Rastúci záujem o slovenské programy v Kondoroši
- Podrobnosti
- Kategória: Politika
Keďže sme už dávno nemali správy z Kondorošu, obce ležiacej neďaleko Békešskej Čaby, vybrali sme sa v jedno popoludnie zistiť, ako sa darí tamojším Slovákom. Privítala nás predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Judita Krajčoviczová.
Prvé písomné zmienky o osade sú z roku 1229. O tristo rokov neskôr už patrila medzi najväčšie lokality v gyulajskom panstve. V roku 1563 tu žilo 103 rodín, 515 obyvateľov, ktorí sa živili obrábaním pôdy. Hrad v Gyule a s ním aj Kondoroš sa roku 1566 dostal do tureckých rúk. Kvitnúca dedina musela platiť dane nielen Turkom, ale aj Maďarom. V roku 1602 o osade píšu ako o pustatine. Roku 1720 sa Kondoroš s celou Békešskou župou stal majetkom baróna Jána Juraja Harruckerna, ktorý na opustené územie pozýval slovenské rodiny z Horného Uhorska. Slováci usadení v Sarvaši sa neskôr presťahovali do Kondorošu. Väčšina z nich bývala na sálašoch a zaoberala sa poľnohospodárstvom.
Začiatkom 19. storočia bola obec v rukách Batthyányovcov, Bolzaovcov, Mithrovszkyovcov a Wenckheimovcov. Ich cieľom bolo rozširovať obrábané územia, k čomu potrebovali čím viac ľudí.
Kondoroš mal v roku 1880 2118 obyvateľov, prevažne evanjelikov. Veľkostatkári boli rímskokatolíckeho vierovyznania. Prvý evanjelický kostol tu vybudovali v roku 1887, bolo v ňom miesto pre 600 veriacich. Prvú evanjelickú školu postavili o štyri roky neskôr a druhú roku 1893. Škôlku a služobný byt pre lekára postavili roku 1898. O rok neskôr vyhĺbili prvú artézsku studňu. V tom istom roku sa objavili v uliciach prvé petrolejové lampy a v nasledujúcich rokoch dostala obec železnicu. Po I. svetovej vojne sa rozvoj obce spomalil, znovu sa rozbehol začiatkom 20. rokov. V roku 1930 tu otvorili kino, o 5 rokov odovzdali do užívania novú artézsku studňu a verejné kúpele. Po druhej svetovej vojne vybudovali autobusovú stanicu, zdravotné stredisko, modernú školu, dom dôchodcov, jasle, škôlku a ďalšie inštitúcie. 18. augusta 1996 odovzdali Maďarsko-slovenskú národopisnú zbierku a remeselnícky dom.
Kondoroš má dlhoročné priateľské styky so slovenskou obcou Tekovské Lužany, dohodu o spolupráci podpísali v roku 1999. Na Slovensku udržiava priateľské styky aj s Gabčíkovom a v Nemecku s Hanhofenom.
V roku 1930 žilo v obci 7178 obyvateľov, z toho 187 Slovákov. Dnes má Kondoroš 5500 obyvateľov a v roku 2010 sa na zoznam slovenských voličov zapísalo 132 osôb.
Čo sa týka prítomnosti Slovákov v Kondoroši, od roku 1998 zastupuje ich záujmy miestna slovenská samospráva. Prvou predsedníčkou bola učiteľka miestnej materskej školy, slovenčinárka Judita Danková. Už v treťom volebnom cykle vedie zbor Judita Krajčoviczová. Členmi sú zástupkyňa predsedníčky Emília Bertóková Kohutová, členka speváckeho zboru Ruža Alžbeta Rosiková a vedúci finančného výboru slovenskej samosprávy Michal Sebedinsky. S obecnou samosprávou majú vynikajúce kontakty, starosta Béla Dankó sa pravidelne zúčastňuje na zasadnutí zboru slovenských poslancov a bezplatne im zabezpečuje priestory obecného úradu.
Zbor ročne usporadúva viacero podujatí, akcie sú skoro každý mesiac. Najväčšími sú februárová zabíjačka v reštaurácii Slnečný lúč, na ktorej sa tohto roku zúčastnilo osemdesiat osôb. Počet účastníkov podľa slov pani predsedníčky z roka na rok rastie, o ich akcie je veľký záujem. Začiatkom októbra usporadúva slovenská samospráva v športovej hale rezancový, podľa dolnozemských Slovákov haluškový deň. Pri tejto príležitosti veľkoobec navštevujú aj delegácie z Tekovských Lužian a z Hanhofenu. V ten deň súťažia Slováci z Békešskej župy a hostia v trojčlenných družstvách. Základné suroviny zabezpečia organizátori, súťažiaci majú navariť bryndzové, makové, kapustové a tvarohové rezance. Na minuloročnom haluškovom dni sa zúčastnilo približne dvestopäťdesiat osôb. Po vyhlásení výsledkov rezance spolu skonzumujú v reštaurácii Slnečný lúč. V prvú decembrovú sobotu už tradične usporadúvajú Slovenský deň a bál, na ktorý pozývajú aj Slovákov z okolitých osád a miest a delegácie zo spriatelených osád. V kultúrnom programe vystupujú deti miestnej materskej a základnej školy so slovenskými básňami, hrami a tancami, po nich nasledujú spevácke zbory. Vlani to boli zbory z Čabačudu, Poľného Berinčoku a Kondorošu. V lete zvyknú oživovať tradície varenia mydla a na jeseň lekváru. Podľa Judity Krajčoviczovej tieto podujatia navštevujú predovšetkým členovia Slovenského klubu, ktorých ani netreba pozývať, prídu sami od seba. Začiatkom marca vyháňajú zimu, túto akciu organizujú spoločne so základnou školou. So škôlkarmi, ktorí sa učia slovenský jazyk, zvykli ozdobovať veľkonočné vajíčka.
