Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) padla. Poslanci Národnej rady SR totiž 11. októbra neschválili rozšírenie dočasného eurovalu a kabinetu tak vyslovili nedôveru. Za záchranný mechanizmus hlasovalo len 55 poslancov, potrebných bolo minimálne 76 hlasov.

Slovensko sa napokon po opätovnom hlasovaní o dva dni neskôr pridalo k skupine šestnástich krajín eurozóny, ktoré schválili zmeny v eurovale. Za zmeny v pôvodnom eurovale hlasovalo 114 poslancov, proti bolo 30 zákonodarcov a hlasovania sa zdržali traja poslanci.

O čo vlastne išlo? Samotný EFSF (European Financial Stability Facility) vznikol 9. mája minulého roku ako štátmi eurozóny účelovo založený subjekt na boj proti dlhovej kríze. Pôvodný objem záruk v EFSF dosahoval 440 mld. eur, pričom podiel Slovenska zodpovedal sume záruk 4,372 mld. eur. Lídri eurozóny sa však neskôr rozhodli garancie navýšiť na bezmála 780 mld. eur, čo by malo zabezpečiť pôvodne zamýšľanú efektívnu úverovú kapacitu nástroja na úrovni 440 mld. eur. Dodatok už počíta aj s účasťou Estónska a podiel záruk Slovenska na navýšenom eurovale stúpa na 7,7 mld. eur.

Ako uviedol po prvom neúspešnom hlasovaní v NR SR minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS), téma eurovalu sa na Slovensku príliš spolitizovala. „Je to ťažká a nepopulárna téma, na ktorej sa pomerne ľahko populisticky vytĺka politický kapitál. Podľa neho sa však nedá byť v eurozóne a inkasovať z nej iba výhody bez toho, aby sme sa zároveň nepodieľali na nákladoch riešenia jej problémov.

Spojenie hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde presadila premiérka Radičová. Ako oznámila, nepodarilo sa nájsť kompromis medzi SaS a zvyškom koalície ani po ponuke, že liberáli dostanú právo veta na jednotlivé pôžičky pre zadlžené krajiny, aj možnosť slobodnej zelenej karty na schválenie trvalého eurovalu (ESM).

SDKÚ, KDH a Most-Híd 11. októbra po neúspešnom hlasovaní poverili predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu, aby rokoval s predsedom Smeru Robertom Ficom o podmienkach podpory tejto strany pri opätovnom hlasovaní o uznesení k eurovalu. Po dohode na druhý pokus euroval poslanci odhlasovali, cenou je pristúpenie na predčasné parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia 10. marca 2012.

Následne poslanci odvolali predsedu parlamentu, predsedu SaS Richarda Sulíka. SaS nesie primárnu zodpovednosť za pád slovenskej vlády. Politológ Samuel Abrahám považuje za prejav iracionálneho „afektu“ rozhodnutie R. Sulíka nepodporiť uznesenie o eurovale aj za cenu demisie vlády. „Vedel, že týmto postojom v konečnom dôsledku nezabráni schváleniu eurovalu, len spôsobí pád vlády,“ upozornil Abrahám. Sulík podľa neho svojim rozhodnutím na európskej úrovni nezmenil nič, len na úrovni Slovenska „uvrhol krajinu v čase krízy a prebiehajúcich reforiem do niekoľkomesačného chaosu“. Novým predsedom NR SR sa stal doterajší podpredseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH). "Chcem byť predsedom všetkých vás. Mojou vlastnosťou je mať rád ľudí. Ja osobne nemám žiadneho nepriateľa a ak ma niekto z vás považuje za nepriateľa, prosím, aby sme sa stali politickými súpermi, ale ľudskými priateľmi," odkázal poslancom hneď po svojom zvolení.

Hrušovský tiež plénum poprosil, aby sa všetci spolu pokúsili napraviť pošramotenú reputáciu zastupiteľskej demokracie na Slovensku. "Urobím všetko preto, aby sme tento želaný výsledok dosiahli," uistil.

Čo sa týka zostavenia novej vlády, rozhodnutie je v rukách prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, ktorý minulý týždeň prerušil svoju oficiálnu návštevu Indonézie. V zmysle Ústavy SR prezident musí po vyslovení nedôvery vládu odvolať, lehotu pre tento krok však ústava nerieši. "Ak prezident prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády," konštatuje ústava.

V piatok po stretnutí s I. Radičovou Ivan Gašparoviť uviedol: "V pondelok (17.10.) doobeda zvolám predsedov všetkých parlamentných strán, aby sme sa dohodli na ďalších krokoch. Inak ďalší krok je, že prichádza do úvahy, aby som sám zostavil úradnícku vládu." Pripomenul, že ak by abdikovala samotná Radičová, tak by ju s celou vládou poveril, aby ju viedla až do vymenovania novej. "Poďakoval som jej za všetko úspešné a prospešné, čo urobila pre Slovensko a ešte sa určite raz spolu stretneme," podotkol s tým, že ešte pred svojím odchodom na návštevu Indonézie apeloval na Radičovú, aby až do hlasovania o eurovale robila všetko pre to, aby prišlo k zhode.

"A ak sa tak nestane, že potom podá demisiu," priblížila hlava štátu. Na otázku, či sa Radičová vyjadrila, že chce až do predčasných parlamentných volieb, ktoré budú v marci budúceho roka, viesť dočasnú vládu, Gašparovič reagoval, že jej prečítal ústavné články.

"Tie hovoria jednoznačne, že nemôže ďalej viesť vládu, lebo vláda skončila vyslovením nedôvery Národnou radou. Nebolo o čom debatovať v tejto veci," poznamenal.

Rozhodnutie je teda v rukách prezidenta Slovenskej republiky. O ďalšom vývoji situácie budeme informovať na našom internetovom portáli a v budúcom čísle týždenníka.

Podľa slov. tlače spracovali zp a vzs