Národné zhromaždenie 18. apríla schválilo novú Ústavu Maďarska, ktorá má vstúpiť do platnosti 1. januára 2012.

Parlament prijal nový základný zákon 266 hlasmi koaličných poslancov Fideszu a Kresťanskodemokratickej strany. Frakcia Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbiku hlasovala proti návrhu, jeden poslanec sa zdržal hlasovania. Poslanci strany Politika môže byť iná (LMP) počas hlasovania opustili plenárnu sálu, kým frakcia Maďarskej socialistickej strany (MSZP) v deň schválenia ústavy nebola prítomná.

Predseda Národného zhromaždenia László Kövér (Fidesz) vo svojom prejave po schválení novej ústavy povedal: „Boli sme účastníkmi historickej chvíle, keď vážený parlament prijal nový základný zákon Maďarska. Týmto uzavrel jedenásťmesačný proces zahrňujúci aj prípravnú fázu, počas ktorej sme vytvorili text základného zákona. Uzavrel týmto aj viac než dve desaťročia prechodu počítaného od 23. októbra 1989 a uzavrel aj uplynulých 67 rokov, ktoré z hľadiska ústavnosti opisujeme ako absenciu uplatňovania legitímnej ústavy.“ Podľa L. Kövéra nová ústava síce vychádza z národných záujmov, ale ich uplatňovanie pokladá za možné v spolupracujúcej Európe XXI. storočia. Vyzdvihol, že „nová ústava je maďarská, ale tak ako maďarský národ je 1000 rokov otvorený pre iné národy; príslušníkov s nami žijúcich národností pokladá za rovnoprávne štátotvorné komunity. Nový základný zákon síce kresťanstvo pokladá za základ našej histórie a civilizácie, zároveň však každému zaručuje slobodu svedomia”. Na záver svojho prejavu predseda parlamentu povedal: „Tento základný zákon je legitímnym, národným, nie vylučujúcim, ale integrujúcim, tradície uctievajúcim, do budúcnosti pozerajúcim, ctihodným dielom.“

Predseda opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attila Mesterházy označil novú ústavu za nelegitímnu a dočasnú, ktorú podľa neho po ďalších voľbách bude potrebné na základe národného konsenzu zmeniť. Socialisti paralelne so zasadaním parlamentu uskutočnili schôdzu časti zákonodarného zboru za účasti členov frakcie MSZP a pozvaných hostí. Podpredseda MSZP a bývalý eurokomisár László Kovács o. i. povedal, že tvorba ústavy je síce záležitosťou každého štátu, ale nemôže byť v protiklade s hodnotami EÚ.

Podľa stanoviska medzinárodnej organizácie pre ľudské práva Amnesty International (AI) schválená ústava môže ohroziť dodržiavanie ľudských práv, ku ktorým sa Maďarsko zaviazalo v medzinárodných dokumentoch. O svojich výhradách AI prostredníctvom oficiálneho listu informovala prezidenta Pála Schmitta a svoje stanovisko zaslala aj tlačovej agentúre MTI.

Ministerstvo zahraničných vecí SR reagovalo na prijatie ústavy vyhlásením

Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky reagovalo na schválenie novej maďarskej ústavy vyhlásením, v ktorom berie na vedomie schválenie novej maďarskej ústavy. „Slovenská republika rešpektuje suverénne právo každej krajiny určiť vlastné ústavné usporiadanie. Súčasne očakáva, že Maďarská republika pri implementácii ústavy, ako aj pri prijímaní a uplatňovaní naň nadväzujúcej legislatívy, si bude ctiť ústavné usporiadanie iných krajín a bude rešpektovať princípy medzinárodného práva a prijaté medzinárodné záväzky.

Ústavný poriadok Slovenskej republiky v súlade s medzinárodným právom vychádza z toho, že za rešpektovanie a ochranu práv osôb patriacich k národnostným menšinám je zodpovedný v prvom rade štát, v ktorom menšina žije. Ochrana osôb patriacich k národnostným menšinám v Slovenskej republike je v súlade s medzinárodnými štandardmi ako aj čl. 2 Zmluvy o Európskej únii založená na princípe individuálnych práv.

Slovenská republika odmietne uplatnenie právnych noriem akéhokoľvek štátu na území Slovenskej republiky, ktoré by zasiahlo do ústavnoprávneho poriadku Slovenskej republiky, alebo sa dotklo suverenity a práv občanov Slovenskej republiky“ – píše sa vo vyhlásení MZV SR z 18. apríla.

Spracovala: br