Večer o mýtoch a faktoch v Slovenskom inštitúte

V predposledný marcový podvečer odznela v priestoroch Slovenského inštitútu v Budapešti (SI) prednáška historika, spisovateľa a publicistu Pavla Dvořáka.

Demokratický prístup vo výklade histórie

Akcia sa konala v rámci cyklu Stretnutia s históriou, ktorý organizuje inštitút v spolupráci so Slovenskou samosprávou VIII. obvodu Budapešti.

Hosť večera je tvorcom série filmov pre Slovenskú televíziu pod názvom Filmové rozprávanie Pavla Dvořáka, v súčasnosti je ich už do sto, pričom STV každoročne odvysiela 70 hodín repríz. Zachytáva v nich dejiny počnúc od praveku cez starovek až po stredovek. Filmy sa na Slovensku tešia veľkému diváckemu úspechu. Ako povedal P. Dvořák, film, ktorý vybral na prezentáciu v Budapešti, čerpá zo spoločných slovensko-maďarských dejín z obdobia korunovania, začiatkov panovania sv. Štefana a porážky Koppányovho povstania. Cieľom autora je popularizovanie slovenskej účasti v priebehu uhorských dejín, pretože podľa neho na Slovensku je rozšírená predstava, že uhorské dejiny nie sú dejiny Slovenska. V Maďarsku je zase úloha Slovákov v uhorských dejinách zanedbávaná. Kým staršia história vychádzala hlavne z prameňov veľkých kroník, ktoré boli napísané tendenčne, na objednávku kráľov so zámerom oslavovať ich samých a ich predkov, posledných 30-40 rokoch sa história čoraz viac opiera o výsledky archeológie, ktorá objavila celkom nový svet. Objavy archeológov spolu s príbehmi spomínaných kroník vytvárajú neuveriteľne krásne deje - uviedol pán Dvořák.

Pred samotným filmom sa autor podelil s obecenstvom o svoj demokratický prístup k výkladu histórie: Možno to bolo tak, možno inak. Každý nech sa rozhodne, filmu môžeme uveriť, ale nemusíme. Z premietania, ktoré bolo sprevádzané výkladom samotného tvorcu, sa návštevníci mohli dozvedieť informácie o záhadných obrovských valoch v blízkosti Hronu, pri obci Bíňa, ktoré spolu s románskym kostolom a kaplnkou, ako aj zrúcaninami románskeho kláštora, svedčia o tajomnej, neznámej minulosti. Archeológom sa podarilo tri prstence mohutných valov dostať do kontextu s historickými udalosťami. Po prerezaní valu jednou sondou objavili hrob, zistili, že pochádza z doby neskoršej, než začiatok 10. storočia. Keramika, objavená v zasypanej priekope pred valom, je zase zo začiatku 11. storočia. V tejto dobe sa odohrávala jediná veľká historická udalosť, a síce povstanie Koppánya. Podľa teórie historika práve Bíňa bola osadou, kam sa Štefan utiahol so svojimi spojencami, medzi ktorými sa okrem kresťanských Maďarov a nemeckých rytierov našli aj Slovania (rody Poznan a Hont) a tu ho opásali v Hrone s bohato vyzdobeným opaskom podľa starého zvyku Avarov, ktorý od nich prevzali aj Slovania. Na najvyššom mieste monumentálneho opevnenia v Bíni sa našli zvyšky veľkomoravského hradiska a hrob s mečom, symbolom najväčšieho spoločenského významu. Podľa predpokladu autorov filmu teda Štefan mal spojencov z radov slovanskej, resp. veľkomoravskej šľachty, ktorých po víťazstve nad Koppányom obdaril získanými územiami pohanských nepriateľov, vyznamenával ich a boli členmi jeho osobnej stráže. Ďalšie náznaky tiež dosvedčujú, že sa časť slovanskej šľachty oddelila od veľkomoravského jadra po smrti Svätopluka I. a spojila sa s Maďarmi. Aj rod Arpádovcov sídlil určitý čas v Nitre, opierajúc sa o hospodársko-vojensko-kultúrne hodnoty, ktoré tu boli vytvorené skôr. Podľa tejto teórie teda Maďari nezničili dobyté územie v tomto kraji, ale využili veľký potenciál, ktorý tu našli. Bolo to tak, alebo to bolo celkom inak? - položil si otázku hosť Slovenského inštitútu a dodal: - Mne osobne sú oveľa sympatickejšie tie dejiny, ktoré sa zaobídu bez krvi a hovoria o tom, že si ľudia rozumeli a rozumejú...

(la-)