Národnosti dostanú v tomto roku o dve miliardy viac, ako v roku 2014 – objavila sa začiatkom roka táto potešiteľná správa.

Štátny tajomník zodpovedný za cirkevné, národnostné a občiansko-spoločenské vzťahy Miklós Soltész informoval v januári verejnosť o zvýšení podpory pre národnosti žijúce v Maďarsku. Referoval aj tom, že Ministerstvo ľudských zdrojov vypísalo štyri súbehy na rok 2015 pre národnosti: 110 miliónov forintov je k dispozícii občianskym organizáciám a na kultúrne podujatia, na organizovanie jazykových táborov je rámcová suma 90 miliónov a na doškoľovanie pedagógov národnostných škôl vyčlenili 10 miliónov. Podať súbehy bolo možné do 29. januára, rozhodnutie malo padnúť 22. apríla. Prešli štyri mesiace a prisúdené podpory ešte stále neprišli na účet úspešných uchádzačov, avšak viaceré projekty a programy by sa už mali realizovať, ktorých termín však museli posunúť alebo ich stornovať, alebo financovať z vlastných zdrojov. Oneskorené prideľovanie peňazí spôsobuje škody najmä občianskym organizáciám, existencia ktorých vo veľkej miere závisí od podpory Ministerstva ľudských zdrojov. Oslovili sme predsedov niekoľkých občianskych organizácií, aby nám objasnili, aké konkrétne škody spôsobí oneskorený prísun dotácií. V nasledujúcej časti našej série článkov na túto tému sa obrátime na príslušné orgány na dôvody meškania štátnej podpory.

Meškanie podpôr do značnej miery sťažovalo priebežné fungovanie aj najväčších slovenských národnostných občianskych organizácií v Maďarsku. Takmer sedemdesiatročný Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM), ktorý má programy s dlhoročnou tradíciou, musel v tomto roku hospodáriť s napätým rozpočtom. „Nemôžeme si dovoliť, aby sme nezorganizovali naše programy, napríklad súťaž Spievanky a veršovačky alebo folklórny festival v Banke, lebo keď sa niečo zastaví, potom sa to veľmi ťažko dáva znova do pohybu,“ tvrdí predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková. „V súčasnosti všetky náklady hradíme z vlastných peňazí. Je to obrovský problém, lebo máme veľa podujatí a musíme cestovať na mnohé miesta, a to všetko má vysoké náklady: telefónne, cestovné, nehovoriac o tom, že máme aj svoju kanceláriu,“ vyratúva predsedníčka. „Je to obrovská obetavosť zo strany členstva, že vzniknuté finančné problémy riešime z vlastných peňazí, ale snažíme sa všetko urobiť, aby ZSM mohol fungovať naďalej.“

Predseda Únie slovenských organizácií v Maďarsku František Zelman tiež musel zrealizovať podujatie ešte bez podpory zo súbehu. „20. augusta sme mali podujatie Slováci a dychová hudba, program prešiel, peniaze sme na to ešte stále nedostali,“ hovorí Zelman. „Mali sme povinne zvolať Valné zhromaždenie, to sme mohli uskutočniť ešte z vlaňajších financií a z členského, ale nemohli sme zorganizovať napríklad schôdze predsedníctva.“ Predseda povedal, že podobné skúsenosti mali už pred niekoľkými rokmi, keď podpory im poslali v novembri, a preto museli 70 percent získanej sumy poslať naspäť, lebo už nedokázali zrealizovať naplánované programy za taký krátky čas. „Ak môžem byť trochu cynický, národnostná občianska sféra si už na takéto prípady zvykla,“ dodal Zelman.

Predseda Kultúrneho spolku pre Mlynky zažil podobnú situáciu už viac ráz. „Nás sa tieto ťažkosti zatiaľ vo väčšej miere nedotkli, lebo sme zámerne naplánovali podujatia na druhú polovicu roka, na posledné mesiace, podľa našich doterajších skúseností,“ povedal predseda spolku Levente Galda. „Pred desiatimi rokmi, na začiatku nášho fungovania, sme mali podujatia aj na jar a začiatkom leta, ale keďže som musel ako predseda financovať tieto podujatia z vlastných zdrojov, sme sa rozhodli, že termíny projektov stanovíme na druhý polrok,“ odôvodnil svoje rozhodnutie L. Galda. „Naše prvé podujatie v tomto roku by sa malo uskutočniť o mesiac, ale už teraz rozmýšľame o neskorších alternatívnych termínoch. Viem a chápem, že to nie je pre vládu prioritná otázka, ale prečo vypíšu takéto súbehy, ak nie je možné ich v čase a podľa stanovených termínov realizovať?“ - znie rečnícka otázka. Prevádzkové náklady, bankové alebo poštové poplatky financuje táto organizácia z vlastných nákladov alebo z členských príspevkov.