Zbor úzko spolupracuje so slovenskými samosprávami v Kardoši, Čabačude a Sarvaši. V čase existovania Dolnozemskej organizácie Slovákov nadviazal vynikajúce kontakty aj so vzdialenejšími slovenskými volenými zbormi regiónu, s ktorými dodnes spolupracuje. Slovenská samospráva bude mať tohto roku k dispozícií približne 2 milióny forintov. Z toho 209 tisíc zo štátneho rozpočtu, zvyšné sumy sú z rôznych fondov a z podpory obecnej samosprávy.
Zbor má vynikajúce kontakty aj s dvadsaťročným miestnym Slovenským klubom, vedúcim ktorého je Pavol Guľáš. Všetky podujatia organizujú spoločne. Klub má osemdesiatpäť členov, ktorí sa aktívne zúčastňujú na podujatiach. V rámci tejto organizácie pôsobí tridsaťsedemročný spevácky zbor Ruža pod vedením Justíny Rátkovskej, ktorý podporuje slovenská samospráva. Najväčším problémom zboru je neúprosný čas. Mnohí speváci zostarli a mládež o zborový spev neprejavuje záujem. Najstaršou členkou je 93-ročná teta Zuzana. Zbor je v kruhu miestnych a okolitých Slovákov veľmi populárny, často vystupuje na rôznych podujatiach s kyticou miestnych slovenských a maďarských piesní.
Kondorošská slovenská samospráva už tretí rok usporadúva kurz slovenského jazyka pre dospelých. Raz týždenne ho v miestnosti Slovenského klubu vedie učiteľka slovenčiny miestnej školy Marta Pintérová Behánová. Navštevujú ho zvyčajne osemnásti, tohtoročný sa začne uprostred marca a skončí sa pred vykurovacou sezónou. Poslucháči na hodinách používajú učebnice, ktoré dostali zo Slovenska. Delegácie zo spriatelených miest im darovali knihy, ktoré sú zamerané na komunikáciu. Judita Krajčoviczová s hrdosťou poznamenala, že skupina sa už tretí rok schádza v plnej zostave, nikto ju neopustil. Tí, ktorí sa do nej zapíšu, sa skutočne chcú naučiť hovoriť po slovensky. Kurz finančne podporuje slovenská samospráva, frekventanti zaplatili len po tisíc forintov.
Čo sa týka výučby slovenčiny, v Kondoroši prebieha už v materskej škole. Po slovensky sa tu učí 56 detí v troch skupinách. Zaoberá sa s nimi šesť učiteľov, všetci majú vysokoškolské vzdelanie zo slovenského jazyka. Získané vedomosti si ďalej rozširujú v základnej škole, kde sa učia slovenčinu 4 hodiny týždenne. Podľa slov pani predsedníčky momentálne majú v dvoch budovách tristo žiakov. Nižší stupeň je umiestnený v budove v centre obce. Zo 150 žiakov sa po slovensky učí 62. Žiaľ, táto tendencia vo vyšších ročníkoch nepokračuje, tam si slovenčinu volí len 14-15 žiakov, ostatní si osvojujú radšej svetové jazyky - angličtinu a nemčinu. Slovenská samospráva sa s touto situáciou nechce zmieriť, preto tomu žiakovi, ktorý sa učí po slovensky osem rokov, po dokončení základnej školy udeľuje peňažnú odmenu. Žiaci sa, žiaľ, nehlásia do békeščabianskeho slovenského gymnázia, naposledy to bola pred dvomi rokmi Magdaléna Ganyeczová.
Slovenská samospráva a vedenie školy sa snažia motivovať žiakov tým, že pre nich vždy v septembri usporadúvajú týždenný výlet do Tekovských Lužian. Pobyt približne tridsiatich detí financuje slovenský volený zbor, základná škola a čiastočne rodičia. Zvyčajne sú ubytované v rodinách, alebo v športovej hale. Samozrejme, pobyty sú výmenné – v júni prichádzajú do Kondoroša deti z Tekovských Lužian, kde sa zúčastňujú na vyučovaní v miestnej základnej škole, zoznamujú sa s pozoruhodnosťami obce a okolitých miest, alebo sa zabávajú na kúpaliskách.
Medzi perspektívnymi cieľmi poslancov slovenskej samosprávy figuruje aktivizovanie mladých ľudí, oboznamovanie ich so slovenskými tradíciami a organizovanie doteraz úspešných akcií. S pani predsedníčkou sme sa rozlúčili v nádeji, že rastúci záujem o ich vynikajúce programy bude dlhodobý.
Oznamy
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199