Slovo má nový veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš
„Chceme venovať veľkú pozornosť aj naším krajanom“

Už niekoľko týždňov má Slovensko veľvyslanca v Maďarsku. Po viac ako dvojročnom interregne je dobre vedieť, že post ambasádora prijal človek, ktorý považuje vytvorenie dobrých kontaktov s krajanmi za jednu zo svojich prvoradých úloh. Pre náš týždenník poskytol rozhovor nový slovenský veľvyslanec Juraj Migaš.

- Hovorí sa, že po vstupe našich krajín do Európskej únie už nemá taký význam post veľvyslanca, ako predtým. Čo si o tom myslíte vy?

- Myslím si, že práve teraz sa diskutuje o tom, aká by mala byť úloha veľvyslanectiev v novom svete, resp. v organizáciách, ktorých sme členmi. Podľa mňa je potrebná každá osoba, ktorá môže prispieť ku vzájomnému lepšiemu poznávaniu sa, k prehlbovaniu kontaktov medzi ľuďmi, k dobrosusedskej spolupráci. Myslím si, že ľudia z veľvyslanectva sú nielen na to, aby reprezentovali svoju krajinu, ale aj na to, aby spolu so svojimi partnermi v danej krajine, kde pôsobia, vytvárali čo najlepšiu atmosféru pre vzájomné vzťahy. Z tohto pohľadu, podľa mňa, sú veľvyslanci, pracovníci veľvyslanectiev, ale aj Slovenských inštitútov a generálnych konzulátov potrební, pretože vytvárajú niečo pozitívne. A ten, kto vytvára niečo pozitívne, je potrebný.

- Nedávno ste pre maďarský denník Népszabadság povedali, že už predtým ste navštívili Maďarsko, ako by ste odovzdali svoje poverovacie listiny prezidentovi Ferencovi Mádlovi. Zmenil sa váš názor na Maďarsko po „oficiálnom“ príchode?

- Vtedy som prichádzal v inej pozícii a teraz som v inej pozícii. Bol som tu v Maďarsku súkromne na Balatone. Potom, keď som sa dozvedel, že som nominovaný na tento post, som strávil pekný týždeň v kúpeľnom mestečku Hévíz. Samozrejme, je iné, ak človek dovolenkuje, a iné, keď začína pracovať. Prvé moje dojmy sú veľmi pozitívne a dobré. Som veľmi rád, že som mohol po niekoľkých dňoch pobytu odovzdať svoje poverovacie listiny prezidentovi Maďarskej republiky Ferencovi Mádlovi. Mal som s ním veľmi otvorený rozhovor o otázkach, ktoré je treba v našich bilaterálnych vzťahoch riešiť. Ak by som mal povedať, ako sa dnes pozerám na Maďarsko v porovnaní s tým, keď som ho navštevoval kedysi, samozrejme, aj vtedy to bol dobrý pocit, aj teraz je to dobrý pocit, len ten dobrý pocit by som chcel premeniť na to, aby naše vzťahy boli skutočne najlepšie.

- Myslíte "naše vzťahy" na tej tzv. vyššej úrovni?

- Je dôležité mať nielen dobré vzťahy na najvyššej politickej úrovni, ktoré sa okrem iného prejavujú tým, že naši najvyšší politici sa pravidelne stretávajú. Ale chcel by som zdôrazniť ešte dve veci: budeme sa snažiť nejakým spôsobom presadzovať, aby bolo čo najviac kontaktov medzi Maďarmi a Slovákmi. Aby naša spolupráca v tejto oblasti sa nezužovala len na pohraničie, ale aby boli čo najhlbšie kontakty medzi Slovákmi a Maďarmi po celom teritóriu obidvoch krajín.

- V akých oblastiach si predstavujete túto spoluprácu?

- Chcel by som uviesť dve oblasti, kde sú isté rezervy. Jednou je napríklad turizmus, kde podľa mňa je skutočne priestor na to, aby sa ľudia naozaj navzájom navštevovali. Ďalej by sme chceli vytvárať možnosti pre stretnutia mládeže. To je tá druhá oblasť, kde vidím nejaké rezervy. Ale, samozrejme, chceme venovať veľkú pozornosť aj naším krajanom.

