Novela zákona pod paľbou kritiky

Novela menšinového zákona, ktorú v uplynulých dňoch schválil parlament, vyvolala kritické ohlasy. Spoločným menovateľom pripomienok je, že zákon ani v novej podobe nerieši doterajšie problémy, nedokáže obísť etnobiznis.

Predseda Celoštátnej nemeckej samosprávy Ottó Heinek v denníku Magyar Nemzet vyjadril v tejto súvislosti nádej, že parlament ešte v tomto roku primerane upraví text zákona. Hlavný problém je podľa neho v tom, že menšinovým poslancom obecnej samosprávy sa môže niekto stať jedine tak, ak bude kandidovať v menšinových, a nie v obecných voľbách. To by mohli zneužiť niektoré politické strany, ktoré by mohli mobilizovať svojich stúpencov, aby sa hlásili za príslušníkov menšiny a odovzdali svoje hlasy v menšinových voľbách ich kandidátovi, ktorý by sa po dosiahnutí patričného počtu hlasov dostal do obecnej samosprávy. Menšiny naďalej nebudú mať možnosť vedieť, kto volil v ich mene, naďalej hrozí nebezpečenstvo etnobiznisu.

Menšinový ombudsman Jenő Kaltenbach vo vyhlásení pre denník Népszava tvrdí, že zákon nedokáže obísť etnobiznis, keďže registráciou nepoveruje menšinové pospolitosti, zato umožňuje, aby sa „nekompetentní" aj v budúcnosti dostali do volených zborov. To, že právne predpisy neumožňujú, aby sa menšiny registrovali samy, ale aby ich registrovala volebná kancelária, v podstate vytvára priestor pre etnobiznis práve tak, ako tomu bolo v prípade predošlého zákona.

Predseda nadácie Rómske občianske právo Aladár Horváth konštatuje, že v dôsledku obáv z diskriminácie iba štvrtina Rómov sa verejne hlási k etnickej príslušnosti. V prípade volebnej registrácie sa tento počet môže ešte znížiť. Podľa A. Horvátha registrácia konfrontuje občiansku a menšinovú identitu, poskytuje možnosti na zneužívanie listín a na manipulovanie voličov.

Denník Magyar Hírlap poukazuje na pretrvávajúce a prehlbujúce sa protirečenia a teoreticko-právne dilemy menšinového zákona, ktoré z hľadiska uskutočnenia spoločenskej integrácie postihujú najväčšmi Rómov. Zo stanoviska rómskej menšiny sa totiž legislatívne práva a možnosti uplatňujú rozdielnym spôsobom. Najnázornejším príkladom je menšinové školstvo, kde zabezpečením "osobitných práv" legitimovali politiku segregácie... Otázka teda znie: Kto má právo tvrdiť, či poprieť, že je "skutočnejší Róm," prípadne "menšinový poslanec" a kto môže voliť menšinové samosprávy? Autentickosť vyhlásenia kandidátov ohľadne pôvodu nikto nemôže preveriť, politici však dúfajú, že volebné listiny splnia funkciu filtra a odstrašia tých, ktorí nie sú príslušníkmi danej menšiny. Je v záujme demokracie v Maďarsku nájsť východisko zo slepej uličky inou politickou alternatívou.

Novelou menšinového zákona vzniklo polovičné riešenie; pozitívum spočíva v spoľahlivejšom zabezpečení prostriedkov z rozpočtu, píše sa v internetovom denníku Origo. Podstata podvodu zvaného etnobiznis spočíva v tom, že menšinové samosprávy zakladajú tí, ktorí nemajú nič spoločné s národnosťou, ktorú predstavujú iba na papieri. Zneužívanie spočíva v tom, že ktokoľvek môže voliť a kandidovať.

Roku 1994, keď sa konali prvé voľby, konštatuje vo svojom vyhlásení predseda CSS Ján Fuzik, sa ešte nedalo tušiť, že o štyri roky vzniknú menšinové samosprávy aj tam, kde niet menšinovej pospolitosti, a že roku 2002 vznikne takýchto samospráv ešte viac.

Podľa nového zákona voliť môže iba ten, kto sa nechá zapísať na menšinovú listinu tri mesiace pred voľbami, deklaruje svoju menšinovú príslušnosť a znalosť daného jazyka. Toto vyhlásenie však nepodlieha žiadnej kontrole, pričom podmienka znalosti jazyka neplatí v prípade rómskych kandidátov.

Nová úprava zákona, píše Origo, ruší kategóriu nezávislých kandidátov. Odteraz môžu navrhovať svojich kandidátov iba registrované menšinové organizácie. Zároveň však v mnohých lokalitách je potrebné takúto organizáciu vytvoriť, keďže v celej krajine pôsobia menšinové samosprávy, ktorých členmi sú nezávislí poslanci.

Podľa nového ustanovenia od r. 2006 v menšinových voľbách môžu voliť iba maďarskí štátni občania. Proti tomuto obmedzeniu protestovali predstavitelia Bulharov, Srbov a Poliakov. Predseda Celoštátnej bulharskej samosprávy Dončo Mužev namieta, že veľa bulharských rodín tretej generácie si zachovalo svoje pôvodné občianstvo, pričom sa aktívne zúčastňuje na realizácii tunajšej menšinovej politiky.

Pokiaľ ide o finančné zabezpečenie, menšinové samosprávy dosiaľ získavali podporu prostredníctvom súbehov rôznych ministerstiev; odteraz im tieto prostriedky zabezpečia zo štátneho rozpočtu. Túto zmenu hodnotili ako pozitívnu všetci predstavitelia menšín.

(ok)