Za neľahkých podmienok sa začína nový cyklus Celoštátnej slovenskej samosprávy. Finančné ťažkosti a s nimi súvisiace zmeny vo financovaní samospráv, inštitúcií a organizácií národností v Maďarsku spôsobujú problémy aj nám, Slovákom. Predsedovia celoštátnych samospráv na tieto problémy upriamili pozornosť v predvečer výročia revolúcie v rokoch 1848-49 vydaním „revolučných dvanástich bodov“. S predsedom CSS Jánom Fuzikom sme sa zhovárali o tom, s akými ťažkosťami sa musíme vyrovnávať.

- Predsedovia celoštátnych samospráv spolu s ombudsmanom práv národných a etnických menšín vyjadrili svoje znepokojenie v súvislosti s návrhom novej ústavy, ktorý je pred parlamentom, ale upozornili aj na ďalšie vážne problémy.

- V revolučných dvanástich bodoch sme sa zmienili o tom, čo nám v návrhu novej ústavy chýba, ale okrem ústavných práv v nich boli zachytené aj ďalšie veci, s ktorými nie sme spokojní. Napríklad zabezpečenie podmienok fungovania systému menšinových samospráv. Vieme, že vo financovaní miestnych samospráv teraz nastal akýsi zlom. Aj keď zavedenie diferencovaného financovania sme podporovali, obsahuje ho i novela menšinového zákona, zdá sa, že nebolo premyslené to, že 209 tisíc forintov ťažko vydrží miestnym samosprávam do konca augusta - začiatku septembra. Podobné problémy budú mať aj teritoriálne menšinové volené zbory. Predpokladáme, že v tom čase dostanú druhú časť podpory, vyplácanú na základe vykonaných úloh. Pomoc asi príde neskoro. Problematický je teda tento prechod, ale pociťujeme to aj v iných oblastiach, napr. čo sa týka oneskoreného vypísania konkurzov.

- Rámec pre inštitúcie je niekoľko rokov ten istý, pričom jednak sa zvyšujú náklady a na druhej strane sa systém inštitúcií v uplynulých štyroch rokoch rozrástol, vznikli napr. nové regionálne kultúrne strediská v Ečeri a Tatabáni-Bánhide. Nakoľko je zabezpečené udržanie a rozvíjanie inštitúcií, pretože ak nie je možnosť na napredovanie, vedie to v kruhu pracovníkov k akejsi skepse a znechuteniu.

- Upozornili sme aj na problémy týkajúce sa prevádzkovania inštitúcií, na to, že už dlhší čas je tu istá rezignácia. Celoštátna slovenská samospráva, Úrad a VZ CSS majú približne 93 miliónov forintov a 105 miliónov, teda vyššiu sumu, máme na naše inštitúcie. Do tohto rámca nie sú zaradené Ľudové noviny a školy. Takže napriek stagnácii môžeme zabezpečiť nejakú existenciu pre tých, ktorí sú zamestnaní na plný úväzok, myslím napr. na zamestnancov výskumného ústavu, redaktorov Ľudových novín a iných inštitúcií. Teda aspoň toto dokážeme zabezpečiť. Ale nemáme možnosť na ozajstný rozvoj. Ten by sme mohli realizovať len znižovaním počtu zamestnancov alebo reorganizáciou práce. Na tento rok by mali byť peniaze aj na financovanie novozaložených, alebo rozvíjajúcich sa inštitúcií vo Wekerleho fonde. Čo sa týka Slovenského osvetového centra, celkovo sa rozširuje inštitúcia o jedno stredisko. Stredisko vo Veňarci zaniklo a nové sa majú zriadiť v Lucine a Jači, čo znamená, že namiesto doterajších deviatich bude desať stredísk. Toho času, keď sa zakladali strediská v Ečeri a Bánhide, sa tiež zvýšil inštitucionálny rámec. Pochopiteľne, obrátime sa na tento fond a naznačíme, že došlo k rozšíreniu. Nezabudnime, že v Mlynkoch máme odovzdať koncom leta novú budovu Regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov, ktorú budeme musieť tiež prevádzkovať. Budú to nemalé peniaze. Samozrejme, počítame s tým a predpokladám, že aj zodpovední politici s tým musia rátať a že na to bude krytie. Čo sa týka nami prevádzkovaných škôl, normatívy sa mierne zvýšili, čo nám tiež dáva trošku istoty, že nebudeme mať až také veľké problémy.

- To znamená, že peniaze budú stačiť, alebo že z rozpočtu škôl bude chýbať menej peňazí ako doteraz?

- Pochopiteľne, bude chýbať menej. Na každú z troch škôl sme vlani dostali 28 miliónov forintov, z ktorých sme mohli dofinancovať ich prevádzkovanie. Na tento účel je vyhradený určitý rámec aj teraz, ale ak sa nemýlim, z ministerstva bola aj táto suma preradená do Wekerleho fondu. Takéto dodatkové financovanie budeme potrebovať aj v tomto roku. Dodajme, že sa podieľame aj na troch europrojektoch, ktoré nám dávajú zatiaľ skôr administratívnu prácu a povinnosti, ale isté výsledky sa už ukazujú. Ide jednak o obnovu čabianskej školy, čo je 100 miliónový projekt, potom vydávanie učebníc TÁMOP, to je 35 miliónov Ft. A máme tu projekt, v ktorom sme sa ako prevádzkovatelia mohli zúčastniť na konkurze na rozvoj výpočtovej techniky a digitálnych tabúľ v hodnote 22 miliónov Ft pre naše tri školy. Ale administratívne vyhovieť požiadavkám a vyúčtovať europrojekty nie je jednoduché.

