré - hovorí ľudová múdrosť. V našom prípade sa stalo, že starší robotníci odišli do dôchodku. Niekoľkí z nich sa pred poslednými komunálnymi voľbami zišli a rozhodli sa, že založia slovenskú menšinovú samosprávu.

 „K pravde patrí, že k realizovaniu našej iniciatívy sme dostali značnú pomoc od predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika a od starostky neďalekého Čívu Márie Nagyovej,“ spomína na začiatky predseda Slovenskej samosprávy v Dorogu Alexander Hubácsek a pokračuje: „Tento volebný cyklus je v našej histórii iba prvý, ale pevne veríme, že máme pred sebou sľubnú budúcnosť. Už aj preto som sa opovážil zobrať si na svoje plecia všetky organizačné záležitosti spojené zo založením a pôsobením slovenského zboru. Pri iniciovaní som vychádzal z nasledujúceho: otvoril som miestnu telefónnu knižku a našiel som v nej okolo 180 slovenských priezvisk typu Gula, Srnka, Vavrek, atď... Povedal som si, že keď nás vo voľbách podporí iba tretina týchto ľudí, tak máme vyhrané. Nehovoriac o tom, že osobne som poznal veľa slovenských rodín, ktoré sa sem presťahovali z Čívu, Kestúca, Šárišápu, Moďoróšu atď. Moje výpočty sa nakoniec ukázali byť reálne a takto sme sa mohli založiť. V meste fungujú tri menšinové poslanecké zbory. Okrem nás majú svoje samosprávy Nemci a Rómovia. Spolupráca medzi minoritami je perfektná. Dôkazom toho je letné spoločné podujatie na nábreží Pala, kde sa všetci stretneme, navzájom ochutnáme svoje špeciality a dobre sa zabavíme, zaspievame si a zatancujeme. Čo sa týka činnosti nášho zboru, som s ňou doteraz spokojný. Urobili sme malé, ale o to osožnejšie kroky. Hneď od začiatku si predplácame Ľudové noviny, ktoré potom nosíme do miestnej knižnice, aby boli hocikedy k dispozícii všetkým záujemcom. Každý rok si kupujeme Náš kalendár, v ktorom listujeme po celý rok. Máme aj svoju kanceláriu, kde sa pravidelne každý štvrtok stretávame. Tento termín sa už dobre vryl do pamäti našich Slovákov, lebo každý týždeň nás niekto vyhľadá. Vždy sa dobre porozprávame, dáme si za pohárik vínka a niekedy si aj spolu zaspievame. Myslím si, že naším najväčším doterajším prínosom je skutočnosť, že sa nám podarilo zmapovať a združiť v Dorogu žijúcich Slovákov. Poslanecký zbor pracuje na tom, aby sa naša kancelária stala akýmsi klubom pre našu národnosť, vrátane našich podporovateľov,“ povedal A. Hubácsek.

Podpredsedníčka samosprávy, mladá sympatická dáma Eva Juhászová Somogyiová, pochádza z Čívu. Ako povedala, lásku k slovenskému jazyku „vsiakla“ do seba v tamojšej materskej a základnej škole. Po skončení Strednej odbornej školy pedagogickej Józsefa Bema sa zamestnala ako učiteľka materskej školy v budapeštianskej slovenskej škole. Pred šiestimi rokmi sa vydala a spolu s manželom sa usadili v Dorogu.

„Keď som sa dozvedela, že v meste chcú založiť slovenskú samosprávu, veľmi som sa potešila. Mám rada tento jazyk. Nie náhodou som sa mu venovala toľko rokov. Pred niekoľkými rokmi som z objektívnych dôvodov musela opustiť slovenských škôlkárov, ale nechcem stratiť kontakt s našou národnosťou. Aj preto som bola šťastná, keď ma vyhľadali a poprosili o spoluprácu. Ani sekundu som neváhala. Rada pomáham druhým a táto šľachetná vec ma začala motivovať. Musím vám povedať, že v mestách pôsobiace menšinové zbory to majú trochu ťažšie. Najmä čo sa týka práce s deťmi a mládežou. My, žiaľ, nemáme školu, o ktorú by sme mohli opierať. Tu sa nevyučuje slovenský jazyk ani v jednej škole. Máme však v poslaneckom zbore učiteľku, ktorá vynakladá veľké úsilie, aby sme v základnej škole, kde vyučuje, mohli oboznamovať deti so slovenčinou. A nie iba so samotným jazykom, ale aj so slovenskými zvykmi, tancami, piesňami, hudbou a jedlami. Preto plánujeme usporiadať tzv. Tanečný deň, ktorý by bol venovaný iba našej národnosti. Ako mladá poslankyňa pokladám za svoju srdcovú záležitosť získavať „mladé srdcia“. Veď ony sú zárukou budúcnosti! Som si istá, že keď k nim nájdeme správny kľúč, tak sa nám otvoria dvere do perspektívnej budúcnosti," konštatovala podpredsedníčka slovenského zboru Eva Juhászová Somogyiová.

(kk)