- Čo o nás, o Slovákoch v Maďarsku, viete a čo ste sa dozvedeli na prvom stretnutí s vedúcimi predstaviteľmi našej národnosti?

- Nebolo náhodou, že jedna z mojich prvých návštev v rámci inštitúcií v Budapešti bola práve na Celoštátnu slovenskú samosprávu. Chcem tým povedať, že by som bol veľmi rád, ak by naše kontakty boli pravidelné, ak by zastupiteľský úrad a veľvyslanectvo mohli byť nápomocné v tých projektoch, kde Slovenská republika a vláda môžu poskytnúť podporu. Bavili sme sa o mnohých oblastiach: o kultúre, o podpore pri organizovaní kultúrnych podujatí a kultúrnych telies zo Slovenska sem; o televízii a rozhlase, o možnosti získania slovenského vysielania tak, aby predovšetkým mladá generácia sa mohla zoznamovať s kultúrou, ale aj s históriou a jazykom našej krajiny. Mám taký dojem, a bolo mi to naznačené, že sa začína vytrácať aktívnejší prístup k používaniu slovenského jazyka. Hovorili sme o školstve, o projektoch, aby napríklad deti študujúce na tunajších školách, ktoré sú viac-menej dvojjazyčné, mali nielen možnosť získavať jazykové znalosti, ale aj zlepšovať si ich počas pobytov na Slovensku. Hovorili sme o takých projektoch, ktoré by sme chceli, aby boli financované z prostriedkov Slovenskej republiky, resp. vlády. Vidím tu široký priestor na to, akým spôsobom by nám v tom mohol pomôcť napríklad Slovenský inštitút. Teraz som mal stretnutie s pracovníkmi SI, kde som zdôraznil jednu vec: chcem, aby Slovenský inštitút bol domovom aj pre našich krajanov. Dohodli sme sa na konkrétnej akcii. Na rezidencii veľvyslanca Slovenskej republiky v polovici decembra by sme chceli organizovať vianočný Slovenský deň, kde by sme my pohostili krajanov slovenskou kapustnicou a oni by prišli so svojím drobným príspevkom - buď kulinárnym, alebo nejakým iným. Chceli by sme si spoločne s ľuďmi, ktorí tu pracujú zo Slovenska, pripomenúť Vianoce, najkrajšie sviatky rodinnej pohody.

- Niečo podobné tu bolo aj predtým, nazývalo sa to Slováci medzi Slovákmi a Slovenská gazdinka...

- Chceme pokračovať vo vydarených podujatiach. Priznám sa vám, že som sa pred výjazdom stretol takmer so všetkými doterajšími veľvyslancami, ktorí tu pôsobili za posledné obdobia a pýtal som si ich názor: ako vidia krajanov, ako vidia kontakty s nimi, spoluprácu s nimi. Práve preto som absolútne neváhal, keď mi bolo pripomenuté, že také akcie sa tu organizovali, povedal som, že sme pripravení podujatia podobného charakteru organizovať aj v budúcnosti. Aj za podpory zastupiteľského úradu.

- Mali ste aj predtým nejaké kontakty so Slovákmi z Maďarska?

- Z Maďarska nie, mal som kontakty s krajanmi v tých krajinách, kde som pôsobil. Veľmi dobre si pamätám na svoje pôsobenie v Poľsku, kde som navštevoval krajanov a mal som veľmi dobré kontakty s predstaviteľmi tamojšieho spolku Slovákov, ale aj so širšou slovenskou verejnosťou. Ale spolupracoval som s krajanmi aj v takých krajinách, ako je napríklad Švédsko. Je veľký rozdiel pracovať a byť v kontakte s krajanmi, ktorí sú v severnejšej časti Európy, ako s našimi „najstarším“ krajanmi, ktorí žijú v tomto priestore. Človek sa učí, ale ja mám otvorené srdce, mám dosť energie - aspoň cítim ju tak - aby som skutočne spolu s krajanmi vytváral pozitívne kontakty a vzťahy.

Eva Patayová Fábiánová