Zväz Slovákov v Maďarsku 55-ročný

Dlhé roky naša jediná organizácia Zväz Slovákov v Maďarsku (ZSM) oslávila v budapeštianskom Slovenskom inštitúte 55. výročie svojho vzniku.

Andrea Szabová Mataisová

Oslavy, ktoré sa konali 9. decembra, sa začali hymnickou piesňou Slovákov v Maďarsku Daj Boh šťastia..., po ktorej v mene ZSM a SI privítala početných účastníkov Alžbeta Hollerová Račková. Zvlášť pozdravila štátnu tajomníčku Ministerstva kultúry Slovenskej republiky Ágnesu Bíróovú, predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Jána Fuzika, riaditeľa odboru pre národné a etnické menšiny Ministerstva národného kultúrneho dedičstva Maďarskej republiky Zoltána Józsefa Tótha, zástupkyňu riaditeľa Domu zahraničných Slovákov Máriu Katarínu Hrkľovú, riaditeľa verejnej nadácie Pre národné a etnické menšiny Mártona Molnára a riaditeľa SI Milana Resutíka.

Predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková začala svoj slávnostný príhovor slovami: "Na pozvánke, ktorú ste dostali na dnešnú oslavu, bol citát: „Slováci vždy boli a majú tu aj byť. Len nech smú, nech smelo chcú k tunajšiemu bytiu životy svoje prideliť.“ V tomto citáte sú slová smieť a chcieť. Najprv by som hovorila o slove chcieť. Slováci žijú na území dnešného Maďarska už vyše tristo rokov. Napriek tak dlhému času nezabudli na svoj jazyk, na svoj pôvod, na svoje korene a na svoje silné citové puto k svojej pravlasti. Ba čo viac, vyslúžili si také prívlastky, že slovenský národ je pracovitý, veľmi usilovný a srdečný. Za tých tristo rokov boli aj ťažké obdobia, keď bolo veľmi ťažké zostať Slovákmi. Aby sa to tak stalo, bola potrebná ozajstná morálna sila a vnútorné presvedčenie. A to, našťastie, naši predkovia mali. Je skutočnosťou, že slovenčina sa z každodenného života vytráca, ale faktom je aj to, že mladí ľudia sa učia po slovensky a zúčastňujú sa na podujatiach, kde znie slovenčina. Nie je pravda, že mladých ľudí už ich slovenský pôvod nezaujíma. Teraz k slovu smieť. Pretože len chcieť nestačí, treba aj smieť byť národnosťou a urobiť všetko pre to, aby sme ňou aj zostali. Pretože žijeme v demokratickom štáte, kde každý má právo voľne sa hlásiť k svojej národnosti a pestovať svoj jazyk a kultúru,” - povedala pani predsedníčka.

V ďalšej časti slávnostného príhovoru sa R. Egyedová Baráneková sústredila na dnešné problémy v oblasti školstva a národnostného života a svoj zrak uprela aj do budúcnosti.

- Dnes oslavujeme 55. výročie našej organizácie. 55 rokov je dlhá doba. Som presvedčená, že so všetkými slovenskými inštitúciami, samosprávami, organizáciami... urobíme všetko pre to, aby slovenská národnosť, ale aj všetky ostatné národnosti v Maďarsku pretrvali ešte ďalšie stáročia.

Po slávnostných slovách pani predsedníčky sa prihovorila prítomným univerzitná profesorka, dlhoročná aktívna funkcionárka Zväzu Slovákov v Maďarsku Dr. Anna Divičanová.

- Keď koncom 40. rokov vznikol Zväz, v Európe sa práve objavilo vyhlásenie o ochrane ľudských práv. Iste, že aj toto vyhlásenie zohrávalo dôležitú úlohu vo vzniku Zväzu, záujmovej organizácie Slovákov v Maďarsku, ktorá chránila a chráni záujmy našich Slovákov na poli hospodárskom, politickom a kultúrnom. Bohužiaľ, tá veľmi aktívna cesta trvala do roku 1951, keď nariadenia vlády a komunistickej strany zrušili všetky občianske organizácie, ich členskú základňu. Aj Zväz demokratických Slovákov mal svoje členstvo. Potom začal Zväz pôsobiť ako záujmové združenie, ale cesta, ktorá trvala 55 rokov, ako aj cesta do roku 1988, má veľmi veľkú hodnotu. Stručne by som vyzdvihla to najdôležitejšie, proces, ktorým si Zväz plnil svoje poslanie, keď integroval jednotlivé naše slovenské jazykové ostrovy, osady, obyvateľov, väčšina ktorých žije roztrúsene, vzdialene od seba a ktoré o sebe veľmi dlho ani nevedeli.

