V I. obvode Budapešti v tomto volebnom období pôsobia štyri národnostné samosprávy. V abecednom poriadku sú to arménska, grécka, nemecká a slovenská. Všetky štyri sa zhodli v tom, že treba osloviť národnostných občanov a poukázať na mimoriadnu dôležitosť tohtoročného sčítania obyvateľov.

Pozhovárať sa s nimi, vysvetliť im prípadné nejasnosti a vyzvať ich, aby sa bez váhania prihlásili k svojim predkom, k svojej národnosti. Termín a miesto podujatia sme vopred uverejnili v miestnych novinách Várnegyed (Hradná štvrť), aby sa o ňom dozvedeli aj tí, ktorých ešte nepoznáme, a pozvánky sme rozoslali aj poštou.

A tak 27. septembra o 17. hodine v aule Samosprávy I. obvodu sedeli za stolom predsedníčky Mária Váradyová, Agneša Kalotaová, Kristína Schweighofferová a predseda Gregor Papuček. Pred nimi sedeli národnostní občania tejto mestskej časti.

K. Schweighofferová privítala obecenstvo, predstavila seba aj svojich kolegov a predniesla obecenstvu naše spoločné stanovisko. Zdôraznila, že pri sčítaní obyvateľov, ktoré potrvá od začiatku do konca októbra, nám, národnostiam, ide o veľa, preto je veľmi dôležité, aby sme sa všetci prihlásili k svojej národnosti, k reči a kultúre, ktorú sme zdedili od svojich predkov. Veľká je naša zodpovednosť, lebo naše inštitúcie budú v budúcnosti podporované z rozpočtu podľa toho, koľkí sme sa prihlásili k národnosti. Bez škôl, kultúrnych inštitúcií a spolkov by bola ohrozená naša existencia.

Musíme si uvedomiť: na otázky vzťahujúce sa na národnosť a jazyk nie je povinné odpovedať. My však práve na tieto otázky chceme dať jasnú odpoveď! Hlásme sa k svojej národnostnej identite, veď tu ide o našu budúcnosť! Teraz aj dosiaľ neregistrovaní členovia v Maďarsku žijúcich národností dostanú možnosť, aby sa pri zachovaní anonymity vyjadrili, ku ktorej národnosti patria. Tento text a k nemu priloženú vzorku sme kvôli jednoznačnému pochopeniu odovzdali prítomným. Potom sa ujala slova predsedníčka arménskej samosprávy.

M. Váradyová išla na vec prevažne citovo. Hovorila o mimoriadne pohnutých dejinách ich materského národa. Pochádzajú z tej vetvy Arménov, ktorí sa dostali do Sedmohradska, kde splynuli s Maďarmi a tak prakticky arménsky jazyk už neovládajú. Po nej dostal slovo Gregor Papuček, ktorý nielen že ovláda svoj slovenský materinský jazyk, ale aj meno oficiálne používa v pôvodnej slovenskej podobe.

Ako dobrý príklad povedal, že nemá problém s odpoveďou na otázku, akej je národnosti. Otec, matka, starí rodičia, aj celá dedina, v ktorej sa narodil, bola slovenská a teda je Slovák. Jeho sčítanie by nebolo ani presné, ani pravdivé, keby povedal niečo iné. Cieľom sčítania je predsa získať skutočný obraz o obyvateľstve krajiny. Vysvetlil, že Slovák nemá žiaden dôvod, aby sa stránil svojho vzácneho jazyka. Veď sa ním dohovorí na obrovskej rozlohe od Aše až po Japonské more a od Baltického mora až po Jadran. Preto ho nazývajú aj slovanským esperantom. Múdry je ten, kto sa popri tomto skvoste naučí aj maďarčinu. Vyzval Slovákov, aby sa bez váhania hrdo hlásili k svojej slovenskosti a k svojej slovenskej reči.

Nakoniec predsedníčka gréckej samosprávy A. Kalotaová konštatovala, že už vlastne bolo všetko vypovedané, poďakovala kolegom a vyzvala prítomných, aby sa zapojili do diskusie. Otázky, samozrejme, boli, a tiež aj adekvátne odpovede. Jednoznačne sme si vyjasnili: ak sa niekto cíti byť Slovákom, pri otázke č. 34 treba dať X na „Slovák“. Ak má niekto jedného rodiča Slováka a druhého Maďara, môže mať pocit tzv. dvojitej identity. Musí sa rozhodnúť, ktorá identita je u neho silnejšia, označí ju v rubrike č. 34, tú slabšiu pri č. 35. Ak sa v rodine hovorí po slovensky, materinský jazyk je slovenský, čo treba označiť pri č. 36.

Nadhodila sa aj otázka, čo ak sa niekto cíti byť nie Nemcom, ale Švábom, alebo nie Slovákom, ale Tótom? V našom prípade treba jednoznačne povedať, že toto obskúrne, pochybné pomenovanie sme si nie my vymysleli a už dávno nie je oficiálnym označením Slovákov v Maďarsku. Nemeckí kolegovia vravia, že veď aj Švábi sú Nemci a je to vlastne už dávno prekonané. Už by sme konečne naozaj všetci mali vedieť, že sme Slováci, toto naše pekné meno figuruje aj na súpisnom hárku.

Na podujatí sme si vyjasnili všetky sporné otázky. Účastníkov stretnutia sme pozvali k stolu naloženému dobrotami a teraz zvedavo čakáme, koľko nás asi bude tu, v I. obvode Budapešti.

Gregor Papuček