V Pilíšskej Čabe žijú už stáročia spolu predstavitelia rôznych národností. Slováci, napriek tomu, že počtom netvoria najpočetnejšiu menšinu v meste, organizovaním svojich kultúrnych aktivít a náboženských podujatí sú dôležitými činiteľmi tejto pilíšskej osady.

Dlhé roky stál na čele ich komunity nebohý Július Kučera, ktorý nás navždy opustil pred necelými dvoma rokmi. Ako pracuje novozvolený slovenský zbor po jeho strate? O tom nám hovorila predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Pilíšskej Čabe, Rozália Hamerszká Valovicsová:

- V práci sa snažíme ísť v šľapajach Júliusa Kučeru, pokračujeme v jeho osvedčených projektoch a v aktivitách. Udržiavame aj naďalej kontakty, ktoré vytváral ešte on. Je to predovšetkým naša družobná obec na Slovensku, Veľký Lapáš, ako aj zbor matičiarov v Štúrove „Výborníci“, ale sú to aj fary a cirkevné obce. Na základe dohôd o spolupráci náš novovytvorený zbor sa rozhodol, že so všetkými týmito našimi partnerskými organizáciami budeme aj naďalej spolupracovať. Začiatky organizovania aktivít pre nás preto boli veľmi ťažké, lebo v roku po smrti nášho predsedu sme boli my na rade zorganizovať bál pilíšskych Slovákov, ktorý sme ale museli financovať iba z vlastných zdrojov. Bola to obrovská práca, ale prínosom bolo aj to, že počas týchto príprav v našom malom kolektíve ešte viac zosilnel pocit spolupatričnosti, chceli sme byť verní spomienke na nášho Gyulu. Usilujeme sa pritom aj o vytváranie nových kontaktov a naším veľkým cieľom je, aby sme do našej činnosti vo väčšej miere zapojili mládež. Ako prvý krok chceme urobiť to, že vyhľadáme mladých, ktorí študovali na Univerzite Petra Pázmaňa a potom sa usadili v obci. Druhá väčšia skupina mladých sú rodinní príslušníci tých starších, ktorí už navštevujú podujatia nášho kolektívu, z nich niektorí kedysi študovali na budapeštianskej slovenskej škole.

Počas roka uskutočňujeme sériu kultúrnych podujatí, v januári tohto roku sme sa v rámci prvého podujatia predstavili obyvateľom a vtedy sa konalo stretnutie s členmi Speváckeho zboru v Šarišápe. Rovnako, ako oni, aj my chceme nakrútiť prezentáciu našej obce, ktorá by sa v budúcnosti mohla počas vystúpení nášho speváckeho zboru miestnej pobočky ZSM premietať. Nadviazali sme kontakt aj s miestnym Spolkom pre tanečné domy, dúfame, že onedlho budú mať vo svojom hudobno-tanečnom pásme aj slovenskú zložku. Bola by to pre nás obrovská pomoc, preto sme sa obrátili s našimi konkurznými prácami aj na rôzne granty. Členovia pobočky ZSM sa pravidelne stretávajú na klubových posedeniach každý druhý piatok v mesiaci a následne sa v nedeľu všetci zúčastňujeme na slovenskej omši, ktorá sa koná v našom kostole každú druhú nedeľu v mesiaci.

- V obci máte aj národopisnú zbierku, v ktorej je prezentované aj hmotné dedičstvo Slovákov. V akej forme?

- V spolupráci s Nemeckou národnostnou samosprávou v Pilíšskej Čabe pred niekoľkými rokmi sme mali národnostnú výstavu v miestnej Strednej odbornej škole poľnohospodárskej a lesníckej Lászlóa Szepesiho. Ako profesorka tejto školy, som sa zúčastnila na príprave tejto výstavy aj ja. Vtedy sa angažovali početní miestni obyvatelia, nazbieralo sa nám obrovské množstvo materiálov. Pritom treba dodať, že u nás nie je úzko vymedzená hranica medzi hmotnou kultúrou Nemcov a Slovákov, navzájom sa ovplyvňovali, naše hmotné pamiatky sú spoločné. Na základe tohto materiálu bola vytvorená stála národopisná zbierka. Teraz pracujeme na tom, aby táto zbierka vyhovovala odborným požiadavkám udelenia titulu „oblastný dom“, prebiehajú napr. katalogizačné práce jednotlivých predmetov. Na tejto zbierke už teraz prebieha čulá pedagogická práca, a naše dedičstvo chceme zvečniť aj v podobe 3D prehliadky po výstave. Pri tvorbe konečnej podoby výstavy sa usilujeme o to, aby pri jednotlivých exponátoch bolo uvedené, z akej rodiny pochádzajú, či zo slovenskej, alebo z nemeckej. Prevádzkovateľom však bude Kultúrne a informačné stredisko mesta Pilíšska Čaba, pre nás by prevádzkovanie zbierky takéhoto rázu znamenalo ohromné zaťaženie.

Z okolitých, resp. blízkych slovenských obcí náš novozvolený zbor má zatiaľ plodnú spoluprácu s Mlynkami, konkrétnejšie s tamojšou základnou školou. Oni nám napr. zabezpečili kultúrny program v rámci Školských dní spomínanej miestnej strednej školy, napríklad riaditeľka Marta Papučeková Glücková nám veľmi veľa pomáhala. Na tomto stretnutí bola prítomná aj delegácia z našej partnerskej obce, z Veľkého Lapášu. Z Čívu navštívili so slovenským programom tamojší škôlkari svojich rovesníkoch u nás, pritom členovia nášho spevokolu hovorili deťom o niekdajšom živote Slovákov v Pilíšskej Čabe. Naším najväčším samostatným podujatím býva Spomienka v miestnom Pamätnom parku predkov v polovici augusta, na ktorú sme tohto roku pozvali tanečníkov tiež z tejto susednej obce – uviedla Rozália Hamerszká Valovicsová, ktorá rovnako, ako jej predchodca, je pôvodne tiež z Čívu.

(csl)

Foto: RHV, internet