Pomenovali ulicu po J. Dedinskom

Koncom februára zasadalo Mestské zastupiteľstvo v Békešskej Čabe. Poslanecký zbor po dlhom rokovaní schválil rozpočet mesta, ktorý tohto roku dosiahne 16 miliárd 560 miliónov forintov. Podľa primátora Gyulu Vantaru tohtoročný „budget“ predpokladá vyrovnané a disciplinované hospodárenie. Poslanci zboru prerokovali aj program verejných prác a obchodný plán koncernu, ktorý zastrešuje hospodárske spoločnosti mesta. Dohľad nad koncernom má Spoločnosť pre správu majetku mesta Békešská Čaba.

Na zasadnutí zastupiteľstva sa zúčastnili aj predstavitelia národnostných samospráv pôsobiacich v meste, ktorí referovali prítomným o minuloročnej činnosti svojich zborov a o využití dotácií, ktoré dostali na rok 2012 od samosprávy mesta. Slovenská samospráva v Békešskej Čabe získala vlani 4,4, rómska 2,5, rumunská 2,3 a poľská 1,6, milióna forintov. Na konkrétne akcie si mohli žiadať podporu z rôznych fondov. Z referátu vysvitlo, že slovenská samospráva zasadala vlani 10-krát, schválila 61 uznesení a usporiadala množstvo programov. Zo štátneho rozpočtu mala k dispozícii 215 000 Ft a podľa vykonanej činnosti získala doplnkovú podporu 1 955 000 Ft. Podľa novely zákona verejné priestranstvá a inštitúcie nemôžu niesť mená osôb, ktoré boli spojené s despotickými režimami.

Pracovná skupina Maďarskej akadémie vied (MTA) posudzujúca zemepisné názvy preskúmala niektoré mená verejných priestranstiev v Békešskej Čabe. Podľa toho sa mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že Námestie revolucionárov roku 1919 premenuje na Námestie Dániela Boczkóa, Rad Károlya Ligetiho na Ligeti (Sadový) rad, Marxovo námestie v mestskej časti Gerla na Námestie Károlya Wenckheima a ulicu Petra Jilemnického, kde sa nachádza aj slovenské gymnázium, základná škola, materská škola a žiacky domov, na ulicu Júliusa Dedinského.

***

Evanjelický farár Július Dedinský sa narodil roku 1905 v Báčsko-Bodrockej župe v Dunagálosi (dnes Gložan). Jeho otec Ján Dedinský bol farárom v evanjelickej slovenskej obci s viac ako 2 000 obyvateľmi. V dedinskej škole sa vyučovalo po slovensky a v menšom počte hodín po maďarsky. Po skončení tretej triedy ho otec zapísal do Základnej školy vo Vrbase, kde sa učil aj po nemecky. Tu skončil základnú štvrtú a gymnaziálnu prvú triedu. Do druhého ročníka ho zapísali rodičia do békeščabianskeho cirkevného gymnázia, lebo chceli, aby sa stal farárom. Kvôli udalostiam jesene r. 1918 ako 13-ročný musel zostať v Békešskej Čabe.

Po maturitnej skúške v roku 1923 pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte v Šoproni, ktorá patrila k univerzite v Pécsi. J. Dedinský rád spomínal na profesora Karola Pröhla a Jána Deáka z prešovskej teológie. Počas vysokoškolských štúdií sa zaoberal aj otázkou ugro-fínskych jazykových vzťahov. Práve preto po skončení univerzity v roku 1927 bol rok hosťujúcim poslucháčom na univerzite v Helsinkách. Po návrate bol rok kaplánom v Malom Kereši, neskoršie pol roka zastupoval svojho príbuzného v Ipolyvece. Neskoršie bol kaplánom v Sarvaši, odkiaľ ho zavolali za farára do Malého Kereša. V roku 1942 ho zvolili v Békešskej Čabe spolu s Adamom Mekišom za farára. Po 30 rokoch pôsobenia išiel do dôchodku.

Od roku 1950 sa začal cieľavedome zaoberať národopisom čabianskych Slovákov. Pri práci ho usmerňoval Juraj Táborský, ktorý vtedy stál na čele múzea. V živote Dedinského nastalo obdobie skúmania v archívoch a v „teréne”. Pokúsil sa pomáhať všetkým, ktorí potrebovali pomoc v historických a národopisných otázkach. V mnohých prípadoch sa vieme vyznať v matrikách a dokumentoch iba vďaka jeho záznamom.

Andrea Szabová Mataiszová