- Rozrastanie siete inštitúcií znamená administratívnu záťaž pre Úrad CSS. Nie je teda reálne počítať s tým, že CSS bude môcť prevziať všetky ohrozené školské inštitúcie. Okrem odbornej pomoci, ktorú im poskytuje metodické stredisko, aké formy pomoci im môže zabezpečiť CSS? Aj na poslednom zasadnutí VZ sa hovorilo o tom, že ide o veľmi akútny problém. Vyskytujú sa aj také prípady, keď výučbu slovenčiny okrem finančných ohrozujú aj iné faktory. Aké prostriedky má v rukách v takýchto prípadoch CSS?

- Stáva sa, že poskytujeme právnu pomoc. Obracajú sa na nás miestne slovenské samosprávy kvôli nerešpektovaniu ich zákonných práv, keď neberú do ohľadu ich stanovisko pri určitých zmenách. Sú to jeden – dva prípady v roku. Bola taká osada, kde sme pomohli miestnej slovenskej samospráve, aby mohla uplatniť svoje zákonom dané práva, napr. formou veta a takýmto spôsobom zachrániť školu. Myslím si však, že to asi nie je perspektívne riešenie. Možno, že sa škola na rok - dva zachráni, ale potom prídu iné nápady, iné útoky. Obracajú sa na nás o pomoc aj pri riešení finančných problémov škôl, či by sme nemohli pomôcť a zároveň naznačujú, že sa hodlajú obrátiť na cirkvi, ako to bolo napr. v prípade Kétšoproňu. Myslím si, že pomôže, keď sa podarí v danej osade vytvoriť také ovzdušie, že slovenčina, slovenská kultúra má rešpekt. Máme na to dobré predpoklady, veď v mnohých osadách, myslím tu najmä na menšie a stredne veľké lokality, napr. pilíšske osady s 2000-2500 obyvateľmi, kde prevažnú väčšinu kultúrnych podujatí organizujú slovenské samosprávy a slovenské kultúrne telesá. Takže ten rešpekt by tam mohol byť a mala by mať rešpekt aj výučba slovenského jazyka, najmä vtedy, keď naozaj prináša rukolapné výsledky. Môžu to byť úspešné štátne skúšky zo slovenského jazyka, čo môže motivovať a dáva prestíž a hodnotu celému procesu. Chcem veriť, že slovenčina už nie je iba zdrojom získavania extra normatív, ktoré ani nie sú také veľké.

- Možno miestami práve to vedie k zániku výučby slovenčiny?

- Aj to je možné, že normatívna podpora už nepokrýva ani náklady na zamestnanie slovenského pedagóga, ktorý je aj ináč dosť osihotený vo väčšine učiteľských zborov. Nie je to jednoduchá vec, dá sa riešiť naozaj len komplexne. Aj preto sa snažia naše inštitúcie organizovať rôzne podujatia nie vždy v tých najväčších mestách. Tohoročná konferencia o oblastných domoch spoločnosti Legatum napr. bola v Šámšonháze, Deň Slovákov v Maďarsku bude vo Veľkom Bánhedeši a vlani bol v Lucine. Myslím si, že aj to dodáva prestíž tamojším Slovákom, že tam prídu takéto veľké podujatia. Ale dôležité sú aj kontakty so Slovenskom a všeličo iné. Vieme však, že to nevyrieši tie problémy, ktoré sú v školstve, napr. financovanie. Je pochopiteľné, že my nebudeme vedieť preberať školy, možno tak jednu-dve. Čo sa týka našich administratívnych možností, už sme na hraniciach. Musíme mať svoje požiadavky aj smerom k najvyššiemu politickému vedeniu, aby si uvedomilo, koľko úloh preberáme od štátu. Naša malá samospráva s ôsmimi - deviatimi ľuďmi vykonáva v oblasti školstva a kultúry úlohy jedného malého mesta a pozrime sa na to, aký aparát a aké financie majú tam na tieto úlohy. Menšinové samosprávy a ich úrady treba posilniť a treba sa pozrieť, čo ešte umožňuje legislatíva. Nie náhodou sa snažíme v zmiešaných komisiách presadiť, aby sme mohli preberať nielen školy s regionálnym zaškoľovaním, ale napr. aj dvojjazyčné inštitúcie, aby sme mali aj právnu možnosť riešiť ich problémy. Už sa zbiehajú mraky nad budapeštianskou školou. Finančná koncepcia hlavného mesta už obsahovala zrušenie materských a základných škôl národností. Ich úlohou je totiž iba prevádzkovanie stredného školstva. Takže problémy sú aj v Budapešti, kde je finančné zabezpečenie iné ako inde. Musíme sa snažiť aj o to, aby sa nepodporovali iba tie osady, ktoré majú menej ako 1100 obyvateľov, ale aby do tejto kategórie patrili aj osady do 3000, alebo národnostné do 10 tisíc obyvateľov. Lebo o nič v lepšej situácii nie sú napr. ani priemerné pilíšske osady. Santov, Mlynky a Senváclav sú trošku väčšie obce, ktoré už nemôžu dostať túto podporu. Školy v Kestúci a Číve sa nie náhodou zlúčili s Leányvárom. Sú to dve slovenské a jedna nemecká škola. Mohlo by to byť aj dobrým príkladom. Samozrejme, aj na toto musíme prihliadať. Pozorne budeme sledovať štátny pedagogický prieskum o kvalite výučby slovenčiny ako predmetu. Aj sami sme zvedaví, ako sme na tom, akú pomoc potrebujú školy zo strany metodického strediska a pedagogických referentiek CSS, ktoré sa im snažia pomáhať.

Za rozhovor ďakuje A. Račková