Pani profesorka sa zvlášť zmienila o tom, čo sa udialo v rokoch 1985-1988, keď začali klopať na dvere reformy. „Na jeseň r. 1988 sa konal zjazd Zväzu, kde sa zrodil návrh vybudovať novú členskú základňu. Tu po prvýkrát odzneli slová kultúrna autonómia. Vychádzajúc z toho sa zrodil návrh založiť vlastný výskumný ústav. Z návrhu sa stala skutočnosť r. 1990, keď Zväz ako občianska organizácia založil Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku. Po zjazde sa Zväz začal aktivizovať za urýchlené realizovanie školského a kultúrneho programu našej národnosti, pretože sme prežívali krízu najmä v oblasti školstva a zosilnila sa aj asimilácia. Vedenie Zväzu vypracovalo tzv. revitalizačný program, ktorý r. 1989 predložilo Némethovej vláde. Neviem, či voľakedy prišla naň odpoveď. Koncom roku 1989 sa zrodil návrh vytvárať regióny, následkom čoho r. 1990 vzniklo osem pobočiek, (dnes z nich funguje sedem). Myslím si, že to bol veľmi pozitívny decentralizačný a demokratický proces, na ktorý sa odhodlala národnosť, žijúca natoľko roztrúsene, nekompaktne. Som presvedčená o tom, že táto štruktúra sa osvedčila. V tomto období, teda v rokoch 1989 a 1990, začali vznikať nové slovenské spoločenské organizácie. Za svoj vznik môžu ďakovať v prvom rade Zväzu a jeho sekciám, z ktorých sa vyčlenili. Takto sa zrodilo Združenie spisovateľov a umelcov v Maďarsku (z literárnej sekcie), resp. folklórny spolok Prameň. Obidva spolky dodnes úspešne fungujú.“

Anna Divičanová ďalej hovorila o aktuálnych politických otázkach, akými sú modifikácia národnostného zákona a voľby menšinových samospráv. Popriala Zväzu, jeho funkcionárom a aktivistom, ako aj tým, ktorí s nimi spolupracujú, aby pokračovali v tejto činnosti a aby zapájali do práce aj mladých, lebo bez nich nebudú vedieť existovať, - dokončila svoj príhovor A. Divičanová.

Po dlhoročnej aktivistke ZSM, zakladateľke Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku sa ujala slova predstaviteľka Ministerstva kultúry SR Ágnes Biróová. - Veľkosť národa sa prejaví vtedy, keď k sebe dokáže vyzdvihnúť menšiny. A nielenže im dá žiť, ale dbá aj na to, aby sa rozvíjali, - začala svoj príhovor štátna tajomníčka, ktorá v mene slovenského rezortu kultúry pozdravila prítomných a tisícky členov Zväzu. Zväz Slovákov v Maďarsku vyrástol z túžby Slovákov po spolupráci, ľudskej spolupatričnosti, zo snahy o zachovanie tradícií a rozvoja slovenského duchovného žitia a bytia. Založením prvej celoštátnej samostatnej organizácie vznikli podmienky na zastupovanie záujmov Slovákov v Maďarsku na poli politickom, hospodárskom i kultúrnom. Zväz v tých priaznivejších časoch plnil svoju hlavnú úlohu, bol postaťou slovenského života v Maďarsku. Za 55 rokov z úrodnej duchovnej pôdy Zväzu sa uchránili a vyrástli také hodnoty, akými sa smelo môžete pýšiť aj ďalšie stáročia, - konštatovala pani štátna tajomníčka.

Oslava 55. výročia založenia Zväzu Slovákov v Maďarsku pokračovala prečítaním pozdravného listu splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov Clauda Baláža, ktorý pre pracovnú zaneprázdnenosť nemohol pricestovať do Budapešti. Zo zdravotných dôvodov sa nezúčastnil akcie dlhoročný pracovník Zväzu Štefan Lami, ktorý tiež poslal účastníkom pozdravný list.

V mene mladšej sestry Zväzu Celoštátnej slovenskej samosprávy, pozdravil jubilanta predseda CSS Ján Fuzik. Aj on využil príležitosť zahľadieť sa do minulosti, ale on chcel upriamiť pozornosť na obdobie, o ktorom sa zatiaľ nehovorilo. Bolo to obdobie výmeny obyvateľstva. Ťažké boli nielen vojnové roky, ale pre našich Slovákov aj tie povojnové. Veď vtedajšia presídľovacia propaganda ich delila na pravých roduverných Slovákov, ktorí sa chcú presídliť, a na odrodilcov, zradcov, ktorí nechceli opustiť svoju rodnú zem. Časom však vysvitlo, že mnohí tu zostanú a s nimi treba tiež niečo robiť. Naša prvá povojnová organizácia vznikla ako také nechcené dieťa. V poslednom čísle Slobody Juraj Pribojský v decembri 1948 píše: "... radostnejší je odchod, keď nás napĺňa vedomie, že Slovač v Maďarsku dnes už nie je stratená a zároveň s odchodom posledného transportu sa koná v Budapešti kongres ZDSM, ktorý si určí široký program práce pre budúce obdobie." Na obdobie, na ktoré dnes spomíname, - povedal pán predseda.

Ján Fuzik sa potom podrobnejšie zmienil o predošlom polstoročí a o dnešnej situácii Slovákov v Maďarsku. Zablahoželal vedeniu k jubileu a poprial všetkým "zväzákom" veľa síl k ďalším spoločným úspechom.

Vedenie Zväzu Slovákov v Maďarsku pri príležitosti jubilejných osláv udelilo najaktívnejším členom vyznamenania. Za životné dielo prevzali cenu Mlynčanka Gizela Molnárová a Ján Valyko z Nového Mesta pod Šiatrom. Za Čabiansky región dostala vyznamenanie Mária Tóthová, za boršodský Lujza Ladányiová, za sarvašský Judita Oláhová, za komárňanský Mária Nagyová, za peštiansky Alojz Dušánek, za komlóšsky Alžbeta Tószegiová a za novohradsko-hevešský Andrej Agárdi.

Na záver oslavy 55. výročia založenia Zväzu Slovákov v Maďarsku si prítomní mohli vypočuť prekrásny koncert skupiny Diabolske husle zo Slovenska.

(aszm)