Slovenská samospráva Budapešti usporiadala koncom septembra v knižnici budapeštianskej slovenskej školy doškoľovanie poslancov slovenských samospráv budapeštianskych obvodov a osád z okolia hlavného mesta.

Tradičné doškoľovania budapeštianskych poslancov prebiehajú od založenia SSB aspoň raz ročne. Na týchto stretnutiach vždy hlbšie prerokujú jednu aktuálnu národnostno-politickú tému. Takto si spoločne osvojili zostavovanie konkurzných projektov, pripravovali sa na voľby do menšinových samospráv. Doškoľovania prebiehali zväčša na Slovensku, ale boli aj také, ktoré sa uskutočnili v niektorej Slovákmi obývanej lokalite v Maďarsku. V tomto roku finančná situácia SSB nedovolila usporiadať školenie v zahraničí, ani na vidieku, preto sa vedenie SSB rozhodlo obrátiť sa na budapeštiansku slovenskú školu, ktorá má od septembra novú riaditeľku. Ako uviedla predsedníčka SSB Zuzana Hollósyová, dobrá spolupráca medzi dvomi inštitúciami nabrala vyššie obrátky už minulý rok, keď do školy zavítali predsedovia budapeštianskych slovenských samospráv a o otvorenosti inštitúcie svedčí aj možnosť usporiadať toto podujatie v priestoroch školy. Žiaľ, napriek tomu, že na stretnutie pozvali všetkých členov slovenských zborov z Budapešti, predsedov slovenských samospráv z okolitých osád a riaditeľov základných škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet, knižnica budapeštianskej školy nebola preplnená. Nosnou témou tohtoročného doškoľovania bolo sčítanie ľudu, informácie o udelení diferencovanej podpory na základe splnených úloh a v neposlednom rade spoločné uvažovanie nad možnosťou rozšírenia počtu žiakov Budapeštianskej slovenskej školy. „Všetci musíme cítiť zodpovednosť a poslať do školy svoje deti, vnúčatá. Ak z každej slovenskej samosprávy hlavného mesta sem príde jedno dieťa, škola bude mať o 14 žiakov viac, čo by znamenalo značné zvýšenie počtu detí,“ povedala Z. Hollósyová.

Cieľom podujatia bolo oboznámiť slovenských poslancov s prácou, ktorá prebieha v budapeštianskej slovenskej inštitúcii. Pričinili sa o to aj žiaci, ktorí vystúpili s krátkym kultúrnym programom. Odzneli v ňom recitácie básní, krátke rozprávky a ľudové piesne. Po kultúrnom programe predstavila výchovno-vzdelávaciu činnosť inštitúcie jej riaditeľka Júlia Szabová Marloková. Poznamenala, že by chceli byť otvorenejšou inštitúciou než boli doteraz. Ich kultúrne aktivity budapeštianski Slováci pomerne dobre poznajú, nakoľko ich žiaci často vystupujú na rôznych podujatiach slovenských volených zborov a požiadala prítomných, aby nezabúdali ani na pedagógov, ktorí vychovali už niekoľko generácií Slovákov. Po základných informáciách nasledovala spoločná diskusia na tému oživenia, resp. naplnenia školy.

Bývalý riaditeľ školy, v súčasnosti predseda slovenského zboru VI. obvodu Budapešti a podpredseda SSB Ladislav Petro, tiež vyslovil svoju radosť z toho, že škola je otvorenejšia ako bola doteraz. S uznaním hovoril o iniciatíve obnoviť tradície kultúrnych zájazdov do okolitých slovenských osád, vďaka ktorým tiež môžu vzbudiť záujem rodičov o školu. Zároveň navrhol vypracovať akčný program na zvyšovanie počtu žiakov. V diskusii ďalej odzneli návrhy vyhľadať slávnych absolventov, ktorí by tiež mohli pomôcť pri propagovaní školy vo svojom rodisku. Prítomní sa zmienili aj o tom, že v súčasnosti bojujú o prežitie aj dedinské školy.

Informácie o diferencovanej podpore na základe splnených úloh sprostredkovala vedúca národnostného odboru Správy fondu Sándora Wekerleho Ildikó Balázsová. Ako poznamenala, prvý raz rozdeľovala podporu správa fondu, pričom v prechodnom období, preto bolo treba vytvoriť hybridný systém. Platili totiž aj tie formuláre, ktoré samosprávy poslali do termínu podľa predchádzajúceho systému, ale aj tie, ktoré mali poslať podľa nového systému, do apríla t. r. Za najväčšiu chybu pri vyplnení formulárov uviedla absenciu zápisníc z verejného zasadnutia, ktorú v predošlom systéme ešte nebolo treba priložiť. Žiaľ, pracovníci správy fondu nemali možnosť dodatočne si vyžiadať chýbajúce dokumenty, ale aj takto museli preštudovať 20 tisíc stránok súbehov. Vyzvala prítomných, aby si preštudovali prílohu č. 1 vládneho nariadenia, ktorá presne určuje, čo môžu zarátať do bodov, na základe ktorých potom udeľujú podporu. „My nemôžeme hodnotiť to, čo vy neuvediete vo svojich zápisniciach. Preto vás prosím, aby ste o všetkých aktivitách mali aspoň zmienku v zápisniciach,“ povedala I. Balázsová. V následnej diskusii odznelo, že by bolo dobré, keby príloha obsahovala aj vzor zmluvy o spolupráci, za ktorú možno získať body navyše, ako aj to, že by lepšie vyhovovalo, keby stabilná podpora zo štátneho rozpočtu nečinila 30 percent a diferencovaná 70, ale aby bol tento pomer vyrovnaný 50:50.

O sčítaní obyvateľov hovoril člen VZ CSS, vedúci Klubu poslancov Spolu a člen Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Imrich Fuhl. Ako konštatoval, sčítanie obyvateľov znamená pre každého z nás veľkú výzvu. Nabádal prítomných, aby sa nebáli hlásiť sa za Slovákov a aby zodpovedali na tzv. senzitívne otázky, ktoré sú pre nás existenčne dôležité. Pripomenul, že hoci sú rôzne problémy v menších osadách, ako napríklad aj u nich v Mlynkoch, kde notárka pred sčítaním obyvateľov sa „postarala“ o to, aby medzi sčítacími komisármi neveľmi mali ani na ukážku Slováka, napriek tomu sa musíme hlásiť k slovenskému pôvodu a k slovenskému jazyku. Ak tak neurobíme, môže to mať negatívny následok na výučbu, samosprávny systém a celý systém menšinových samospráv. On osobne pokladá za neprípustné brať nepovinné odpovede za základ pri vynášaní rozhodnutí o financovaní jednej komunity. V následnej diskusii účastníci stretnutia referovali o svojich skúsenostiach v jednotlivých budapeštianskych obvodoch, kde je priam nemožné konkrétne osloviť Slovákov. Kým v jednej obci môžu vhodiť do každej poštovej schránky leták o sčítaní ľudu a o jeho slovenských súvislostiach, vo veľkomeste to spôsobuje značné problémy. Členovia samospráv však majú možnosť bezplatne sa pridať k sčítacím komisárom, aby takto kontrolovali ich prácu.

Jednodňové školenie SSB v budapeštianskej slovenskej škole skončilo pri bielom stole.

(ef)