Tanečný súbor Komlóš zatiaľ prežil rok bez významných finančných problémov, ale podporu by tiež potrebovali na zlepšenie úrovne vystúpení. „Za mnohé naše vystúpenia dostaneme honorár, alebo nám financujú cestovné náklady, takže priebežné fungovanie u nás nie je ohrozené,“ hovorí predseda súboru Gábor Krčméri. „Na to, aby sme mohli vykonávať našu činnosť na vyššej úrovni, by sme už potrebovali finančné príspevky. Chceli by sme osviežiť repertoár, osvojiť si nové tance s pomocou profesionála, a treba udržiavať aj oblečenie, v ktorom vystupujeme a hudobné nástroje kapely,“ hovorí.

Horšia je situácia u segedínskych Slovákov. Predseda Spolku segedínskych Slovákov Ján Benčik nás informoval o tom, že na fungovanie im pridelili 400 tisíc forintov, z čoho chceli pôvodne financovať aj Deň slovenskej kultúry v júni, lenže dovtedy im nezaslali ani zmluvu. „Mali sme šťastie, že sme nešli do mínusu vlani a ušetrili sme nejaké peniaze a podporila nás aj slovenská samospráva, z čoho sme mohli zorganizovať podujatie,“ hovorí Benčik. „Bojím sa teraz jedine toho, čo bude s vyúčtovaním.“ Podľa zmluvy by mala organizácia urobiť vyúčtovanie 30 dní po akcii. Nemôžu to zrealizovať, keďže podporu ešte nedostali.

Predseda Tanečného spolku Zelený veniec v Ečeri Ondrej Csaba Aszódi musel odvolať viacero naplánovaných programov, alebo posunúť ich termíny. „Keďže máme skúsenosti, naplánovali sme programy na druhú polovicu roka, a míňali sme peniaze iba na najpotrebnejšie veci z ušetrených prostriedkov ešte z vlaňajšieho roka. Odriekli sme viaceré vystúpenia, aj s účtovníkom sme sa museli dohodnúť, že jeho prácu mu vyplatíme až koncom roka,“ hovorí Aszódi, ktorý je zároveň delegovaným členom Podvýboru pre národné podpory, ale ani on nemá bližšie informácie o tom, kde sa v systéme vyskytla chyba. „Chcem to tiež oficiálne nahlásiť a objasniť, kto je zodpovedný za vzniknutú situáciu,“ vyjadril sa.

Naše noviny sa tiež obrátia s touto otázkou na príslušné osoby a orgány. O výsledkoch vás budeme informovať.

Občianske organizácie dostali štátnu podporu – dôvody meškania stále nie sú známe

Minulý týždeň sme sa pokúsili podať obraz o súčasnom krízovom stave občianskej národnostnej sféry. Krízovú situáciu vo veľkej miere vyvolalo meškanie podpory od Ministerstva ľudských zdrojov. Oslovili sme vedúcich niektorých celoštátnych a miestnych slovenských spoločenských organizácii, aby nám vysvetlili, akým konkrétnym ťažkostiam čelia kvôli nedostatku financií. Z ich odpovedí vyplynulo, že väčšina z nich financuje priebežné fungovanie organizácie z usporených prostriedkov alebo z vlastného vrecka, iní sa museli vzdať naplánovaných programov. Skúsenejší dodali, že sú už na takéto situácie zvyknutí, takže podujatia naplánovali zámerne na druhú polovicu roka – lenže už aj tá sa začala.

Tento týždeň sme dostali správy, že podpory nakoniec prišli na bankové účty organizácií v posledných augustových dňoch. Dôvody meškania sme sa snažili vypátrať, ale zatiaľ sa nám nepodarilo zastihnúť zodpovedných v tejto veci, napriek tomu, že sme sa obrátili aj na Ministerstvo ľudských zdrojov a na Správu fondov ministerstva.

(kan)

Foto: internet